Čeľustný kĺb patrí k jedným z najvyťaženejších kĺbov ľudského tela, no i napriek tomu mu častokrát nevenujeme takú pozornosť akú by si zaslúžil. Podieľa sa na spracovaní potravy, zívaní, mimike tváre, priebehu reči i vyjadrovaní emócií. Ide o párový kĺb, ktorý na jednej kosti v dvoch kĺboch (na pravej i ľavej strane) súčasne vykonávajú rovnaký pohyb. Preto dysfunkcia jedného kĺbu sa súčasne negatívne prejaví i na druhej strane. STRUČNÁ ANATÓMIA Temporomandibulárny kĺb, ďalej len TMK, spája dolnú čeľusť s nepohyblivou spánkovou kosťou. Môžeme ho nahmatať najlepšie v priebehu pohybu a to tesne pred ušnicami -preto niektorí pacienti majú aj ušné príznaky a často počujú praskanie, pukanie a škrípanie v kĺbe. Je tvorený kĺbnou hlavicou ktorá sa nachádza na dolnej čeľusti a kĺbnou jamkou spánkovej kosti. Štrbina medzi hlavicou a jamkou je rozdelená kĺbovým diskom, ktorý umožňuje zložité pohyby v kĺbe, podieľa sa na prenose žuvacích síl a zároveň vyrovnáva povrchové nerovnosti v tvare kĺbnych povrchov. Vo svojej zadnej časti je disk rozdelený na dve lamely medzi ktorými sa nachádza vankúšik. Tento slúži k stabilizácii disku a jeho výžive. Rad pohybov ako sú otváranie, zatváranie úst, pohyb sánky dopredu, dozadu a do strán nám umožňujú žuvacie svaly ktorých pohyby sú riadené signálmi z hlavových nervov. Nervové vlákna prijímajú signály zo svalov, TMK kĺbov a ostatných štruktúr zapojených do pohybu sánky a následne tieto signály prenášajú do mozgu. Tu sa vyhodnotia a umožnia regulovať smer, rozsah pohybu, silu zhryzu, či pociťovať bolesť. Porucha na ktorejkoľvek úrovni tohto zložitého systému kostných štruktúr, chrupaviek, kĺbov, väzov, svalov a nervov môže vyústiť do poruchy TMK. PORUCHY TMK Je výraz pre dlhý rad ťažkostí, ktoré vznikajú vzájomným prepojením medzi zubami, žuvacím svalstvom, kĺbom, priľahlými štruktúrami a psychofyziologickým stavom pacienta. Poruchy TMK sa rozdeľujú na tri základné skupiny: Poruchy sánky spojené s bolesťou- táto porucha môže byť spojené z bolesťou ktorá vyžaruje do okolitých oblastí – výborný efekt liečby rehabilitáciou a cvičením. Vnútro-kĺbne poruchy začínajúce klikaním, neskôr sa môžu prejaviť zablokovaním čeľuste a limintáciou v otvorení úst. Zanedbanie týchto problémov môže viesť k degeneratívnym poruchám preto je vhodné začať s rehabilitáciou pre vyliečenie alebo stabilizovanie tohto stavu. Degeneratívne poruchy sánky – prichádzajú postupne, najčastejšie sú spojené s osteoartrózou, prípadne artritídou, poúrazovým stavom či vrodenou vadou. Rehabilitáciou vieme dosiahnuť zmiernenie bolesti, zastavenie progresu poruchy, v poslednom prípade odporučiť na zákrok. PRÍČINY VZNIKU Na vzniku ochorenia TMK sa podieľa hneď niekoľko príčin, pričom sa môžu spolu navzájom prelínať. Sú nimi: Anatomické faktory akými sú napr. poruchy zhryzu (napr. predkus), poškodenie chrupu chýbajúcimi zubami či nevhodnými protetickými náhradami. Tieto negatívne faktory majú za následok nesprávnu polohu sánky a zvýšené namáhanie svalov v tejto oblasti, čo vedie k svalovým spazmom prejavujúcim sa bolesťou, zvýšenému tlaku pôsobiaceho na TMK a nadmernému jednostrannému zaťaženiu ktoré častom môže viesť i k degeneratívnym zmenám v tejto oblasti. Traumatické faktory môžu byť mikrotraumatické- to sú napr. škrípanie a zatínanie zubov a potom maktrotraumatické vznikajúce silným úderom či prudkým nákusom. Najčastejšou príčinou sú však psychosociálne faktory. Patrí sem hlavne frustrácia, depresia, stres a neschopnosť adaptácie na neho. Stres má za následok zvýšenie svalového tonusu, silné vypätie vedie k silnému zovretiu úst a iným parafunkčným aktivitám ako je obhrýzanie nechtov, zatínanie či škrípanie zubov. Toto všetko môže viesť k vzniku bolestivých spazmov či dokonca i mikrotraumám v oblasti TMK. Medzi patofyziologické faktory rozvoja porúch TMK radíme systémové ochorenia ako je reumatoidná artritída a rôzne neurologické ochorenia. Liečba by sa teda nemala zameriavať len na odstránenie dysfunkcie ale tiež na odstránenie faktorov ktoré ju spôsobili. PRÍZNAKY Je široká škála možných príznakov ktoré súvisia s ochorením TMK. Medzi najčastejšie príznaky pre ktoré ľudia vyhľadajú pomoc patria: zvukové fenomény- ako praskanie, škrípanie či pukanie v TMK bolesť- v oblasti sánky, žuvacích svalov, hlavy, tváre, krku, či bolestivosť na dotyk v oblasti TMK poruchy prehĺtania, tinitus- pískanie v ušiach, závraty, škrípanie zubami, zatínanie zubov obmedzený rozsah pohybu v čeľustnom kĺbe siahajúci od mierneho stuhnutia až po úplnú neschopnosť otvoriť ústa DIAGNOSTIKA A MOŽNOSTI LIEČBY I napriek stále sa vyvíjajúcim zobrazovacím metódam (RTG, MR, artroskopia) klasické vyšetrenie ostáva základom. Spolupráca odborníkov z viacerých medicínskych odborov je nevyhnutá a prispieva ku správnej diagnostike porúch TMK. Pacient vzhľadom od ťažkosti ktoré má, sa môže stretnúť napr. so stomatológom- ktorý posúdi prípadné poruchy zhryzu a možnosti jeho úpravy, lekárom ORL- ktorý dôkladne vyšetrí uši, krk a ústnu dutinu, reumatológ vylúči zápalové procesy, neurológ zasa neuralgie či poruchy inervácie. Správne edukovaný fyzioterapeut by mal byť určite jedným z týchto špecialistov, pretože štatisticky konzervatívna liečba až u 50- 90% pacientov prispieva k zníženiu bolestivosti a zlepšeniu príznakov. Pre zaujímavosť až 40% pacientov vykazuje spontánne odznenie príznakov a len 5-10% pacientov potrebuje liečbu invazívnu- liečba kortikosteroidmi, obstrekmi, artrocentézu a v poslednom rade až úplnú výmenu kĺbu. REHABILITÁCIA PRI PORUCHÁCH TMK Základom každej dobrej rehabilitácie je kvalitné vyšetrenie, preto si ako prvú odoberáme podrobnú anamnézu. Tá je dôležitá z hľadiska komplexnej diagnostiky a umožní nám vypracovať si rehabilitačný postup ktorý je u každého pacienta individuálny. Pýtame sa na vznik problémov, dĺžku ich trvania a kedy sa zhoršujú. Ak je prítomné praskanie zisťujeme ako dlho trvá, v ktorej fáze pohybu a či je bolestivé. Otázok je omnoho viac a výsledok si zaznamenávame do podrobného dotazníka. Potom nasleduje vyšetrenie v stoji. Všímame si spôsob držania tela, prípadnú asymetriu či predsunuté držanie hlavy ktoré je spojené s vyšším napätím svalov kývača hlavy a zvýšenou citlivosťou krčných svalov. Tie môžu vystreľovať bolesť do oblasti TMK a tváre. Preto je nevyhnutnou súčasťou vyšetrenie krčnej chrbtice, aby sme mohli vylúčiť, či nie je problém TMK spojený s touto oblasťou. Ďalej si dôkladne prehmatáme čeľustný kĺby najskôr v kľude, následne pri otváraní úst. Sledujeme symetriu a plynulosť pohybu, vyhodnocujeme rozsah otvorenia úst a zvukové fenomény. Dotykom si vyhodnotím stav mäkkých tkanív nie len v oblasti hlavy, tváre a sánky ale i oblasti krčnej chrbtice. Na základe týchto informácií zvolíme vhodnú terapiu. Liečebný program sa vždy odvíja od konkrétneho zamerania a obsahuje kombináciu relaxačných, posilňujúcich či remodelačných cvikov. Cieľom prevádzaných cvikov je predovšetkým posilnenie oslabených svalov, relaxácie svalov v napätí, eliminácie nevhodných pohybových návykov a nastavení režimových opatrení. AUTOTERAPIA pri pocite napätia v oblasti TMK aplikácia tepla- ktorá je prospešná pri stuhnutom svalstve. Nie je vhodná pri akútnych zápaloch kĺbu- vtedy volíme liečbu chladom. Automasáž žuvacích svalov- lakte sú opreté o stôl, palcami masírujte žuvacie svaly. Ak v mieste nájdete bolestivý bod, môžete na neho na 30s. zatlačiť Automasáž m. temporalis- je sval ktorý udržuje ústa zatvorené, čiže v bdelom stave je v neustálej aktivite. Lakte si oprite o stôl, prstami zatlačte na oblasť spánkovej kosti a krúživými pohybmi masírujte. Relaxácia čelustného kĺbu- lakte oprite o stôl a hlavu do dlaní. Ústa sú mierne pootvorené, snažte sa o maximálne uvoľnenie čeľuste a žuvacích svalov, dýchajte pokojne a uvoľnene REŽIMOVÉ OPATRENIA obmedzenie parafunkcií ktoré môžu brániť spontánnemu uzdraveniu vyhýbanie sa tvrdým jedlám, veľkým sústam, nadmernému žutiu žuvačiek a obhrýzaniu nechtov obmedzenie pohybu sánky- široké zívanie(hlavne pri hypermobilite), spievanie, hra na hudobné nástroje, držanie predmetov pod bradou- husle, mobil nepodopierať si bradu rukami, správne držanie tela- obmedzenie predsunu hlavy, nastavenie pracovného prostredia v prípade potreby zhotovenie nákusnej dlahy-v prípade bruxizmu (nadmernému škrípaniu zubov) terapia nesmie prekročiť dobu 6 mesiacov Nesmierne dôležitou zložkou je i psychické naladenie pacienta a práca so stresom. Dnešná uponáhľaná doba je spojená s väčšou stresovou záťažou, mnohé životné situácie nevieme ,,prekúsnuť“ a ,,škrípeme“ nad nimi zubami. The post Bolesť čelustného kĺbu – vieme ako s ňou zatočiť! appeared first on Activeclinic - Fyzioterapia Žilina, masáže a online kurzy cvičenia.
Keď cítime emočnú bolesť, vidíme svet iba cez tento filter. Má zmysel túto bolesť vyliečiť. Aby sme uvideli všetky farby a nežili iba čiernobiele dni. #kineziologia #onebrain #odbloky_emocneho_stresu #konzultácie #koučing #individualne_konstelacie #biel
prejsť na článokBruxizmus je možno definovať ako škrípanie, cvakanie zubov alebo rytmické sťahy (kontrakcie) žuvacích svalov prebiehajúce v spánku. Hlavnou príčinou je stres a nervové vypätie. Škrípanie môže vážne poškodzovať zuby, tie potom bývajú obrúsené, predné zuby
prejsť na článokBolesť Život každého človeka je jedinečný a všetci čelíme svojim vlastným výzvam a bolestiam. Prekonanie a opustenie bolesti môže byť Bolesť Čítajte viac Pre zobrazenie tohto článku, si musíte zakúpiť Predplatné pre čitateľov 1-mesiac, P
prejsť na článokBolesť krížov je jedným z najčastejších ochorení postihujúcich ľudí všetkých vekových kategórií. V dôsledku toho veľa ľudí vyhľadáva fyzioterapiu na zlepšenie chronickej alebo akútnej bolesti krížov. Fyzioterapeuti sú zdravotnícki pracovníci, ktorí sa špe
prejsť na článokBedrový kĺb je guľa a jamka. Umožňuje širokú škálu pohybov, vrátane flexie (ohybu), extenzie (zanoženia), abdukcie (unoženia), addukcie (prinoženia), rotácie a kombinácií týchto pohybov.Fyziologická variabilita bedrového kĺbu sa vzťahuje k prirodzeným ana
prejsť na článok