BaRaKa? (pre viac info, pozrite www.baraka.sk) Bilgymácka rezidenčná komunita je skupinou rôznorodých ľudí – študentov, absolventov aj učiteľov ktorých spája záujem rozvíjať seba a školu a láka ich predstava zážitku komunity. Byť členom/členkou komunity znamená desať mesiacov spoločného bývania, práce a rastu cez konkrétne projekty a vzťahy. V hebrejčine a arabčine „baraka” znamená „požehnanie“, o ktoré komunita ašpiruje a ktorým by snáď mohla byť pre jej členov aj okolie. Snažíme sa rozvíjať mladých ľudí tak, aby svoje životy žili cielene, vzťahovo a zodpovedne voči svojím osobným príbehom aj širšiemu okoliu. Vnímame, že pre zdravú spoločnosť je nevyhnuté, aby sa ľudia stávali charakternejšími a aby sa spájali do komunít, ktoré kriticky vnímajú svoj kontext a pretvárajú ho k lepšiemu. Rezidenčná komunita je špecifickou formou realizácie misie Bilingválneho gymnázia C.S.Lewisa (tzv. Bilgymu): “Každého žiaka vzdelávame a vychovávame k tvorivému a kritickému mysleniu, k zodpovednosti voči sebe, druhým a svetu a k schopnosti tvoriť komunity v duchu kresťanských biblických hodnôt.” Prvá reflexia – Nasledovať bude Dávidova reflexiou života v Barake, napísaná štvrtok 22.11.2018. Členovia nultého ročníka Baraky sa nasťahovali 9teho septembra. Ako vyzeralo moje ráno? Na raňajky 6.45 som prišiel akurát 6.45, hlava síce mokrá ale nevadí, do práce to mám peši chodbou (výhoda ktorá má aj nevýhody). Dnes sme sa stretli siedmi, keďže jedno dievča (mená oželiem) malo rannú službu v robote, druhé jazdu v autoškole a jeden chalan je chorý tak sa vypýtal že to skúsi vyležať. Raňajky sú cez týždeň povinné a síce sme na nich často relatívne ospalí, myslím že ich viacerí vnímame ako dôležitý prvok, ktorý zjednocuje naše životy spoločným štartom. Samozrejme, všetci členovia sme sem prišli s komunitným (de-individualizujúcim) nastavením či túžbou, ale bez štruktúry by to v praxi nešlo. Naša dvojmesačná skúsenosť potvrdzuje, že popri rôznorodých programoch a aktivitách (do ktorých Baraka prihadzuje ešte aj stáž v škole) sa v plnej zostave stretávame len v takýchto časoch (okrem raňajok sú to ešte dva večery do týždňa a raz za mesiac niečo cez víkend). V Barake (ako aj vo väčšine rodín a iných typoch komunít) má jedálenský stôl nezastúpiteľnú pozíciu Dnes máme na raňajky pečivo s maslom a salámou a vianočku s novo-otvoreným (trochu tvrdším) medom. Popri jedle je rozhovor pomalý a útržkovitý, ľudia by ešte spali. Niekto prinesie tému neskorých príchodov, keďže aj dnes niekto meškal. Padne niekoľko príbehov meškania aj čakania, skúsenosť z jednej organizácie, naša skúsenosť, znovu-obnovenie pravidla a nový správca-zapisovač (došlo k zhode že za každé meškanie sa bude platiť eurom do spoločného alebo básničkou). Jeden z nás prečíta rannú inšpiráciu. Tento týždeň čítame čerstvé Zápisky z trolejbusu od Tomáša Komrsku. Píše o potrebe používania spiatočiek/ signalizácie. V doprave aj vo vzťahoch. Po pár sekundách ticha komentujem, že možno by sme ho mohli skúsiť zavolať ako hosťa na rozvojový večer, rovno to využijem a pripomeniem kto nás čaká v najbližších týždňoch. Dnes večer nás Dušan Jurčo povedie v diskusii o filme Chronicle, inokedy príde Zuzka Markušová (hľadanie poslania), Mirka Duránková (Rembrandtov Návrat márnotratného syna) a aj Daniel Pastirčák (Samota cez Vianoce). Teda, taký je zhruba plán ale formát večerov je voľný, ľudia nevyspytateľní a témy približné. Po inšpirácií ešte chvíľu sedíme. Jedno dievča nás volá riešiť tému food waste, vraj je možnosť prepojiť nepoužité potraviny s nocľahárňou. Trochu riešime zákony, dohaduje sa prvý prevoz na budúci týždeň, je to vtedy ako koncert nejakých ľudí zo školy. Dnes na mňa vyšlo upratovanie, predtým ale ideme štyria na recepciu, kde vraj niekto doručil darované knihy do našej knižnice. Knihy nenachádzame, nachádzame ale dievča ktoré s nami fungovalo minulý mesiac. Bolo to tak dopredu dohodnuté ale aj tak jej odchod cítiť. Ide k nám hore na vianočku, radi ju vidíme. Upratujem, okolo dobiehajú rozhovory a ľudia odbiehajú do školy a práce. Ja idem tiež. Začína deň. Pozdrav pri vchode. Akú rolu má hrať pohostinnosť v našom spološnom živote? Aká téma mi vystupuje zo spoločného života a fungovania? Tém je veľa, určite viac žijeme ako reflektujeme, aj keď zrovna posledné dni sa trochu pokúšali aj o tú reflexiu. Vtedy som takto zhrnul niekoľko tém: Viac-rolovosť? Pohostinnosť/otvorenosť vs spoločná cesta, Nápomocnosť, Riadenie/vedenie ludi sloboda a rast?, Hranice, Záväzok, Kedy je dosť? Kedy pre mňa, kedy pre druhých, kedy pre nás? Sloboda vs zodpovednosť, Môžem zlyhať? Môžeme zlyhať a niečo sa z toho naučiť? Ako to tu nejako celé vyhodnotiť?. Teraz keď toto píšem mi nedá nepridať ešte jednu otázku – Ako to, o čo sa tu s pár ľuďmi pokúšame pomôže veľkému svetu “tam vonku”? Spomínam si na povzbudivú myšlienku Milana Číčela z otvorenia Baraky, že najdôležitejšie zmeny sa nedejú systémovo „zhora“ ale „zdola“ zmenou jednotlivca. Ktovie čo zmôžeme ale snáď na nás záleží. Viacerí z nás by snívajú o záhradke alebo inom pozitívnom vplyve na naše geografické okolie. Toť jeden z prvých pokusov. Čo ma/nás tieto dni teší a s čím zápasím(e)? Myslím, že to čo nás teší najviac je to ako sme sa spolu zžili a myslím že silným momentom bolo Večerné Soirée s rodinou a priateľmi súčasných členov Baraky, ktoré sa uskutočnilo 9.11 a ktorého plánovanie a realizácia bolo pre nás spoločným projektom. Samozrejme, spätne sme si pomenovali množstvo vecí ktoré mohli byť inak a lepšie, ale celkovo sme boli veľmi vďační a trochu aj hrdí na svoju prácu. Akcia bola ako tak na čas pripravená, hostia prišli, zapojili sa a boli veľmi prívetiví a povzbudiví :). Následne sme mali spoločný interný víkend, teda trochu pracovného aj oddychového času, v rámci ktorého sme hrabali vonku lístie ale aj si posedeli na káve po spoločne uvarenom obede. Keď sa pozriem dozadu, tak úvodné doťahovačky rekonštrukcie sťažili proces toho aby sa baraka stala naším barákom domovom, ale v duchu výroku že zážitok môže byť aj zlý hlavne že je silný sme sa aj cez diskomfort trochu lepšie spoznali. Aj po minulej vete som ale ja osobne rád, že sú už technické veci zhruba porobené a môžeme sa sústrediť na normálne zdieľanie priestoru (a s tým súvisiaci systém služieb, upratovania a varenia). Zároveň je už naozaj na čase poriadne rozbehnúť stáže, s ktorými je super že nám pomáha kolega Janko Bán aj mnohí supervízory na škole. Tam je situácia taká že niektorí členovia už od septembra intenzívne vedú aktivity pre mladších (a snaď cez túto zodpovednosť rastú), zatiaľčo iní ich ešte len teraz budú intenzívne dobiehať. Celkovo s časom a tempom života asi zápasíme viacerí a na rôznych frontoch, určite by som si prial zažívať viac momentov keď si viacerí len tak čítame v obývačke/študovni (k čomu nás snáď inšpirujú aj knižky, ktoré nám nosíte/posielate vdaka!). Fungujeme spolu už 10 týždňov, čo je dosť na to, aby sme si niekedy liezli na nervy ale aj na to, aby sme k sebe vedeli byť drsne úprimní, výzvou je samozrejme aby sme boli nielen úprimní ale aj starostliví. Okrem toho čo zažívame ako skupina, nás, čo Baraku koordinujeme (tím Baraky), čaká postupné rozmýšľanie nad ďalším rokom tímom, ľuďmi, zmenami v procesoch atď atď. To čo je povzbudením pre mňa ale určite aj pre Zuzku, Romana, Jana, Marka a ostatných v Barake a škole je vedomie toho že nás podporujete a myslíte na nás viacerí či už ste rodina, kamaráti, ľudia z prostredí školy, D3ky, cirkvi či ďalších našich prostredí. “Workshop” básní s rodinou a kamarátmi. Všimnite si priestor na poličkách Ak by sa ma niekto tieto dni spýtal ako nás podporiť, resp. za čo sa modliť, čo by som mu/jej povedal? Asi by som spomenul tri možnosti. Prvá je klasika vo forme zváženia finančnej podpory cez www.baraka.sk (špeciálne teraz do konca roka kým ešte nedobehlo doplácanie faktúr za rekonštrukciu). Druhá je pripomienka toho, že aj po spoločnom (a štedrom) otvorení máme relatívne prázdnu knižnicu, takže naďalej oceníme dobré knižky. Najdôležitejší sú ale ľudia ak by vám napadol niekto koho by projekt zaujímal či už ako potenciálneho spolupracovníka, člena či podporovateľa, budeme vďační ak im dáte vedieť, resp. nás prepojíte. Ok, vďaka za rozhovor (úsmev). Diki, vďaka že sa zaujímaš a niekedy znovu sa vidíme! Akú rolu by v našom živote mohlo mať umenie? Opäť jeden z prvých pokusov…
Trošku nerozumiem tomu, ako stále filmári plačú, že bez podpory štátu by tu nevznikli nijaké filmy, a že si film na seba nezarobí, že musia zháňať rôznych sponzorov a že aj bez nich je to vlastne mínusová záležitosť. Potom ma tak napadá, že z čoho majú ti
Header one Header two Header three Header four Header five Header six This is default paragraph. Morbi sagittis sem quis lacinia faucibus, this is a text link orci ipsum gravida tortor, vel interdum mi sapien ut justo. Nulla varius consequat magna, id mol
prejsť na článokList z Baraky, Mar 2021 Milí naši,pozdravujeme vás, s už sedem mesačnou skúsenosťou komunity, ktorá nás učí trpezlivosti, láskavosti a rešpektu nielen voči iným ale aj voči samým sebe. Tieto mesiace izolácie od rodiny a uzatvor
prejsť na článokHeadings Header one Header two Header three Header four Header five Header six Blockquotes Single line blockquote: Stay hungry. Stay foolish. Multi line blockquote with a cite reference: People think focus means saying yes to the thing youve got to focus
prejsť na článokDrahí priatelia, blízki a podporovatelia Baraky, 6.ročník rezidenčnej komunity Baraka už je v plnom prúde, a my s Vami s nadšením zdieľame prvé mesiace tohto transformačného celoročného programu. Baraka, čo v he
prejsť na článok