Prečo mal prvé Rekordy tvoriť aj Július Satinský? Kde sa nachádza najvyšší vodopád na Zemi a akú má výšku, ktorá rieka je na Zemi najdlhšia, ktorý je najosamelejší ostrov, ktorý fjord je v Európe najväčší, kde nájdeme „najmladšiu“ sopku na Slovensku, ktorý zo slovenských kostolov má najvyššiu vežu či ktorý je najvyšší vrch Bratislavy? To sú len niektoré z otázok, na ktoré sa snaží odpovedať séria kníh a náš obsiahly článok pod spoločným menovateľom Rekordy. Obsah článkuAko to všetko začaloRekordy Slovenska a Július SatinskýRekordy EurópyRekordy Bratislavy, TatierRekordy Malých KarpátPríbeh Rekordov pokračuje? Ako to všetko začalo Na začiatku bol titul Rekordy Zeme, ktorý bol vydaný v Slovenskej kartografii v roku 1990. Bolo to v čase, kedy boli pekné, farebné populárno-náučné knihy na slovenskom knižnom trhu vzácnosťou a Guinessova kniha rekordov u nás nebola dostupná. Bol to preto originálny nápad. Publikácia obsahovala významné geografické javy. Každý rekord bol stručne opísaný, zobrazený mapou a niektoré z nich fotografiami, o ktoré sa postaral vtedajší vari najznámejší slovenský svetobežník, geograf Fero Kele. Knižka mala praktický vreckový formát, vytlačená bola farebne na kvalitnom kriedovom papieri. Zaznamenala značný úspech a prostredníctvom vydavateľstva Slovart vyšla i v češtine, poľštine, ruštine a nemčine. Kniha Rekordy Zeme 1 Neživá príroda, vydavateľstvo Slovenská kartografia. Knihy Rekordov v jazykových mutáciách. Rekordy Slovenska a Július Satinský Nápad na titul Rekordy Slovenska sa rodil postupne. Jeho prvý zárodok siaha ešte do obdobia môjho vysokoškolského štúdia fyzickej geografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Profesori jednotlivých odborov geografie nám prenášali veľmi zaujímavé informácie. Najmä pri exkurziách bolo fascinujúce počúvať výklad a sledovať krajinu, ktorej sa to týkalo. Bolo to čosi ako sledovať dokumentárny film. Zdalo sa mi, že by nejako takto mohla vyzerať aj pekná a zaujímavá knižka o Slovensku. Prvý scenár publikácie sledoval tie javy slovenskej prírody, ktoré boli porovnateľné so svetovými. Prirovnal som záhorské piesky k Sahare, dunajské lužné lesy amazonskej džungli či Zádielsky kaňon Grand Canyonu. Takto sa dala nájsť analógia takmer ku všetkým výnimočným javom na Zemi, dokonca aj more sa dalo predstaviť si napríklad pri bratislavskom Sandbergu. Zdalo sa, že takáto publikácia by mohla mať istý humorný podtón, ktorý som mienil ešte vystupňovať prizvaním takého majstra, akým bol pán Július Satinský. Jemu sa nápad zapáčil, no pochopil ho po svojom. Napísal niekoľko vtipných kapitol, v ktorých spomínal na svoje putovanie Slovenskom s tzv. expedíciou Lili (Liga pasáž-Liptov), ktorú uskutočnil pešo s kamarátmi. Bolo by to isto zábavné dielo, no Slovenská Kartografia sa v rámci privatizácie rútila do neistých čias a preto sme radšej spoluprácu zrušili. No myšlienku som neopustil, publikácia však nabrala výsostne geografický smer. Pokryla všetky prírodné fenomény od geológie cez reliéf, vodstvo, klímu, pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo a ochranu prírody. Na textoch sa podieľali viacerí odborníci. V geografii mi pomohol profesor Pavol Plesník, v geológii najmä Ján Madarás, v ďalších témach viacerí pracovníci najvýznamnejších inštitúcií akými sú Slovenské národné múzeum, Geologická služba SR, Geodetický a kartografický ústav či Slovenský hydrometeorologický ústav. Kniha Rekordy Slovenska Neživá príroda. Rekordy Slovenska, ukážka z knihy. Spracovanie jednotlivých rekordov bolo podobné ako pri Rekordoch Zeme, t.j. textovú zložku zobrazovali mapy, fotografie alebo ilustrácie. Publikácia vyšla v roku 1997 vo vydavateľstve Mapa Slovakia, keďže Slovenská kartografia už bola v tom čase v likvidácii. Geografia okrem prírody skúma aj ľudskú spoločnosť a tak i Rekordy Slovenska pokračovali témou Človek a spoločnosť. Tento titul zahrňoval okrem fenoménov, ktorým sa venuje geografia akými sú sídla, doprava či zloženie obyvateľstva, aj históriu, osobnosti, výnimočné stavby či rôzne zaujímavosti. Na knižke opäť spolupracovali viacerí odborníci, najmä v kapitole o histórii. Táto knižka vyšla v roku 1999 v Mape Slovakia. Neskôr, v roku 2011, vyšli Rekordy Slovenska vo vydavateľstve Dajama vo veľkom formáte, ako nové prepracované vydanie. Kniha Rekordy Slovenska Človek a spol., vydavateľstvo MAPA Slovakia. Kniha Rekordy Slovenska, vydavateľstvo Dajama. Kniha Rekordy Slovenska príroda, vydavateľstvo MAPA Slovakia. Rekordy Európy Po úspechu Rekordov Zeme a Slovenska prišlo aj na Rekordy Európy. Kniha vyšla v roku 2005 vo vydavateľstve Mapa Slovakia. Opäť to bol podobný scenár ako pri Rekordoch Zeme so zameraním na neživú prírodu (moria, ostrovy, geológia, povrch, ľadovce, jazerá, gejzíry, podnebie, chránené územia). Na knižke sa autorsky podieľal aj známy publicista, geograf so špecializáciou na geomorfológiu a zároveň fotograf, Ján Lacika. Kniha Rekordy Európy, vydavateľstvo MAPA Slovakia. Rekordy Bratislavy, Tatier Keď človek začne s nejakou témou a ukáže sa, že to malo zmysel, vyroja sa ďalšie nápady. A tak tomu bolo i pri Rekordoch Slovenska. Ako ďalšia zaujímavá téma sa ukázala Bratislava a jej rekordy. Aj mesto má svoje hranice, svoju prírodu, históriu, zaujímavé osobnosti, stavby a ďalšie fenomény, na ktoré sa dá pozrieť pohľadom, že čo je medzi nimi naj. Rekordy Bratislavy vyšli vo vydavateľstve Dajama v roku 2017. Z pohľadu bádania po rekordoch menšieho územia je podobne ako mesto aj i pohorie. Má svoj areál a svoje špecifické fenomény. Pri voľbe, ktoré pohorie by sa mohlo spracovať ako prvé, bola voľba jednoznačná, a to Tatry, ktoré medzi pohoriami Slovenska bezpochyby dominujú. Rekordy Tatier vyšli opäť v Dajame v roku 2020. Kniha Rekordy Bratislavy, vydavateľstvo Dajama. Kniha Rekordy Tatier, vydavateľstvo Dajama. Rekordy Malých Karpát Naša cesta príbehom Rekordov, ktorý ako sa zdá, by mohol byť takmer nekonečný, sa dostala k zatiaľ poslednej publikácii, a to Rekordom Malých Karpát. V čom je tento titul iný ako tie predošlé? Zatiaľ čo pri všetkých predchádzajúcich tituloch bol text doplnený fotografiami od rôznych autorov, v tomto titule je tomu ináč. K tvorivému tímu sa pridal mladý environmentalista, krajinný ekológ a najmä šikovný fotograf Maroš Ondrejka. Ovplyvnil koncepciu publikácie myšlienkou, že všetky javy ktoré sa tu vyskytujú nafotí. Tým sa kniha stala aj jeho autorským fotografickým dielom. Navyše to ovplyvnilo i textovú a informačnú hodnotu knihy, keďže pri fotografovaní sme sa dozvedali mnohé informácie o aktuálnom stave, keďže krajina je dynamický fenomén. Ako príklad uvediem Schaubmarov mlyn v Pezinku, ktorý bol prezentovaný aj ako jediná galéria insitného umenia, čo bola dlhodobo známy fakt. Avšak v tomto objekte nastala zmena a tunajšia galéria sa už venuje modernému výtvarnému umeniu. Maroš tiež nafotil mnohé objekty akými sú napríklad Čachtická jaskyňa (Viac sa o našom zážitku z podzemia dozvieš TU) či Vajsáblova priepasť, kde by sa bežný fotograf nedostal. Vyzdvihnúť tiež treba vytrvalosť pri hľadaní optimálneho osvetlenia, akým bolo napríklad fotografovanie Kršlenice pri súmraku a Čiernej skaly pri východe slnka. Čo sa týka štruktúry publikácie, tá je logicky porovnateľná s predchádzajúcimi titulmi a zahŕňa všetky zložky prírodnej i kultúrnej krajiny. Zmenil sa formát publikácie, ktorý viac vyhovuje zadaniu publikácie, aby každému fenoménu mohla byť venovaná minimálne jedna strana. Publikácia vyšla v roku 2022. Kniha Rekordy Malých Karpát, vydavateľstvo Terra Carpathica. Príbeh Rekordov pokračuje? Vytvoriť publikáciu, akou boli Rekordy Malých Karpát bolo nesmierne náročné a trvalo to takmer dva roky. Okrem subjektívnych dôvodov, zasiahla i pandémia a nad finalizáciou viselo mnoho otáznikov. Takže hovoriť o pokračovaní je v tomto kontexte dosť ťažké. V hlave sa rodia nápady pomerne ľahko, no dostať ich do podoby knižky je už niečo iné, najmä, ak sa to nedeje v profesionálnom prostredí a človek okrem svojej záľuby musí riešiť množstvo prozaických problémov. Je však možné, že pôjdeme ďalej a ak, tak sú v hre regióny, ktoré sú v blízkosti nášho bydliska a dajú sa tak ľahšie navštíviť. V prvom slede by to mohli byť Rekordy Záhoria či Rekordy Podunajska. No a ak by to získalo i profesionálnejší rámec, stal by sa z Rekordov vskutku NEKONEČNÝ PRÍBEH. Knihy Rekordov v rôznych formátoch. Foto: MAROŠ ONDREJKA
Na stránke federácie GPC boli aktualizované Európske a Svetové rekordy. Nájdete ich aj v priloženom linku. https://drive.google.com/drive/folders/0B5cMCA2voX7ubXRRUnhyNndTQ3M?resourcekey=0-oDsb7m1fvli63XpXRh0IkA Pracujeme na aktualizácii Národných reko
prejsť na článokMimoriadny exemplár gaštan jedlý sa nachádza nad obcou v lesíku poniže vinohradov. Obsah ČlánkuPamätník dávnych dôbGaštany priniesli TurciGaštan jedlý nad Častou je krásou nie len pre oko, ale i chute Pamätník dávnych dôb Vedie k nemu značen
prejsť na článokRočný nárast výnosov až o 42%! Prečítajte si ako vyladením PPC reklamy získala značka Annemarie Börlind priemerný mesačný ROAS (return on ad spend) viac ako 1 166% vo vysoko konkurenčnom beauty segmente. PPC reklamy pre klienta Annemarie Börlind Annemari
prejsť na článokNa trase z Bratislavy smerom do Pezinka sa hneď za Račou nachádza malebné mestečko Svätý Jur. V každom prípade stojí za návštevu a nie len preto, že je najmenším z malokarpatských kráľovských miest. Obsah článkuSocializmus verzus svätciSvätý Jur a j
prejsť na článokSoňa Kopčoková, bývalá majsterka sveta v body fitness, sa momentálne naplno venuje ultra behu. V minulosti zlomila viaceré, nielen ženské rekordy na rôznych trasách a pretekoch okolo sveta. Má adoptované tri deti a nedávno o nej vyšiel film SAMA NA CESTE.
prejsť na článok