Keď ma jeden môj dobrý priateľ zavolal uprostred leta na rafting do Albánska, neváhala som ani sekundu. Pripadal mi to adekvátne adrenalínový výlet bez toho, aby si precestoval pol zemegule.Bezpečnostné receptory sebazáchovy zablikali hlavne pri poznámke, že pravdepodobne pôjde o pánsku jazdu, lebo zatiaľ sa ženské osadenstvo záväzne nevyjadrilo k pripravovanej ceste okrem mňa. Napriek tomu som to riskla. Tiesňava Valbony pri Bajram Curiautorka Po úvodnom nadšení som si postupne začala zisťovať informácie o rieke na nete, pretože mužská časť posádky bola zaneprázdnená hlavne na poslednú chvíľu zháňaním spoľahlivého dopravcu (pôvodný nádejný dopravca obral posádku o prachy a doteraz ho hľadá polícia), raftov, neoprénov a prípadných ďalších možných bláznov, aby cesta ešte zlacnela. Informácií o rieke, ktorú sme plánovali splaviť bolo pomenej, ale mne stačili na to, aby som začala pochybovať o tom, že môj prvý rafting (raz začať musíš) zrealizujem práve v Albánsku na nejakej Valbone. Stupne obtiažnosti sa pohybovali na V.-VI. na hornom toku (nič mi to nepovedalo) a stále sa tam opakovalo -nesplavné, veľké balvany, prenášanie nutné.. pochopila som, že splavíme len dolnú časť rieky, od mesta Bajram Curri. Mužská časť posádky infošku z netu bez výhrad akceptovala, koniec koncov boli to skúsení rafteri (aspoň tí najstarší), stačil im jediný pohľad z busu dole na rieku a vedeli koľká bije. Cesta cez Srbsko do Kosova ubie hala pomaly. Do Albánska necestujte busom cez Kosovo, (je to však najkratšia cesta) zaplatíte vstupný poplatok 300 Eur len taký rachot, (osobné auto 50 eur) a to sme mali microbus. Občas sme zastavili na krátku „hygienickú pauzu v divokých srbských horách na hraniciach s Kosovom, ja, samozrejme som zašla trošku hlbšie do lesa. Prečo to spomínam? P o návrate v septembri sme sa dočítali v novinách, že UPROFOR či kto konečne úspešne dekontaminovali srbsko-kosovskú hranicu od nášľapných mín. Ale Kosovo sme si dobre obzreli. O polnoci otvorené obchody, všade hrala muzika, najnovšie modely meďákov a SUV, pomaly sa presúšajúce po rozbitých cestách, čo dom (podobný garážam) to banka s „ me too názvami, proste Balkán ako vyšitý V Albánsku sme sa utáborili neďaleko Bajram Curi. Teplá noc plná hviezd je dobrá výhovorka prečo nestavať stan a ráno ťa zobudia zvonce oviec. Zvedavý albánsky pastier ako vystrihnutý z učebnice zemepisu pre základné školy sa zvedavo obzerá, čo to tu cez noc vyrástlo. Otvoríš oči a vidíš nádherný skalnatý hrebeň hôr (nie je tu aj Winetou?) a konečne si uvedomíš, som na dofči, dofrasa, a treba si to užiť! Nafúknuté rafty sme pomaly spúšťali na lane z asi 30 m vysoko postaveného mosta dole do tyrkysovo sfarbenej vody a potom pomaly zostupovali po strmom svahu (ja na zadku v neopréne) do hlbokého koryta stužky rieky Valbona. Určite nevynechajte najkrajší úsek, len pár metrov proti prúdu za mostom, v úzkej tiesňave vysokých skál vyhlodaných divokým prúdom v čase dažďov. Kaňon mi vyrazil dych. V belasej, kryštálovo priezračnej vode vidíš pod sebou obrovské balvany a nevadí ti, keď sa zakliesniš raftom v uzulinkej zákrute vodnej cesty medzi útesy. Hladina je tu tichá a ty máš pocit, že rekvizitári Hollywoodu to tu prehnali s gýčovými kulisami! Ale to nie sú kulisy filmu Indiana Jones, ale hračka prírody, najgeniálnejšieho architekta. Dolný tok Valbony mal označenie l. teda veľmi ľahký úsek a úzky kaňon vystriedal široký. Divadlo, čo ti ponúkala okolitá príroda (dobytok cez brod, nosatí trolovia v žulových masívoch, prírodné hlboké tyrkysové kúpaliská so skaliskami na skákanie), ale aj miestna „architektúra (deravé drevené mosty, spadnutý kamion pod vodou) boli prosto úchvatné. Občas si sa musel sústrediť na pereje a poriadne zabrať pádlom na hlučný pokyn kormidelníka. Práve vtedy, keď sme si pomysleli, že táto Valbona nás už nemôže ničím prekvapiť, prišla katastrofa. Nabehli sme na „karfiol, a potrebovali sa vyhnúť skalisku vpravo, čo by nebol problém, lebo prúd ťa unášal doľava do kolmej steny útesu. Príliš prudko sme však do nej narazili a raft sa prevrátil. Ocitli sme sa pod vodou a snažili sa vyplávať na hladinu. Ale nastalo prekvapenie, že si narážal neustále na raft nad tebou, ktorý sa zasekol v podmytej skale steny. Zdalo sa mi, že toto všetko trvá večnosť. Vesta ťa držala tesne pod vodou a nemohol si čln podoplávať! Nevedela som, čo mám robiť, našťastie prúd bol dosť silný a napokon ma vyrval spod raftu. Naďalej ma však hádzal o stenu a tlačil pod podmytú skalu steny. Ostré drsné steny nad hladinou mi zakrvavili ruky, ledva lapáš po dychu, ale nakoniec sa silný prúd „rozpustil v širokej hladine už plytkej vody a konečne si môžeš vydýchnuť, vďakabohu, rieka bola milosrdná a „ponechala si len raft. Ten sme potom vyše hodiny ťahali lanami spod podmytej skaly, nie a nie ho uvoľniť! Zaujímavé, že my sme boli prvý raft a všetko sme to schytali len my, ostatné dva rafty nepríjemný úsek lode preniesli, a keď som navrhla, že prvý ďalej nejdeme, nikto sa nemal k tomu aby skupinu viedol ! Tak sme boli opäť prví, a kormidelník čítal vodu oveľa starostlivejšie, niekedy sme dokonca zastavili! Nutné je dodať, že sme sa vykúpali ešte raz, raft sa prevrátil pri podobných perejách, ale to bolo už len tak z cviku, sme sa hodili do vody. Kamarát to potom schytal, keď mu prešla po tvári dlhá haluz černíc s poriadnymi tŕňami, ktorým sa nestihol vyhnúť. So zakrvavenou tvárou v helme vyzeral ako balkánsky dobrovoľník, vracajúci sa z frontu. Adrenalínový zážitok na ďalší deň vystriedal najkrajší. Nevidíš, neuveríš! S microbusom sme sa plavili trajektom 3 hodiny v kaňone azúrovo belasej rieky Drin približne 40 km, od mesta Fierz? po Koman, kde priehrada končí vysokánskou hrádzou a cestným tunelom v pohorí. V teplom ráne sme obdivovali „fjord Albánska Komanskú priehradu. Za pár euro (v Nórsku zaplatíte 10x toľko) sa Vám otvorí scenéria akú nečakáte ani v najfarbistejších cestovateľských snoch. Teplý vánok si povieva s albánskou zástavou (aby ste si nemysleli, že ste v Škandinávii), starší domáci s typickými albánskymi čapicami, pobehujúce mladé tmavovlasé dievčatá v minisukniach a výstrihoch a pár turistov my všetci obdivujeme tyrkysovú hladinu zarezávajúcu sa do horstva Albánskych Álp a kúpeme sa v príjemne hrejúcich lúčoch ranného slnka, trochu uzimení z noci a nedobrovoľných kúpeľov vo Valbone. Albánsko ponúka to, čo zažiješ v rozvojových krajinách. Eurá ti poctivo vymení predavačka v potravinách. Keď sa minie chlieb, na radu domácich ho kúpiš v okienku špinavého paneláka za rohom, štvrť ako vystrihnutá z Káhiry, či Indie. Pri prechádzkach dedinou Vám pred očami porazia kravu na ulici a rovno ju tam naporcujú pre blízke mäsiarstvo. Veľké koše s ovocím. Zjednávanie sa s rukami-nohami pri cene za čerstvý grilovaný šašlik (aj tak nás ogabal). Najnovšie modely meďákov a VW si pomaly križujú cestu pomedzi békajúce ovce. Divoká krása pustatín Albánskych Álp, fascinujúce starobylé stavby, špinavé piesočnaté pláže a všadeprítomné betónové príšerné kryty hyzdiace krajinu, pozostatok paranoickej politiky komunistického vodcu Hodžu. Pritom si v Európe. Alebo nie?
13.5.2024 bude posledná uzávierka na našu špeciálnu výstavu. Nezmeškajte príležitosť prihlásiť svojho RR. V kaštieli v Mojmírovciach je ešte stále voľné ubytovanie. Pokiaľ máte záujem kontaktujte priamo recepciu hotela:[email protected]
Posledná furmanka do Prešovského a Košického kraja pred Vianocami. Vyskúšajte naše mrazené buchty na domáce pečenie.
Posledná furmanka v Žilinskom a Trenčianskom kraji pred Vianocami. Vyskúšajte naše mrazené buchty na domáce pečenie.
Posledná furmanka v Nitrianskom, Trnavskom, Bratislavskom kraji pred Vianocami. Vyskúšajte naše mrazené buchty na domáce pečenie.
The Walk Of Life (Added to notion) “I walked 26000km around Europe for 3 years and only felt lost once I arrived home.” It was a crazy idea. But I just had to get out there again, and find myself, God, or at least something. I felt so hollow. So in
prejsť na článok