Historicky prvé zmienky o nežiaducich reakciách typu kožných a gastrointestinálnych symptómov po požití mlieka boli popísané Hippocratom 370 rokov p.n.l. V súčasnosti sa udáva, že alergiou na bielkovinu kravského mlieka(BKM) trpí 0.6–2.5% predškolákov, 0.3% starších detí a 0.5% dospelých. Prevalencia alergie na BKM stúpa zrejme kvôli poklesu trendu dojčenia a zvýšenému používaniu formúl na báze kravskeho mlieka. Zaujímavosťou je, že väčšia časť detí z tejto alergie vyrastie a symptómy v dospelosti nepretrvávajú. Presné mechanizmy navodenia tolerancie nie sú známe, podieľať sa na nich môže pokles tvorby IgE protilátok v dôsledku vyhýbania sa príjmu KM či naopak vývoj blokujúcich IgG protilátok v dôsledku pravidelného príjmu KM.Typické príznaky vznikajú najčastejšie mechanizmom tvorby IgE protilátok či sprostredkovane T-lymfocytmi. Klinické prejavy Klinické reakcie sa zvyčajne začínajú veľmi skoro po ukončení dojčenia, po pridaní KM do stravy. Iba vo vzácnych prípadoch sa príznaky objavia už počas laktácie. Časový rámec výskytu je od 1-2 hodín do niekoľkých dní po konzumácii KM. Medzi respiračné symptómy patrí rinokonjunktivitída, kašeľ, exacerbácia astmy a edém hrtana, gastrointestinálne príznaky zahŕňajú svrbenie v ústach, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie a hnačku. Kravské mlieko je tretia najbežnejšia potravina po arašidoch a orechoch, ktorá spôsobuje život ohrozujúce anafylaktické reakcie s kardiovaskulárnym kolapsom. Diagnostika Kravské mlieko obsahuje približne 30-35 g bielkovín na liter, viac ako 25 rôznych bielkovín ale len niektoré z nich sú známe ako alergény. Kvantitatívne sú najviac zastúpené kazeínové proteíny (tvoria až 80% všetkých mliečnych bielkovín) a srvátka.Kožný prick test je rýchla možnosť odhalenia senzibilizácie pri poruchách sprostredkovaných IgE. Na tento účel sa aplikuje extrakt KM alebo jednotlivé alergénové zložky. Roztoky sa potom prepichnú lancetou do epidermis pacienta. Negatívna prediktívna hodnota testov je vynikajúca (> 95%) Niekoľko štúdií sa snažilo stanoviť pozitívne prediktívne hodnoty kožných testov, ale ich výsledky sú zatiaľ predmetom ďalšieho výskumu. Liečba Súčasná liečba alergie na KM je jeho eliminácia. V prípade alergie na KM, ktorá postihuje dojčatá a batoľatá cca do 2 r. veku, sa rodičom odporúča ako náhradu podávať hydrolyzované formuly (tzv. eHF), ktoré bývajú u cca 95% detí s alergiou na mlieko tolerované dobre. Pri ich horšej tolerancii alebo v prípade vážnych prejavov sa využívajú prípravky na báze voľných syntetických aminokyselín (tzv. AAF). Tieto neobsahujú intaktné mliečne proteíny alebo peptidy. Ako náhrada kravského mlieka býva často odporúčané mlieko iných cicavcov napr. kozie či ovčie. Tie kvôli homológii aminokyselinových sekvencií však nie sú vhodnou alternatívou pre väčšinu pacientov. Z mlieka cicavcov sa ako vhodnejšia náhrada javí kobylie, ťavie alebo oslie mlieko, ktoré sa svojim proteínovým zložením odlišujú od kravského mlieka a pacienti ich tolerujú lepšie. Okrem mlieka cicavcov je potrebné byť opatrný aj pri konzumácii sójového mlieka. U 15% detí s alergiou na KM vyvoláva sójové mlieko alergické príznaky kvôli svojmu vysoko alergénnemu potenciálu. Podobne často pacienti s alergiou na KM trpia aj alergiou na hovädzie mäso v dôsledku prítomnosti bovinného sérového albumínu v oboch potravinách. Ako jednoznačná prevencia vzniku alergie na KM sa podľa európskych aj amerických smerníc udáva exkluzívne dojčenie počas 4-6 mesiacov. Laktózová intolerancia Na rozdiel od alergie na kravské mlieko nie je výsledkom imunologickej reakcie, jedná sa o enzýmovú poruchu. Laktóza je mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka a mliečnych výrobkov. V tenkom čreve sa laktóza štiepi pomocou enzýmu laktázy (β-galaktozidázy)na dva monosacharidy – glukózu a galaktózu. Tie sa využívajú v ďalších metabolických procesoch organizmu. Aktivitu enzýmu laktázy možno u plodu zistiť už v 3. mesiaci gravidity, pričom postupne stúpa až do pôrodu, keď dosahuje najvyššie hodnoty. Je to prirodzený proces, pretože jediným zdrojom potravy dieťaťa po narodení je materské mlieko. Aktivita tohto enzýmu zostáva pre obdobie dojčenia vysoká a postupne klesá po druhom roku života, čo vyplýva zo zloženia stravy a nižšej spotreby mlieka. Dieťa postupne začína prijímať aj inú potravu. Pri geneticky podmienenej redukcii aktivity laktázy vzniká adultný deficit laktázy, ktorý je najčastejší a postihuje cca 15% populácie. Aktivita enzýmu býva v určitej miere zachovaná, z čoho vyplýva rôzna tolerancia mlieka a mliečnych výrobkov. Klinické prejavy Klinické prejavy nastupujú zvyčajne cca 30 minút po vypití mlieka a sú následkom pôsobenia osmotického gradientu nerozštiepenej laktózy v distálnych častiach čreva. Tento gradient spôsobuje difúziu vody do lúmenu čreva. Zväčšenie objemu črevného obsahu stimuluje črevnú motilitu a urýchľuje pasáž črevného obsahu. V hrubom čreve podlieha laktóza katabolizmu baktérií so vznikom mliečnej kyseliny, vodíka, oxidu uhličitého či metánu. Vodík sa rezorbuje a vydychuje pľúcami, organické kyseliny dráždia stenu čreva, vyvolávajú kŕče a bolesti brucha. Hnačkovitá stolica, ktorá dráždi konečník, môže spôsobiť lokálny zápal sliznice. Ťažkosti sú úmerné stupňu deficitu enzýmu laktáza a množstvu prijatej laktózy. Vzhľadom k faktu, že lepšie zrážanie mlieka v žalúdku a následné vstrebávanie v čreve umožňuje kyselina chlorovodíková, je neznášanlivosť mlieka typickejšia pre pacientov s achlórhydriou. V diagnostike sa uplatňuje stanovenie aktivity laktázy v bioptickej vzorke z tenkého čreva. Táto metóda je však invazívna a nepatrí medzi štandardné vyšetrovacie postupy. Dychový test so stanovením vodíka vo vydychovanom vzduchu je moderná a neinvazívna vyšetrovacia metóda s vysokou výpovednou hodnotou. Liečba Na rozdiel od alergie na BKM v prípade laktózovej intolerancie v diétnych opatreniach nie je nutné prísne vylúčenie mlieka a mliečnych výrobkov. Bežné mlieko sa neodporúča dávať aj keď konzumácia mlieka v menších množstvách môže byť tolerovaná. Tvrdé a zrejúce syry bývajú tolerované dobre, pretože laktóza prechádza pri výrobe z veľkej časti do srvátky a zvyšná laktóza sa počas zrenia odbúra. Jogurty a fermentované výrobky obsahujú laktózu ale aj živé kultúry, ktoré ju štiepia, bývajú preto tolerované. V liečbe sa uplatňujú aj probiotiká, a farmaceutické prípravky vo forme tabliet, ktoré obsahujú enzým laktázu s rôznym obsahom laktazanových jednotiek. Diétne odporúčania pri laktózovej intolerancii v skratke: Fermentované mliečne výrobky (acidofilné mlieka, kefíry) bývajú tolerované dobre kvôli laktóze fermentovanej na kyselinu mliečnu. Tolerancia syrov najmä tvrdých, plnotučných smotanových jogurtov či tvarohu tiež býva dobrá. Pričina lepšej tolerancie je naštiepenie laktázou pri výrobe alebo činnosťou bakteriálnej laktázy. Mlieko je odporúčané len do individuálnej tolerancie (laktózu obsahuje aj maslo, pudingy, zmzliny, nanuky, pekárenské výrobky, cereálie, pizza, paštéty, dresingy, instantné polievky, margaríny, cukrovinky, čokolády, lieky) MUDr. Tibor Prunyi The post Alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy appeared first on ImunoCare s.r.o.
Alergia na slnko je nepríjemný stav, ktorý môže postihnúť každého z nás. Preto je dôležité vedieť, aké sú príčiny tejto alergie, ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť.
prejsť na článokLaktózová intolerancia a intolerancia na lepok patria medzi najčastejšie tráviace problémy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Laktózová intolerancia je spôsobená nedostatkom enzýmu laktázy, ktorý je potrebný na trávenie laktózy, čo vedie k nepr
prejsť na článokĽudia s laktózovou intoleranciou nedokážu správne stráviť laktózu, pretože ich tráviaci systém produkuje príliš málo enzýmu laktáza. Preto ak takíto ľudia konzumujú potraviny obsahujúce laktózu, môžu sa u nich vyskytnúť tráviace ťažkosti ako nadúvanie, pl
prejsť na článokObdobie jari nám prináša radosť z prichádzajúcich slnečných dní, príroda sa krásne zelená, vonia a kvitne. Avšak pre mnohých ľudí je toto obdobie obávaným strašiakom. S jarou totiž prichádza aj alergia, a s ňou spojené neustále kýchanie, upchatý nos a usl
prejsť na článokČo je histamínová intolerancia ? Histamínová intolerancia (HIT) je porucha charakterizovaná nedostatočným rozkladom histamínu nahromadeného v organizme. Neznášanlivosť histamínu teda nie je potravinová alergia. HIT postihuje 2 – 3 % populácie, prevažn
prejsť na článok