Anatómia zlej povahy – Časť 4. – Podceňovanie sa

Po úvodných článkoch, kedy sme sa veľmi stručne zoznámili o tom, aké najčastejšie negatívne povahové vlastnosti ľudí trápia a ako s nimi celý život bojujú, som si povedala, že dnes je ten pravý čas zoznámiť sa s prvou z týchto negatívnych vlastností. A to je sebapodceňovanie sa. Ak si myslíte, že túto vlastnosť máte a chcete sa jej zbaviť, alebo vás, naopak, iba zaujíma, ako asi sa cítia ľudia, ktorí samí seba neustále podceňujú, pustite sa so mnou do dnešného článku. Sebapodceňovanie sa je jednou zo siedmych základných charakterových chýb alebo negatívnych osobnostných vlastností. Asi každý z nás zažil v živote situáciu, kedy podceňoval vlastné schopnosti, alebo cítil úzkosť, no pri ľuďoch, ktorí zápasia s hlbokým pocitom takýchto pochybností sa podceňovanie seba samého dokonca môže stať dominantnou povahovou vlastnosťou. Čo je sebapodceňovanie? Podceniť niečo znamená znehodnotiť alebo znížiť vnímaný status, dôležitosť a hodnotu nejakého subjektu. Sebapodceňovanie (angl. self-deprecation) teda znamená znevažovať samého seba, kritizovať sa, alebo sa slangom povedané „dávať dole“. A to nielen navonok v očiach ostatných, ale často i vo vnútri, vo svojej hlave. Sebapodceňovanie sa definuje ako: znevažovanie vlastných schopností; používanie komunikácie, ktorá vyjadruje niečo negatívne o svojom tvorcovi, napr. vyjadrenie negatívnych vyhlásení o vlastnom vzhľade alebo schopnostiach, (Som taký idiot! Som tučný/á, atď.) byť kritický voči sebe samému. Sebapodceňovanie sa je často podvedomá a neodolateľná túžba prezentovať seba samého horšie než je skutočnosť. Človek sa snaží pôsobiť, že je niečo menej, alebo sa dokonca snaží stať úplne neviditeľným. Podceňovanie sa je spôsob manipulácie s vnímaním ostatných ľudí o nás a táto aktivita má úplne jednoduchý cieľ: snažíme sa vyhnúť tomu, aby naše sebavedomie nedostalo ďalší zásah. Skrátka sa chránime pred potenciálnou bolesťou. (Nezabúdajte na to, že v prvých článkoch sme sa rozprávali o tom, že negatívne vlastnosti vznikli práve preto, aby nás ochránili.) Účel hry je v tomto prípade úplne jednoduchý: ponížiť seba samého skôr, než to stihne urobiť ktokoľvek iný. Zatiaľ čo arogantná osoba sa snaží poprieť svoje nedokonalosti pretvarovaním sa, osoba ktorá ponižuje samú seba verí, že jej vlastná nedokonalosť je absolútna: „Jednoducho nie som taký dobrý ako ostatní ľudia A všetci to o mne veľmi dobre vedia, takže nemá význam to popierať.“ Ako všetky dominantné negatívne povahové črty, aj sebapodceňovanie zahŕňa nasledujúce zložky: Skoré negatívne skúsenosti, Ilúzie o sebe samom, živote alebo ostatných ľuďoch Neustály strach a pocit neistoty Neprispôsobivá stratégia na ochranu seba samého Persóna vytvorená v dospelosti, ktorá všetko toto skrýva Skoré negatívne skúsenosti V tomto prípade ranné negatívne skúsenosti zvyčajne pramenia z vysokých očakávaní rodičov, ktoré dieťa nebolo schopné splniť, či dodržať. Možno sú rodičia perfekcionisti a očakávajú, že dieťa dosiahne nedosiahnuteľný štandard. Možno sú rodičia nadšenci a nemôžu akceptovať, že ich dieťa nie je podobne nadané alebo odhodlané. Skrátka, v oboch prípadoch dieťa nikdy nemôže dosiahnuť požadovaný štandard, čo sa stretne s nepochopením a kritikou rodičov, ktoré sa tak stávajú základom pre vznik negatívnej povahovej črty sebapodceňovania sa. Mylné predstavy a ilúzie Z takýchto skúseností neustáleho zaostávania sa dieťa postupne dopracuje k tomu, že sa vníma ako niečo chybné, či neschopné, v podstate nedostatočné. Dieťa v tejto pozícii sa opakovane učí klamstvu, že „nie som dosť dobrý“. Láska, starostlivosť a pozornosť, po ktorej túži, nie sú dostupné a dôvodom je jeho vlastná nedostatočnosť. Tento opakujúci sa pocit zlyhania a uvedomenie si, že je neustálym sklamaním pre ostatných, v ňom začnú vyvolávať pocit hanby. Preto sa v jeho osobnosti začínajú zakoreňovať nasledujúce mylné predstavy, či ilúzie: Nie som dosť dobrý. Všetko, čo môžem urobiť, nebude nikdy dosť dobré. Mal by som sa hanbiť len preto, že som sám sebou. Aj keď to ešte nevyskúšam, viem, že zlyhám takže nemá význam sa vôbec pokúšať, či ďalej snažiť. Aspoň v jednej veci budem vždy mať pravdu: že som nedostatočný. Nemám nič cenného, čo by som mohol niekomu ponúknuť. Nepatrím sem. Som podvodník. Strach Na základe vyššie uvedených klamstiev a ranných negatívnych skúseností sa dieťa dostáva do začarovaného kruhu tvoreného strachom. V tomto prípade je to strach z jeho nedostatočnosti: nikdy nebude dostatočne dobré na to, aby uspokojilo seba alebo iných, nikdy nebude dosť dobré na to, aby si zaslúžilo úspech, lásku, alebo šťastie. Dieťa sa v živote cíti ako nevyžiadaný hosť, ako kazisvet a neustále sa obáva toho, že ho raz niekto chytí a odhalí. Pokúša sa žiť normálny život, no zažíva pri tom veľký vnútorný konflikt, pretože má pocit, že si obyčajný život nezaslúži. Stratégia Dospievajúci človek s týmto strachom sa postupne mení na hyper-citlivého jedinca, ktorá všade vníma hrozbu odhalenia jeho vlastnej neschopnosti. Tento človek uveril klamstvu o tom, že nie je dosť dobrý. Myslí si, že v živote nikdy nemôže uspieť, že si s inými ľuďmi nebude nikdy rozumieť. A verí aj tomu, že ostatní ľudia si to veľmi rýchlo všimnú a zavrhnú ho. Preto sa snaží vybudovať si nejakú taktiku, ako minimalizovať škodu. Základná stratégia na zvládnutie takejto hrozby teda spočíva v manipulácii s vnímaním ostatných vopred. Zvyčajne to vyzerá asi takto: Vyhýbanie sa pozornosti. Ak je to možné, bude sa snažiť odvrátiť pozornosť od seba, sústrediť sa na iných ľudí alebo veci. „Najlepšie bude, keď sa ukryjem z dohľadu, aby si to nikto nevšimol.“ Manažovanie očakávaní ostatných ľudí. Aby znížil očakávania ostatných, bude mať tendenciu k ospravedlňovaniu sa za každé nadchádzajúce „zlyhanie“ a úmyselne sa správať ako neschopný človek, aby znížil nároky a očakávania okolia na neho. „Som neschopný a ostatní ma budú znevažovať. Zaslúžim si to. No ak sa dám dole ako prvý, ostatní mi už nebudú mať čo vytknúť.“ Netreba ani hovoriť, že takáto stratégia má často úspech a dospievajúci človek sa preto na ňu začne ďalej čoraz viacej spoliehať. Osobnosť Vstupujúc do dospelosti si jednotlivec nasadzuje masku neviditeľnosti. Snaží sa stať malým, tichým a neviditeľným. Hovorí veľmi potichu, zakrýva si tvár, pozerá nadol. Táto persóna hovorí svetu: „Nie som tu. Pozrite sa na druhú stranu. Nevenujte mi pozornosť. A ak si ma náhodou všimnete, neočakávajte nič špeciálne.“ Takisto sa navonok pretvaruje, že je tou najneschopnejšou osobou na svete. Takže ak sa mu niečo podarí urobiť priemerne alebo dokonca nadpriemerne, všetkých tým príjemne prekvapí a môže dokonca dostať i pochvalu. Môže sa stať, že sa stane tak zručným v úmyselnom sebaponižovaní, že sa z neho stane jeho osobný štýl humoru, ktorý si mnohí užívajú. Jeho zjavný nedostatok arogancie bude tiež pre niektorých ľudí príťažlivý. Ak sa však úplne stotožní so svojim pocitom nedostatočnosti, môže to mať oslabujúci účinok. Vždy, keď dostane pochvalu alebo uznanie, jednoducho takýmto slovám neuverí. Všetci ľudia sú schopní takéhoto správania sa. Ak to však v osobnosti dominuje, hovorí sa, že hlavnou negatívnou povahovou črtou takejto osoby je práve sebapodceňovanie sa. Pozitívne a negatívne póly V prípade sebapodceňovania sa pozitívny pól nazýva skromnosť a negatívny pól sa nazýva sebaponižovanie. Skromnosť, alebo pokora, je stav malého ega. Preto sa vtedy nepokúšate v očiach ostatných povzniesť. Ideálne je to stav, v ktorom dokážete primerane rozpoznať a prijať svoju obyčajnosť. Cítite sa oslobodení od egoistických obáv. Všetci by sme v sebe mohli mať trochu skromnosti. Sebaponižovanie sa je naopak negatívnym výsledkom silného sebapodceňovania sa. Je to stav, v ktorom ste uväznení v začarovanom kruhu seba-kritiky. Aj keď pochopíte, že ste sebapodceňovanie sa prijali ako falošné obranné opatrenie, je to len ďalší dôkaz vášho nedostatku. Ako bojovať so sebapodceňovaním Ľudia so sebapodceňovaním sa môžu za seba neustále hanbiť a často sa za seba ospravedlňujú. Možným výsledkom je depresia. Ako pri každej hlavnej črte, kľúčom je uvedomiť si, ako na vás vaše sebapodceňovanie pôsobí. Môžete začať pozorovaním svojho vonkajšieho sociálneho správania a osobnosti v akcii: Kritizujem alebo ponižujem sám seba pred ostatnými? Snažím sa manipulovať s tým, ako ma druhí posudzujú znížením ich očakávaní? Preháňam niekedy, aký som neschopný, v nádeji, že ostatní budú mojimi výsledkami milo prekvapení? A potom sa zamyslite ešte hlbšie: Prečo sa snažím manipulovať s vnímaním a očakávaniami druhých? Prečo mi na ich úsudkoch záleží? Čoho sa bojím? Čoho sa bojím, že by sa stalo, keby ostatní uvideli moju realitu? Keď sa priblížite k najhlbšej úrovni, môžete potrebovať pomoc zvonku vo forme poradcu, terapeuta alebo aspoň blízkeho priateľa: Odkiaľ pochádza tento strach z nedostatočnosti? Ako som bol zranený? Môžem to nechať tak? Toto pátranie vo svojom vnútri samo o sebe neodstráni sebapodceňovanie. V čase, keď ste dosiahli dospelosť, boli nervové spojenia, ktoré sú základom tohto obranného vzoru, v mozgu celkom dobre zakorenené a upevnené. Napriek tomu je mozog plastický, tvárny a je možné ho preprogramovať. Tak ako si môžete lepšie uvedomiť sebapodceňovanie prostredníctvom sebapozorovania a sebadopytovania sa, môžete získať väčšiu kontrolu používaním tohto uvedomenia a uplatňovaním voľby v danom momente. Kedykoľvek som v pokušení utiecť skôr, ako by som vôbec niečo urobil, budem teraz ochotnejší nechať svoje výsledky hovoriť samé za seba. Realisticky teraz viem, že aj keď som hodnotený ako nedostatočný, nezabije ma to. Nemusí ma to ani bolieť. Budem venovať oveľa menej pozornosti očakávaniam a úsudkom iných. Ďalším spôsobom, ako zvládnuť takúto vlastnosť, je „skĺznuť“ na kladný pól jej protikladu. V prípade sebapodceňovania, ak ste uviaznutí v negatívnom póle sebaponižovania, môžete sa znova dostať do rovnováhy pomocou pozitívneho pólu arogancie, konkrétne pýchy. Inými slovami, venujte pozornosť veciam, vďaka ktorým budete na seba skutočne hrdí. Ešte lepšie je, že robte veci, na ktoré budete skutočne hrdí. Dokonalý človek neexistuje a každý z nás robí chyby. Veci, ktoré robíte sú dosť dobré, pretože aj vy ste dosť dobrý. Držím vám palce v skrotení vašej negatívnej vlastnosti sebapodceňovania sa a vidíme sa budúci týždeň pri ďalšom článku s ďalšou negatívnou vlastnosťou.

Web: Budžo.sk – BuJo H(e)aven – Blog o odrážkových plánovačoch – Bullet Journals
Aktualizované: 11.9.2024

prejsť na článok

Anatómia zlej povahy – Časť 4. – Podceňovanie sa

Projekt jednoduchých pozemkových úprav Sása

Natáčame 2. čásť podcastu s P.Nerudom (OKTAGON MMA)

Prodám štěně - Irský setr

Viete ako vyčistiť dom od zlej energie?

2. časť rozhovoru pre NERUDACAST je online