Profesorku filozofie Annu Hogenovú sme oslovili s prosbou o reflexiu výnimočnej situácie, v ktorej sa nachádza celé ľudstvo. Korešpondenčný rozhovor sa nakoniec zmenil na ucelený text, v ktorom autorka pripomína, že súčasná pandémia môže pre človeka predstavovať príležitosť vrátiť sa do svojej stratenej prítomnosti. Pandémia nie je trest Boží. Je to skôr dielo človeka. Ukáže sa, či budeme mať dosť odvahy, pretože človek bytostný musí byť predovšetkým odvážny, píše Anna Hogenová. „Človek, pretože sa upína iba na fyzické a nepozná prítomné, môže sa v tomto nepoznaní stratiť.“ Martin Heidegger Heideggerov výrok popisuje najväčší problém novoveku, tak hrdého na svoje technické výdobytky. Hlboká myšlienka, ktorú vyslovil izraelský filozof Martin Buber znie: „Modlitba nie je v čase, čas je v modlitbe.“ Čo presne znamená táto veta? Naše konanie, nech je akékoľvek, by malo tvoriť čas prí-tomný, ako je tomu aj v hebrejskej gramatike. Keď sa pozrieme na čas vo fenomenológii Edmunda Husserla, objavíme, že prítomnosť nie je nikdy extázou vytrhnutou z minulosti a z budúcnosti. Husserlova čistá prítomnosť (ur-imprese) je ponorená do plynutia minulého a budúceho. Ak chceme naozaj existovať, musíme sa naučiť byť v prítomnosti. Práve preto Heidegger tak vyzdvihuje „das Er-eignis“, ktoré možno preložiť ako „uvlastnenie.“ Stratili sme prítomnosť a preto hovoríme, že žijeme v pred-behu. Sme tak chytrí, ale prichádzame o to najdôležitejšie, o „prítomnenie“, ktoré jediné je naše. Všetko ostatné je nám postupne odnímané. Minulosť prepisujú mladí orálni historici, budúcnosť vytvárajú spiatočnícki inžinieri, ktorí plánujú našu budúcnosť, ako jedálny lístok v reštaurácii. Minulosť nás straší tým, čo sme mali urobiť, budúcnosť straší tým, čo by sme mali urobiť a tak nám nepatrí ani prítomnosť. Technické myslenie nám ukradlo možnosť byť v prítomnosti, byť pri tom. K prítomnosti nás vracia už iba bolesť. Dnešná pandémia je tu možno preto, aby sme si uvedomili, že ak máme vôbec žiť, musíme sa vrátiť do prítomnosti. Čo sa to s nami stalo? Niet vinníka, na ktorého by sme mohli ukázať. Ale môžeme si byť našej situácie vedomí a vďaka tomu sa brániť. Karteziánske myslenie nám podstrčilo sukcesivitu, ako jediný čas, ale znemožnilo temporalitu, ktorá je bytostne obsiahnutá v prírode (fysis). Vo fysis skryté rastie do neskrytosti a rodí sa do prítomnosti, ktorú nám nikto nemôže vziať. Umenie byť prítomný znamená rodiť prítomnosť tak, ako sa v modlitbe rodí čas. Dnešná pandémia je tu možno preto, aby sme si uvedomili, že ak máme vôbec žiť, musíme sa vrátiť do teraz a ponoriť sa do situácie, ktorú nám beh udalostí priniesol. Modlitba nie je v čase, ale čas je v modlitbe! Vstúpiť do celku Musíme sa učiť vážiť si prítomnosť, ktorá je tehotná podstatnou minulosťou a budúcnosťou. V budúcnosti je vždy obsiahnutá náhodnosť a s touto náhodnosťou sa učíme žiť. Politici a humanitní vedci, ktorí sa hádajú o budúcnosť nechápu, že v budúcnosť môžeme iba pokorne veriť. Nemôžeme ju vyrábať a mať na uzde. Dnes sa vzdelanosť musí „robiť“ podľa toho, čo požaduje veľavážený trh, zlaté tela. Trh, najvyšší boh medzi národmi, dnes káže premorovať, vďaka čomu sa konečne vyrieši aj problém spojený s dôchodkovou reformou. Prof. PhDr. Anna Hogenová, CSc., je česká filozofka a fenomenologička. Narodila sa vo Flájoch, detstvo prežila v Příbrami so starými rodičmi. Potom žila s rodičmi v Žatci, vychodila základnú školu a absolvovala gymnázium, kde medzi jej učiteľov patril aj Zdeněk Svěrák. V Prahe vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu UK a Filozofickú fakultu UK. Prednáša na Pedagogickej fakulte UK a na Husitskej teologickej fakulte UK, kde je súčasne vedúcou Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako odkrytosť pravdy, starostlivosť o dušu, pohyb alebo telo a telesnosť. Služobník sa však stáva pánom veľmi nenápadne a tak sme to nakoniec my, kto slúži divokému zarábaniu peňazí, cieľu, ktorému sa musí podriadiť všetko. Peniaze sa stávajú jediným prostriedkom na kúpenie si prítomnosti, ktorá nám tak chýba. Snažíme sa kúpiť si „prítomnenie“ prostredníctvom sexu, adrenalínových zážitkov a raušu. Opojenie z rozkoše sa však často mení na krutosť a svoj klam sofistikuje, premieňa ho na chytré lži. Slovami Heideggera, prítomné nepotrebuje, aby sa podstatné javilo v priestore a čase. „Byť pri tom“ neznamená, že to musím vedieť uchopiť rukami. „Strašní sú tí, ktorí na všetko musia položiť ruku!“ hovoril Platón, mysliac pri tom na všetkých, s ktorými viedol nekonečné debaty o ideách, bez toho, aby niekedy vôbec pochopili svoje nepochopenie platónskeho myslenia. Nestačí mať oči na pozeranie a uši na počúvanie, je potrebné vzdelaním prekročiť horizont onticity a vstúpiť do toho, čo je ratio essendi, zmysel bytia. Nestačí donekonečna popisovať a potom popisovať toto popisovanie, aby sme sa mohli nazvať mysliteľmi. Toto všetko je iba remeslo, ktoré chráni len sofistikovaná metodológia vied. Potrebujeme tých, ktorí dokážu vďaka napätiu bytostného hľadania vstúpiť do celku, ktorý nie je predmetný, je neohraničený. Nestačí ratio cognoscendi, ako sa domnievajú dnešní kapitáni vzdelanosti a racionálni politici spolu so všetkého schopnými ekonómami a právnikmi. Potrebujeme skutočne vzdelaných jedincov, nie len excelentných odborníkov, ktorí často nemajú ďaleko k fach-idiotom. Bytie sa neukazuje prostredníctvom onticity, musíme k nemu prísť myslením mysleného. To, na čo položíme ruku nie je bytie, to sú iba súcna okolo nás, ktoré donekonečna popisuje veda v chybnom presvedčení, že sa tak dopátra k akejsi konečnej malinkej veci, ktorá je podstatou. Žiaľbohu je to inak! Svet nemožno pochopiť popisom všetkých súcien, ktoré sú na svete! To je najväčší omyl súčasnej vedy. Nejde to ani obrátene, ani pochopiť to najväčšie nestačí. Je desivé pozorovať mocných. Majú pocit, že prítomnosť držia v rukách, že ich rozhodovanie riadi beh sveta. Potom sa z ničoho nič stane, že netopiere (možno?) dostanú celý svet na kolená. A neostane nič iného iba modliť sa k neznámemu Bohu. Kam sa podela istota systémov vo fenoménoch „das Ge-stell“ (pred-objednávania) a „die Machensaft“ (technického a metodického vybavovania)? Pojem uvlastnenie vychádza z Heideggerovho das Er-eignis. Bytie spoznáme len vtedy, keď ho stretneme v sebe. Keď svoju dušu vyprázdnime od všetkých istôt, keď bude dokonale prázdna, ostane v nej bytie. Ide o poznanie toho istého rovnakým, kedy sa dve veci stanú jednou vecou. Potom už sa nebojíte ničoho. Anna Hogenová Vojna, ktorá na seba berie skrytú podobu Ešte nikdy sa v dejinách ľudstva nestalo, že by boli ľudia tak beznádejne ochudobnení o svoju prítomnosť. Na to poukazuje pandémia najviac, najsilnejšie a so všetkou razanciou. Ani tí najmocnejší nevedia čo príde, nemajú žiadnu istotu a horúčkovito sa snažia zmenšovať vlastnú beznádej aktivitou. Istota je iba jedna, pandémia dostala všetkých, aj najpyšnejších politikov, vedcov a predovšetkým ekonómov. Vďaka tomu nám opäť patrí prítomnosť, hoc negatívna, ale na okamih naša. Potrebujeme návrat k prameňom, k začiatkom. Pramene a počiatky nie sú v minulosti, sú priamo pred nami, tak ako je oceán miestom, kde sa stretávajú pramene riek. V mieste, kde sa všetko stretáva, v cieli všetkých vodných tokov, sú pramene súčasťou mora. Pozerať iba k šťastným zajtrajškom je jednoducho klam, nech už sa nám to snaží nahovoriť ktokoľvek. Preto je neoliberalizmus hlúpy spôsob myslenia, presiaknutý aroganciou a túžbou po moci. Sme súčasťou sveta, nie jeho pánmi. Táto skutočnosť nás vždy doženie! Vyrábať pre vyrábanie, s jediným cieľom hromadiť peniaze, namiesto uľahčenia života pre všetkých, je jednoducho trápnosť, ktorá musí skončiť ontologickou katastrofou. Tak tomu bolo vždy v dejinách. Preto tak často hovoríme o ontologickej núdzi. Tá sa musí stať súčasťou prameňa, z ktorého prúdi náš život, ako výsledok rozhovoru človeka s neohraničeným celkom. Vyrábať pre vyrábanie, s jediným cieľom hromadiť peniaze, je jednoducho trápnosť, ktorá musí skončiť ontologickou katastrofou. Ale to všetko naši ekonómovia zničili, pretože potrebovali ľudí vyškolených iba pre trh práce. Súčasná definícia vzdelania znie: „Vzdelanie je predávanie vedomostí, zručností, návykov, postojov a kompetencií, ktoré slúžia tomu, aby bola Európa konkurencie schopná voči zbytku sveta.“ Takto znie pragmatická definícia vzdelania, ktorá slúži iba trhu a ziskom, kvôli ktorým šialenci zaťahujú svet do jednej vojny za druhou. Vojny, ktorá na seba berie stále novú podobu a ktorá sa dnes mení na vojnu skrytú. Ako sa dnes v pandémii cítia starí ľudia? Ako na „appellplatzu“ pred selekciou. Nemajú už silu sa brániť. Kde sú základné ľudské práva, predovšetkým právo na život? Vedecký rozkaz znie: Musíme sa premoriť, ale ak toto premorenie znamená tisíce mŕtvych, na čo je nám veda? Veď to je číry biologizmus, najväčší zločin nacizmu. Ale zrazu to patrí k nášmu životu. Všetko začína nenápadne, pretože veľké vždy prichádza na holubích nožičkách. Svet chytrých pragmatikov Začalo to tým, že sa univerzity zmenili na firmy a vedú ich ľudia, ktorí nepochopili, že univerzita je posvätné miesto pre slobodnú diskusiu, tak slobodnú, aká nikde inde nemôže byť. Ako je možné, že pramene európskej vzdelanosti, antická špekulácia, stredoveká láska a osvietenstvo už nie sú rovnocenné? Všetko sa technizuje, systematizuje, dokonca aj myslenie mysleného. Filozofia, v jej pravej „počiatkujúcej“ podobe sa vytláča z univerzít a nahrádzajú ju rôzne podoby antropológie s množstvom prívlastkov, politológie, ktorá slúžia argumentácii jednotlivých politických strán, sociológie, ktorá má výskytový charakter a mnohé ďalšie vedy, ktoré sa tlačia na pôdu univerzít, bez toho, aby si uvedomovali svoje ontologické a gnozeologické základy. Bez tohto uvedomenia nemôžu byť vedami. Novým technológiám dávame namyslene prívlastok „chytré“, ale neuvedomujeme si, že chytrosť nie je múdrosť. Svet potrebuje múdrych jednotlivcov, nie chytrých a prefíkaných pragmatikov. „Modlitba nie je v čase, ale čas je v modlitbe!“ Nemôžete ľuďom nadiktovať ich zprítomňovanie, zatiaľ čo sa pod maskou ušľachtilých argumentov ženiete za mocou, slávou a peniazmi. Premocňovanie tento svet zničí, pretože inak to byť nemôže! Vôľa k moci je silou, ktorá sa ukazuje iba vtedy, keď prerastá seba samú. „Byť“ dnes znamená neustále zvyšovať svoju silu vo všetkých jej podobách a tento neustály rast smeruje stále rýchlejšie a rýchlejšie k smrti. Tak vyzerá dnešný svet z filozofického hľadiska, to nám predpovedal Nietzsche už pred viac ako sto rokmi. Ale lídri tejto planéty to, zdá sa, stále nepochopili a nepochopia to pravdepodobne ani po tejto pandémii. Chýba nám hlboké myslenie, stávame sa len trhovníkmi a technológmi. Podstúpiť riziko, že k nám prídu otázky Grécke slovo „diaferestai“ znamená priniesť seba k sebe samému, po tom, ako seba samého prenikne jedno a druhé. Je to ťažké slovo, ťažko vysvetliteľné jednoduchým spôsobom. So sebou samými sa stretávame v udalostiach, ktoré sú holou prítomnosťou nášho „uzobrania“. K „uzobraniu“ prichádzame prostredníctvom preniknutia ostatných do nás samých. Človeku neustále hrozí, že sa v druhých stratí, ako v nepreniknuteľnom lese, ako v sne, v ktorom niečo hľadáme tak márne, že prebudenie je pre nás najväčším darom. Byť so sebou samým znamená pustiť k sebe otázky a uvedomiť si nedostatok podstatného. Preto sa prítomnenie nazýva ex-istencia. Keď sa otvárame druhým, berieme na seba riziko, bez ktorého by bol náš život nudným čakaním na koniec. Pred týmto rizikom nás neubráni ani ten najlepší „das Ge-stell“ ani „die Maschenschaft“. Toto riziko je spojené s autenticitou prebývania v prítomnosti. Je to najhlbší obsah ontologickej núdze, ktorej musí každý z nás čeliť. Ak túto autenticitu bude riadiť, predpisovať a nakoniec kontrolovať akási systémová sila, potom je život iba vopred predpripravenou fraškou. Túto frašku ľudia pociťujú ako vyhorenie, alebo ako lacrimae rerum – márnosť nad márnosť! Keď sa otvárame druhým, berieme na seba riziko, bez ktorého by bol náš život nudným čakaním na koniec. Sloboda je slobodou k tomu, čo nás utvára, k nášmu vlastnému a uvlastnenému prameňu, vďaka ktorému sa môžeme stretávať s našim najvlastnejším „sme“. A presne toto bytostné „sme“ nám dnes nepatrí, pretože patrí objektívnym systémom a pred-žitému životu, podľa predstáv našich spiatočníckych inžinierov. Heidegger nám chce ukázať, že to najdôležitejšie je otvoriť sa rozhovoru s bytím a podstúpiť pri tom riziko, že k nám prídu otázky, ktoré nás rozhodia, rozbijú našu vnútornú uzobranosť, náš vnútorný logos, pretože každý logos je len a len uzobranosť, iba preto môžeme hovoriť, že logos je reč, jazyk, veda, rozum. Všetko toto má v sebe zámer in medias res, doprostred podstaty. Zatiaľ čo celý vesmír sa rozťahuje do nekonečných diaľok, človek tento zámer vyrovnáva opačným pohybom. Ako keby aj človek mal svoje dôležité kozmické poslanie. Toto kozmické poslanie sa odzrkadľuje v učení egyptských a gréckych hermetikov, prvých filozofov v Grécku, vo fraktálnom myslení architektov a ďalších mysliteľov v oblasti vedy. Pierre Teilhard de Chardin by s touto myšlienkou tiež súhlasil. Nič nové pod slnkom, uzobranie (legein) je zrejme to najdôležitejšie slovo. Na dne každého smútku je čistá radosť Pandémia, podľa starých gréckych mýtov, vznikla, keď ľudia nespoznali gréckeho boha, ktorý sa vydal k ich príbytkom. „Pan“ znamená všade, „demos“ znamená ľud, všetci ľudia sú teda trestaní za to, že neprivítali boha, ktorý túžil, aby bol spoznaný. Koho sme nespoznali my? Môžeme si pripomenúť, čo odpovedal Heidegger na otázku, ako sa zbavíme dôsledkov prevládajúceho technického myslenia v podobe „das Gestell“ a „die Machenschaft.“ „Iba nejaký boh nás môže zachrániť!“ znela Heideggerova odpoveď. Možno, že tento boh vyzerá ako my, chodí tu medzi nami a my ho nemôžeme spoznať, pretože sme namyslení a pyšní. Každý chce vyvyšovať sám seba a keď sa to nedarí poctivým spôsobom, pomáha si ľsťou a klamom: jednoducho povedané, klame, až sa hory zelenajú. Ak horizonty, v ktorých žijeme, budú iba v onticite, teda v súcnach, ostane tomu tak aj naďalej, bude sa ďalej klamať. Pretože ľudia sa nebudú snažiť o neskrytosť súcien, ale iba o moc nad nimi. A taká je súčasnosť. Zámer uzurpovať moc je najsilnejším motorom a ústredným pohľadom, z akého sa vysvetľujú dejiny. Ako keby sme boli nesmrteľní, alebo práve preto, že sme smrteľní. Môže sa lož len tak rozpustiť vo svete, kde bytie a pravda sú totožné, to znamená, že sú jednou vecou? Človek sediaci na lavičke (Matthew Henry/Unsplash) To skutočné, čo nám spôsobuje život svojim utrpením a pred čím nás veda často učí iba utekať, nám sprístupní a otvorí až rozhovor s bytím. Prijať ontologickú núdzu, s ktorou sa rodíme, teda to, čo náboženstvá nazývajú dedičný hriech, je nevyhnutnosťou. Prijať pravdivé ako neskrytosť. Nič si nenahovárať, netrénovať pozitívne myslenie, neutekať pred otázkami, ktoré nám život prináša až do nášho vnútorného uzobraného stredu. Musíme dovoliť smútku, strachu a beznádeji, aby do nás vstúpili, pretože na dne každého smútku je čistá radosť, ako to učí Höelderlin a mnohí ďalší. Prijať nevyhnutnosť smrti, tak ako to dokážu naši psíci, ktorí pred smrťou vyhľadávajú samotu a nestoja veľmi o to, aby sme pri tom boli s nimi. Zdá sa, že odchádzajú zmierení s nevyhnutnosťou ďaleko lepšie ako ľudia. Byť in je novodobé otrokárstvo Toto nás má učiť univerzita, nie iba technológie, ktoré sú prostriedkom získania moci. Bez technológie to nejde, ale je dobré vedieť, že jej podstatou je boj o moc a je nutné zariadiť sa podľa toho. Vedomí nebezpečenstva sa môžeme lepšie brániť. Ako môže niekto napadnúť počítačové systémy v nemocniciach, kde bojujú o život ľudia? Ako uvažujú títo „machri“? Sú to vôbec ľudské bytosti? Ako škraboška, maska na prekrytie tragických okamihov našej každodennosti, pôsobia predovšetkým dva fenomény: Podsunutá normálnosť a podsunutý fenomén modernosti. Ten, kto vymyslel vetu „byť in!“ bol novodobým otrokárom, ktorý miesto biča a krutých trestov používa imperatív: „Buď mladý, buď zdravý, buď plný sily a ukazuj to na značkách oblečenia, na slovách, ktoré používaš a na spôsobe, ktorým uskutočňuješ prežívanie vlastnej každodennosti! Musíš patriť do VIP, do skupiny vyvolených, musíš byť stále modernejší a modernejší!“ Musíš sa za každú cenu vyvarovať priemernosti, musíš mať najmodernejší „chytrý mobil“, musíš mať všetko „chytré“, pretože bez toho ti žiadna chytrosť nezostane. Podsunutý fenomén modernosti slúži ako maska, ktorá zakrýva tragické okamihy našej každodennosti. Kto sa stane prvým nositeľom tejto modernosti je „in“, je viac ako ostatní, pretože je neprehliadnuteľný. Toto všetko je nevyhnutným dôsledkom skutočnosti, že podstatou je dnes vôľa k moci, a vôľa k vôli. Moc je sila, aby sa prejavila na človeku musí neustále rásť, inak sa sila premení na trápnosť, bezcennosť, obyčajnosť. Sila ostáva silou, iba ak prerastá samú seba, rast rastu je jediným jej dôkazom. Existencia človeka je dnes určovaná jeho vôľou k premocňovaniu jeho vlastnej životnej sily (v nemčine die Uebermaechtigung). To je dnešný svet! Podobá sa šialenému závodu všetkých ľudí, ktorí túžia po tom, aby bola ich existencia uznaná. Používajú na to súcna a ich substanciu, ktorou sú peniaze. Rozhovor, ktorý nás zaviedol do tejto situácie nie je rozhovorom s bytím, ale rozhovor so súcnom. Onticita stojí nad ontológiou. V horizonte onticity sa rozvíjajú všetky vedy, humanitné nevynímajúc. Dokonca sa vznáša požiadavka na ich pragmatický zmysel a cieľ, ktorý má opäť slúžiť iba rozvoju technológií, remeselného myslenia. To všetko slúži karteziánskemu mysleniu „more geometrico“. Šťastím je viac bytia „Hĺbka ľudského loga vzniká iba vo vzťahu tohto loga k Logu!“ píše Heidegger. Vo vzťahu myslenia k bytiu je Logos najviac uzobrané, pretože musí uzobrať všetko, aj ničotu a absolútnu prázdnotu. Ak značky a znaky sú viac ako neskrytosť vecí, potom musíme žiť v nihilizme, tak ako to predpovedal Nietzsche. Ak znaky a značky sú najvyššou pravdou, tak nemôžeme žiť v uzobranej neskrytosti, v prítomnení, ktoré sa priamo a bezprostredne vylieva do prítomnosti. Ak prítomnosť nepatrí nám, ale patrí manažérom a mocnárom, potom sme iba bábkami, pre ktoré sa čoskoro život a smrť stanú tiež iba značkami a znakmi. Keď zmiznú bytostné rozdiely, rozplynieme sa v ničote. Potom „smrť stratí svoju zosinelú podobu“, o ktorej píše František Hrubín. To, čo strácame je prítomnenie, ktoré by sa rodilo z bytostného rozhovoru človeka so sebou samým a zo situácií, ktoré mu prinesie dianie bytia. Na tejto planéte rozhodujú iba mocnári, bývalí vojaci, právnici a biznismeni. Filozofi ostávajú bokom a to je škoda. Prečo? Pretože špecialisti nevidia celok bez marga, vidia iba svoju species a tú povýšia na genus, na celok všetkého, o ktorom nikdy nezapochybujú. Ani genus, najobecnejší pojem, nie je bez marga, môže sa definovať a tak sa uzatvára myslenie právnika a politika. Na ceste k bytiu, k celku bez marga, musí mysliteľ prejsť platónsky chórizmus (priepasť bytostnej prázdnoty). Bez toho nedokáže byť spravodlivým, nie je to totiž možné. Pandémia nie je trest Boží, ako nám budú niektorí vysvetľovať. Je to skôr dielo človeka. Ukáže sa, ako dokážeme túto situáciu riešiť, či budeme mať dosť odvahy, pretože človek bytostný musí byť predovšetkým odvážny. Nezabúdajme, že šťastie človeka znamená mať viac bytia, hovorí sa tomu už viac ako dvetisíc rokov ontologický komparatív, preto nedovoľme, aby o vzdelaní rozhodovali iba pragmatici. V Prahe dňa 19. 4. 2020 Literatúra: Heidegger, M. Heraklit. Frankfurt am Main : Vittorio Klosternmann, 1979. foto Anna Hogenová: Psychosom The post Anna Hogenová: Ukradli nám prítomnosť appeared first on Priestori.
The post Rekonštrukcia penziónu Anna Vila, Sad A. Kmeťa, Piešťany appeared first on Raving.
prejsť na článokDokonca aj v zime, môže nastať vzostup amoniaku na nebezpečnú úroveň pre Koi. Dôvody pre to môžu byť rôzne.
Nebudete tomu věřit, ale rozhodli jsme se s Rakeťákem na víkend opustit naši zbrojní dílničku a vyrazit mezi lidi. Protože od sebe bydlíme dvěstě kiláků, výborně se hodilo potkat se na půl cesty v Jeseníkách, v malebné vesničce Ramzová nedaleko Jeseníku.
Levice, 3. február 2022 Pred rokom, 27. januára 2021, začalo pôsobiť Centrum konkrétnej pomoci FEMINA ako nezisková organizácia. Svojou činnosťou je známe už od roku 2016, kde pracovalo pod zastrešením Fóra života, o.z. Za prvý rok svojho pôsobenia ako
Vážení zákazníci, dovoľujeme si vás pozvať na online školenia aplikácie EcoSun. Školenia sú zamerané na skladový program OASIS, pokladničný modul SHOPPER a Podvojné účtovníctvo. Školenia sú vhodné pre všetkých, ktorí: prechádzate na náš nový program EcoS
prejsť na článok