Trinásťročný výskum na archeologickej lokalite v juhozápadnom Francúzsku znovu potvrdil pred časom spochybnený záver, že človek neandertálsky nenechával pozostatky blížnych napospas živlom. Oznámil to 14-členný americko-francúzsko-španielsky tím Williama Rendua z Center for International Research in Humanities and Social Sciences, spoločného pracoviska New York University (USA) a CNRS, francúzskej obdoby našej Slovenskej akadémie vied (SAV). Vedci doložili, že neandertálske pohreby na lokalite La Chapelle-aux-Saints sú z doby ešte pred príchodom anatomicky moderných ľudí nášho druhu Homo sapiens do Európy. Kosti neandertálcov sa v La Chapelle-aux-Saints prvý raz našli v roku 1908. Vysoký stupeň ich zachovania poukazoval na pohrebisko. Tento záver však vyvolal spory. Skeptici hlásali, že je to zlé vysvetlenie. Uloženie kostí nemuselo byť zámerné. Nasledovali vykopávky v ďalších jaskyniach Tím Williama Rendua sa preto v roku 1999 k problému vrátil. Okrem iného začali robiť vykopávky v 7 nepreskúmaných tamojších jaskyniach. Dokončili ich v roku 2012. Objavili pozostatky ďalších neandertálcov. „Z podstaty týchto 50.000-ročných pozostatkov, zachovaných v pomerne pôvodnom stave, vyplýva, že boli zakryté zeminou krátko po smrti. To podporuje náš záver, že neandertálci v tejto časti Európy podnikli kroky k pochovaniu svojich mŕtvych. Hoci nemôžeme vedieť, či bola táto činnosť súčasťou rituálu, alebo iba čisto pragmatická, objav zmenšuje vzdialenosť v správaní medzi nimi a nami,“ uzavrel William Rendu. V Bojniciach zatiaľ kostrové pozostatky neandertálcov neboli objavené Na vzácnom nálezisku pravekého sveta neandertálcov v meste Bojnice (areál Prepoštskej jaskyne - dnešné Múzeum praveku Slovenska) neboli doposiaľ objavené kostrové pozostatky neandertálskeho človeka. Či dochádzalo aj na tomto území k pochovávaniu, tak zatiaľ nemáme vedecké poznatky a dôkazy.The post Áno, neandertálci pochovávali svojich mŕtvych first appeared on Múzeum praveku Slovenska, Bojnice.
Archeologické nálezy v posledných rokoch vypovedajú o tom, že neandertálci sa v mnohom podobali súčasným ľuďom. Rovnako ako Homo sapiens bývali najskôr v jaskyniach alebo pod skalnými výčnelkami, neskôr si tiež stavali najrôznejšie úkryty. Na dvoch neande
prejsť na článokGenetické analýzy síce potvrdzujú, že nie sme priamymi potomkami neandertálcov, naši predkovia s nimi ale prinajmenšom 10 tisíc rokov zdieľali rovnaký životný priestor. Antropológovia sa dlho domnievali, že neandertálci vyhynuli, pretože v tomto konkurenč
prejsť na článokNeandertálci neboli neohrabaní a hlúpi, dokázali loviť vtáky a pravdepodobne ich aj chovali. Potvrdzuje to výskum vedcov v neandertálské jaskyni na Gibraltári (juh Španielska). Až donedávna bol chov a lov vtákov považovaný za správanie spájané výhradne s
prejsť na článokKrapina v severnom Chorvátsku, ktorá je jedným z najvýznamnejších svetových nálezísk neandertálskeho človeka, vydala nové tajomstvo. Našli sa tu doposiaľ najstaršie šperky. Boli vyrobené pred 130 tisíc rokmi, teda dávno pred príchodom moderného človeka do
prejsť na článokJaskynný priestor v Taliansku, ktorý obýval človek neandertálsky (Homo neanderthalensis), bol rozdelený na špecializované časti. V jednej sa porcovalo mäso ulovených zvierat, v ďalšej vyrábali nástroje a v ešte ďalšej sedelo pri ohni. Taký je záver štvorč
prejsť na článok