Ráno vstávame ako dôchodcovia, teda asi o ôsmej. V pohode sa osprchujeme a ideme spolu s priateľmi na raňajky. Tie sa podávajú v reštaurácii vedľa recepcie. Je to taká celkom malá miestnosť, v ktorej sú stoličky a stoly nalepené na seba. Taký francúzsky štýl. Raňajky sú podávané formou švédskych stolov a tak si naberáme na taniere od všetkého trochu. Praženica, zopár párkov, saláma a niečo sladké na záver. Vraciame sa na izbu, prezliekame sa a balíme na výlet. Máme sebou len to najnutnejšie: vodu, keksy na prežitie, bundy, keby sa ochladilo. Sme pripravení, zabúchame susedom na dvere a spoločne vyrážame. Prvou našou zastávkou bude Bazilika svätého Štefana. Od nášho hotela je to celkom blízko . Prechádzame cez námestie Deák Ferenc tér a asi o desať minút už stojíme pred bazilikou. Je to ohromná stavba, vysoká 96 metrov. Je najvyššou budovou v meste. Naši priatelia už boli v nej veľakrát, a tak ideme samy. Vstupenky kupujeme v bočnej uličke, v takej malej „kancelárii“. Bazilika je aj vnútri nádherná. Má kapacitu až 8500 ľudí, takže si v nej pripadáme ako mravce. V bazilike sú uchované diela významných maďarských umelcov a tiež vzácna relikvia, nabalzamovaná pravá ruka prvého maďarského kráľa Štefana. Nádhera! Vychádzame von a všetci štyria pokračujeme smerom k Dunaju. Míňame sochu Ferencza Liszta a pokračujeme súbežne s Dunajom až na námestie Kossuth Lajos tér.Prechádzame sa a obdivujeme budovu parlamentu zo zadnej strany. Urobíme pár záberov a keďže na rohu je malá kaviarnička Szamos café, dávame si malý zákusok a kávičku.Krátky oddych nám celkom prospel a tak plný elánu vyrážame ďalej. Schádzame do podzemia metra, ktoré nás dopraví na druhú stranu Dunaja. Ideme si pozrieť areál Hradného vrchu. Na zastávke Széll Kálmán tér prestupujeme na autobus a o chvíľu stojíme pred kostolom svätého Mateja. Chceli sme sa prejsť aj po múroch Rybárskej bašty, ale tak ako to všetko pred 45 rokmi bolo voľne prístupné, dnes sa za všetko platí. Preto sa rozhodujeme pre kostol. Kupujeme lístky a po krátkom čakaní v rade vstupujeme dovnútra. Je to pekný kostol, mňa zaujali hlavne pestrofarebné vitráže v oknách. V cene lístka je aj prehliadka korunovačných predmetov, tak absolvujeme aj túto časť. Prehliadku končíme a vychádzame von. Naši priatelia nás už netrpezlivo čakajú v reštaurácii Arany Hordö. Dávame si guláš a fľašku maďarského vína. Posilnení a oddýchnutí pokračujeme ďalej smerom ku komplexu budov, kde je aj prezidentské sídlo. Veľa palácov bolo za vojny zničených a teraz ich budujú úplne od základov. Prechádzame sa týmto komplexom budov, hlavne si ale užívame vyhliadku na mesto, ktoré tu vidíme ako na dlani. Počasie je stále pekné, slniečko svieti. Prechádzame okolo budovy Sándor Palace prezidentského paláca, pri ktorej nehybne stojí hradná stráž. Máme šťastie, podarilo sa nám vidieť aj striedanie stráže.https://video.wixstatic.com/video/157156_95c516c43e77421e972bb2fde4b54797/1080p/mp4/file.mp4Hneď za rohom obdivujeme stanicu pozemnej lanovky Funicular. Je momentálne mimo prevádzky. Je umiestnená priamo oproti reťazovému mostu cez Dunaj, ktorý je teraz tiež v rekonštrukcii. Ideme ďalej až k Budínskemu hradu. Je to rozsiahla budova z viacerými traktami. Na jednej strane je umiestnená Matiášova fontána. Ďalšia budova je bývala jazdiareň, je to Kráľovska jazdecká sála. Úchvatný je výhľad na mesto. Priamo pod nami vidíme Hradné záhrady, vpravo Alžbetin most, vľavo Parlament, Margitin most, Margitin ostrov...Vraciame sa na zastávku autobusu. Konečne prichádza a zváža nás dolu kopcom popod hradby až k nástupnej stanici lanovky Funicular. Pred nami je Dunaj s reťazovým mostom. Pretože je uzatvorený, ideme peši kúsok vpravo a cez Alžbetin most prechádzame na druhú stranu Dunaja. Ideme po nábreží až k mostu Szabadság híd (most Slobody ). Odtiaľ je to už len kúsok k centrálnemu trhovisku Nagy Vásácsarnok. Je tu 1200 obchodov, predajná plocha je 100 tisíc metrov štvorcových. Ozaj je tu všetko: mäso, zelenina, hračky, suveníry, topánky, opasky....Nakoľko o chvíľu sa zatvára, nie je tu veľký ruch. Len tak sa prechádzame, necháme popásť naše oči pestrou ponukou tovarov a končíme. A keďže potrebujeme oddych ako soľ, na námestí Fövám tér vchádzame do kaviarne Anna café a dávame si čo? No predsa kávičku! Po krátkom posedení v príjemnom prostredí sa vydávame na cestu do nákupného centra Europeum. Cesta metrom je rýchla a tak o chvíľu už sme pri budove tohto centra. Tu však zisťujeme, že je zatvorené. Nevieme však či len dnes alebo úplne. Tu sme mali urobiť nákup a tiež sa najesť. Takto s dlhým nosom odchádzame a na večeru preto ideme do osvedčeného bufetu Belvarósi ...., ktorý máme blízko hotela. Dávame si rezeň so zemiakovým šalátom. Dobré, šnicle sú však suché. Prichádzame na hotel, zvládneme ešte spoločenské stretnutie na izbe s priateľmi a ideme spať. Aj zajtra je deň, čaká nás ďalšie poznávanie.
Gerlach na dušičky. Je 1.november, babie leto ako z rozprávky, podmienky alpské, tak hádam vyrazíme.. Bez mačiek to už nejde, no skaly je tiež ešte dosť. Ideálne na nácvik chôdze v mačkách :) Ráno perfektne tvrdo a na oblohe ani mráčik, fantázia. Ani zost
prejsť na článokA ide sa domov! Pobalili sme sa včera večer, dnes len priložíme pyžamá a je hotovo. Vlastne ani nebolo čo poriadne baliť. Pár tričiek, nohavice a je to. Absolvujeme ešte výdatné raňajky. Nakladáme si riadne, jeme do zásoby, veď kedy budeme znova jesť? Asi
Narodila sa v Spišskej Novej Vsi v roku 1897. Vysokú školu výtvarných umení absolvovala v Budapešti v roku 1918. Od roku 1922 sa zúčastňovala výstav so svojimi obrazmi. Maľovala prevažne akvarelom krajinky a kvety. Jej práce sa nachádzajú v Národnej galér
prejsť na článokLeto je už dávno preč, jeseň tiež pomaly odchádza a nás čaká len studená zima. Okrem počasia sa v zime menia aj regály v obchodoch. Letné druhy ovocia a zeleniny striedajú iné druhy, ktoré však často prehliadame. V zime má totiž organizmus prirodzenú potr
prejsť na článokTak sme sa konečne rozhodli. Naši priatelia nám často rozprávali o Budapešti, o jej historických pamiatkach, o malých reštauráciách a kaviarničkách, o dobrých jedlách.... Oni toto mesto proste milujú a preto tam aj často chodievajú. My sme tam boli ešte a