Babie leto v Budapešti - deň tretí

Ráno vstávame ako dôchodcovia, teda ešte o čosi neskôr ako včera. Raňajky si dávame tiež ako včera. Možno niečoho trochu viac a niečoho menej. Ponuka je tá istá, tak nepreberáme a rýchlo sa najeme. Vyrážame do ulíc. Hneď pred hotelom máme Rumbach synagógu, chceme sa pozrieť dovnútra, no dvere sú zamknuté. Škoda! Čo sme chceli vidieť, ale sme nevideli Pokračujeme teda ďalej, na na konci ulice odbočujeme doprava a prichádzame k najväčšej synagóge Dohány synagóga v Budapešti. Aj tá je zatvorená, židia slávia sviatok sukkot. Takže zase smola. Čo sme chceli vidieť, ale sme nevideli No, čo už. Pokračujeme v dnešnom programe a peši sa presúvame po ulici Károly krt. na stanicu metra linky M1 na námestí Deák Ferenc tér. Je to krásna trasa, najstaršia v Budapešti (Milleniumi Földalatti Vasút). Bola postavená v rokoch 1894 až 1896. Je to prvé metro na európskej pevnine. Naozaj krása! Vystupujeme na stanici Hösök tére. Vychádzame z podzemia a pred nami sa objavuje veľké námestie Hrdinov s monumentál-nym pamätníkom Milénia. V strede sa nachádza 36m vysoký stĺp so sochou archanjela Gabriela. Po oboch stranách stĺpa je polkruhová kolonáda so sochami významných maďarských štátnikov. A Pišta nám ich naozaj pekne porade pomenoval: Zľava doprava Štefan I., Ladislav I., Koloman, Ondrej II., Belo IV., Karol I. Róbert.....Neuveriteľné, ako si to pamätá. A my sme ich veru už po chvíli zabudli. Pokračujeme ďalej v prehliadke mesta a presúvame sa do Városliget parku, ktorého súčasťou sú: hrad Vajdahunyad, termálne lázne Széchenyi, zoologická záhrada Állatkert, botanická záhrada, cirkus, kaplnka Jaki, zaniknuté zábavné centrum Vidám park. Ten v roku 2013 zatvorili, takže jeho návštevu spred 45 rokov sme si zopakovať nemohli. Medzi námestím Hrdinov a hradom nás prekvapí veľká rovná plocha, na ktorej nie je vôbec nič. Žeby parkovisko? Alebo niečo iné tajomné? Pišta nám vysvetľuje, že táto obrovská plocha je v zime využívaná ako klzisko. Je to najväčšie a najstaršie klzisko v Európe, bolo otvorené už v roku 1870. Dnes...Kedysi... Hrad je ozaj pekný a to umiestnenie pri jazierku nemá naozaj chybu. Je to také romantické. Prechádzame parkom okolo kaplnky, urobíme pár záberov pri jazierku a prichádzame k areálu lázní. Plavky sebou nemáme a tak len tak cez okná pozeráme dovnútra, ako si tam návštevníci lebedia. Prechádzame okolo areálu ZOO, a keďže chodenia už máme celkom dosť, zastavujeme sa na občerstvenie v bistre Lazy pri vstupnej bráne do záhrady. Neviem, čo to znamená v maďarčine, ale v angličtine to je lenivý, a to sa náramne hodí. Je krásny, skoro letný deň a tak pohár piva a kávička nemôže uškodiť.Po príjemnom posedení na terase sa vraciame cez námestie Hrdinov na stanicu metra. Cestou vidíme, ako na križovatke vodičom, ktorí stoja na červenej, spríjemňuje čakanie mladý žonglér. Zaujímavé, ale nevidel som, že by mu niekto dal peniaze.https://video.wixstatic.com/video/157156_5edd72afc58e432f8c14303d427853d2/1080p/mp4/file.mp4„Naším“ pekným starým metrom sme sa doviezli na zastávku Opera. Tak tu nič iné ani ako Opera nemôže byť. Pekná historická budova, ktorú mi priatelia pripravili ako prekvapenie, lebo som včera na každú druhú budovu hovoril, že je to opera. Teraz to už naozaj bola ona. Prešli sme si interiér, teda len vstupnú halu. Ostatné časti boli neprístupné alebo sa za vstup platilo. Takto mi to stačí. Pokračujeme, vlastne sa vraciame metrom na Deák Ferenc tér. Tu sa rozdeľujeme, jedna skupinka ide na nákupy (nie sme to my ), druhá ide objavovať ešte ďalšie krásy mesta. Prechádzame nákupnou ulicou Váci utca, je to pešia zóna a ozaj je tu obchod vedľa obchodu a reštaurácia vedľa reštaurácie. Prichádzame až na ulicu Kossuth Lajos utca s františkánskym kostolíkom svätého Petra. Je otvorený, a tak si konečne môžeme pozrieť takú krásu. Ideme kúsok po ulici Ferenciek tere, tu nachádzame reštauráciu Pizza Italia, dávame si pizzu a pivko Dreher. Po chutnom obede ideme naspäť po ulici Váci až k ruskému kolesu. Kupujeme lístky a vyvážame sa na vrchol, aby sme zhora uvideli celú Budapešť. Jazda trvala asi 10 minút. Stačilo, ide sa na hotel. Dlho sa však neohrejeme a znova ideme do mesta, teraz sa pokochať nočným mestom. Prechádzame okolo Dohány synagógy a na ulici Károly krt. hľadáme reštauráciu , kde by sa dalo najesť. Stále sa však strieda kebab, thajské jedlá..., no nič pre nás. Keď už sme to chceli vzdať a ísť sa najesť do „našej“ reštaurácie, zjavila sa pred nami Mia Valentina, talianska reštaurácia. Dali sme si rizoto, chutilo skoro ako v Taliansku. Ešte odfotiť posledný krát baziliku a ideme ozaj na hotel. Rozlúčkový večierok na izbe a záverečné vyhodnotenie pobytu nesmie chýbať. Zajtra končíme, ide sa domov.

prejsť na článok

Gerlach na dušičky.

Gerlach na dušičky. Je 1.november, babie leto ako z rozprávky, podmienky alpské, tak hádam vyrazíme.. Bez mačiek to už nejde, no skaly je tiež ešte dosť. Ideálne na nácvik chôdze v mačkách :) Ráno perfektne tvrdo a na oblohe ani mráčik, fantázia. Ani zost

prejsť na článok

Babie leto v Budapešti – deň štvrtý

A ide sa domov! Pobalili sme sa včera večer, dnes len priložíme pyžamá a je hotovo. Vlastne ani nebolo čo poriadne baliť. Pár tričiek, nohavice a je to. Absolvujeme ešte výdatné raňajky. Nakladáme si riadne, jeme do zásoby, veď kedy budeme znova jesť? Asi

prejsť na článok

Barna Ilona

Narodila sa v Spišskej Novej Vsi v roku 1897. Vysokú školu výtvarných umení absolvovala v Budapešti v roku 1918. Od roku 1922 sa zúčastňovala výstav so svojimi obrazmi. Maľovala prevažne akvarelom krajinky a kvety. Jej práce sa nachádzajú v Národnej galér

prejsť na článok

Babie leto v Budapešti – deň prvý

Tak sme sa konečne rozhodli. Naši priatelia nám často rozprávali o Budapešti, o jej historických pamiatkach, o malých reštauráciách a kaviarničkách, o dobrých jedlách.... Oni toto mesto proste milujú a preto tam aj často chodievajú. My sme tam boli ešte a

prejsť na článok