Beseda s J. Banášom v mestskej knižnici o knihách i aktuálnej situácii na Slovensku

Uplynulý štvrtok sa v čitárni mestskej knižnice stretli priatelia kníh a fanúšikovia spisovateľa Jozefa Banáša (1948), ktorý patrí medzi najpredávanejších a najprekladanejších slovenských spisovateľov. Je nositeľom ocenení Zlatá kniha, Platinová kniha, Cena SC PEN, Cena Slovenských pohľadov, Panta Rhei Awards, Čitateľský top titul, Kniha roka, Kniha Kysúc, Zlaté pero Ladislava Ťažkého, Prémia Vladimíra Ferka, Hlavná cena Literárneho fondu za román Prebijem sa! Štefánik, ktorý sa v roku 2020 stal odporúčanou literatúrou. V roku 2011 sa s románom Zóna nadšenia (Jubelzone) stal finalistom nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho, v roku 2020 získal Národnú cenu Ruska za román Prebijem sa! Štefánik a českú cenu Václava Matěja Krameriusa.Jeho diela vyšli v Českej republike, Poľsku, Nemecku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Indii, Turecku, Sýrii, Egypte, Španielsku, USA, Chorvátsku a Srbsku. Román Kód 1 vyšiel v najväčšom indickom vydavateľstve Rajpal & Sons, magazín španielskej kráľovskej futbalovej federácie Fútbol priniesol jeho poviedku Messiho zázrak. V roku 2019 vyšiel v Odeone jeho preklad eseje Stefana Zweiga Pred búrkou (Vor dem Sturm). Jozef Banáš vydal štyridsaťštyri kníh, z toho dvadsaťpäť v zahraničí. Mnohé dosahujú desaťtisícové náklady – román Kód 9, z ktorého sa predalo vyše 55-tisíc výtlačkov, je jedným z najúspešnejších v histórii slovenskej literatúry.Ročne absolvuje okolo osemdesiat besied a autogramiád. O svojich knihách prednášal a besedoval v dvadsiatich krajinách. Dan Brown ho označil za hľadača pravdy a 14. dalajláma počas stretnutia v Kašmíre požehnal jeho úsilie zbližovať ľudí (zdroj: martinus.sk) „Úprimne vám poviem, že už ma tak nejako nenapĺňa a nebaví a ani neenergizuje písať romány s politickým podtextom. Tento posledný román Karneval krýs je najnovší román, ktorý bude asi posledný s politickou tematikou, ale nemohol som nedopriať si písať o našej súčasnosti. Podtitul knihy je Príbeh z prašivých čias, lebo toto čo sme tu mali teraz, neviem či sa ešte niekedy v histórii bude opakovať, takáto žalostná situácia, čo sme tu za tri roky mali netvrdím, že tie predchádzajúce vlády boli nejaké úžasné neprišiel som hovoriť o politike, nechce sa mi o tom hovoriť,“ povedal v úvode J. Banáš s tým, že sa nebráni žiadnym otázkam a je otvorený človek. „Mám svoje názory na veci, no skúsme sa tematizovať tak, aby sme domov z tejto besedy odchádzali domov prinajmenšom v takej dobrej energii, v akej sme sem prišli.“ „Veď to poznáte, celá spoločnosť je rozhádaná a zmysel má takéto priateľské stretnutie preto, aby sme sa vzájomne povzbudili, dopriali si troška radosti, pretože tej radosti v našich životoch akosi nie je veľa a ako hovorí Steve Jobs, v zlej firme, v zlej spoločnosti sa politizuje a v dobrej firme, v dobrej spoločnosti sa pracuje. To platí. A my vždy ukazujeme na tých tretích, už sme si tak akosi zvykli,“ pokračoval a dodal: „Furt nám niekto hovorí, čo máme robiť a čo nie. Potom to s touto spoločnosťou aj tak vyzerá. Často dostávam otázky od ľudí, že kedy sa to zmení, kedy bude na Slovensku lepšie? Slovensko bude vtedy lepšie, keď každý z nás bude lepší. Je to tak jednoduché. Nijaká iná odpoveď neexistuje.“ Zdôraznil, že je potrebné uvedomiť si, že človek je jedna bunka tej spoločnosti a každý celok je taký, aké sú tie bunky. „Pokiaľ my ako bunky Slovenskej republiky budeme rozhádaní, závistliví, amorálni atď., tak aj tá republika bude tak vyzerať, svet bude tak vyzerať, preto som si povedal, že sa budem viac venovať, a vnútorne ma to ďaleko viac napĺňa, týmto témam. Mojou neskromnou ambíciou je dodať ľuďom v rámci mojich malých možností viac energie, optimizmu, nádeje, viery. Zdá sa mi, že sa mi to tými mojimi knihami darí.“ Uviedol tiež, že pre každého človeka a spisovateľa zvlášť je dobré, ak sa o ňom hovorí. „Chvála vám mastí ego, kritika vás posúva a katastrofou je, keď o vás nikto nič nehovorí. To je hrozné. O mne hovoria, že som kontroverzný autor. Pre mňa kontroverzný sa rovná zaujímavý. Ja si proste poviem svoj názor a nikomu ho nevnucujem. Mojimi knihami moje názory nikomu nevnucujem. Každý si vyberie, čo chce čítať.“ Jeho najnovšiu knihu Karneval krýs podľa jeho slov mnohí vnímajú čisto politicky. „Je to príbeh reálneho žijúceho muža, ktorý bol vnútorne nastavený ako rebelantská povaha. Bol otvorený a vždy sa snažil hovoriť pravdu. Za starého režimu bol jeden z mála Slovákov, ktorý si trúfol podpísať chartu 70. Opäť sa raz postavil do polohy, že pôjde proti mocným a dostal sa do situácie, kedy si uvedomil, že jediná možnosť ako sa to dá zmeniť, je vstúpiť do politiky a tým ten krutý príbeh začína,“ priblížil Banáš a dodal, že paralelne s tým je tam aj príbeh lásky. „Pre mňa je to dôležitejšie ako celá tá politika v románe“ Nemenej úspešným je tiež román Nádherná smrť v Altaji. „Ľudia povedia, ako môže byť smrť nádherná? Je to kniha upokojujúca, dodáva pokoj duši pokojné duše rozbúriť a rozbúrené duše upokojiť. Uviesť to do rovnováhy. Karneval krýs vás možno rozruší, Nádherná smrť v Altaji upokojí. Začnete rozmýšľať nad vecami, ktorý majú podstatný zmysel v našich životoch,“ myslí si Banáš a pokračuje v rozprávaní: „Kniha má podtitul Až keď svoj strach navždy v zemi pochováš, začneš tancovať s Bohmi. Jedna z krásnych myšlienok, ktorú mi povedali na Altaji, kde som naozaj bol. Kniha je o tom, čo sme tam skutočne zažili. Strašné prírodné podmienky a kalamity, lejaky a zosuvy pôdy. Nikdy však nezabudnem na stretnutie v „hoteli“, kde v rohu kuchyne sedel plešatý chlapík s dlhými vlasmi a s koženými rituálnymi predmetmi. Popíjal vodku a dali sme sa do reči.“ Dozvedeli sme sa, že sa z neho vykľul altajský šaman (Čet). „Je to bývalý docent, člen Akadémie vied Kazašskej republiky, ktorý bol veľmi materiálne orientovaný, no prestalo ho to baviť a usadil sa v Altaji na planine Ukok. Je to svetová rarita, niečo neuveriteľné. Predstavte si, že je tam 46 tis. mohýl, kde sú reálne pochovaní ľudia ešte spred čias Krista. Všetky tie mohyly korelujú s hviezdami. To si ani predstaviť nevieme Všetko čo v knihe popisujem, tie liečiteľské metódy, ako oni komunikujú s prírodou, ako si rozumejú s prírodou to všetko je autentické. To najsilnejšie v knihe je vlastne z jeho rozprávania,“ prezradil Banáš, ktorý všetky dramatické scény prežil na vlastnej koži a ktorý neskrýva radosť z toho, že sa aj táto kniha neuveriteľne chytila. Hlavnou témou, ktorú so spomínaným šamanom viedol, bol strach. „Problém západnej civilizácie je, že sa stále bojíme. Moc mocných je postavená na strachu tých, ktorí sú dole. Keď sa ľudia boja, vtedy sa najlepšie ovládajú. Ľudia sa boja, keď sú chudobní, boja sa choroby, zlyhania často sa pýtame, čo na to povedia ľudia. Je to podvedomý strach a nedostatok sebadôvery.“ Šaman ďalej hovorí, že človek sa najviac bojí smrti. „V západnej materialistickej civilizácii sme smrť úplne vyčlenili z našich životov. O smrti sa ani nepatrí hovoriť. Smrť je považovaná za akési zlyhanie. Smrť je však jediná naša istota. Uvedomujete si, kde sme, keď si predplácame hrobové miesta? Je to šialené“ Smrť je pre Altajcov integrálna súčasť života resp. život je integrálnou súčasťou smrti. Narodíme sa a začíname umierať „Narodíme sa a žijeme alebo umierame? Smrť je pre nich ako žatva. Ten, kto sa stará a je dobrý hospodár, ten sa žatvy nebojí. No zlý hospodár, keď sa obzrie za svoj život od jari až do jesene, a nevidí tam ani jediného svojho blížneho, ktorému by bol pomohol alebo vykonal dobrý skutok, konanie dobrých skutkov je sejba, ten sa žatvy bojí. Konanie dobra je základný zmysel ich životov.“ To, čo autor hovorí o Altaji, do veľkej miery súladí s knihou Kód 7, ktorá je o Butáne. „O krajine, ktorá je jediným budhistickým kráľovstvom na svete, kde nemajú ten zničujúci ukazovateľ neustáleho rastu hrubého domáceho produktu, ale národného šťastia. Je to fascinujúce. Pre nich je prvoradé kritérium súcit, spolužitie a vzájomná pomoc. Ľudia žijú v ťažkých prírodných podmienkach, ak by si nepomáhali, neprežili by,“ prezradil Banáš a pokračoval: „Zdravotníctvo tam je postavené na prevencii, aby ste neochoreli. Homeopatický spôsob liečenie je tam dominantný. Vzdelanie je zadarmo a postavené je na tom najzrozumiteľnejšom princípe, ktorý zaviedol ešte Komenský. To, čo žiaka baví a v čom je dobrý, v tom ho podporujú. Netlačia ho do niečoho, čo ho nebaví. Štát platí univerzity po celom svete tým, ktorí sú najlepší, jedinou podmienkou je, že sa po skončení štúdia musia vrátiť domov.“ Kniha Zastavte Dubčeka Príbeh človeka, ktorý prekážal mocným je stálica. „Z literárneho hľadiska je to moja najlepšia kniha. Je písaná s emóciou. Poznal som pána Dubčeka, poznal som všetkých jeho troch synov, s Petrom Dubčekom som chodil dokonca na vysokú školu.“ Po románe Prebijem sa!, ktorý mapoval osud tak významnej postavy našich dejín, akou je Milan Rastislav Štefánik, sa autor rozhodol venovať sa osobnosti a životu legendárneho podnikateľa Tomáša Baťu. „Aj o Štefánikovi aj o Baťovi bolo napísaných mnoho odborných kníh, ale zhodneme sa na tom, že ľudia radšej čítajú príbehy. Príbeh je to, čo nás približuje k tej hlavnej postave. Teraz píšem príbeh o Aurelovi Stodolovi. Jeden z najvýznamnejších vedcov 19. a 20. storočia a na Slovensku ho takmer nikto nepozná. Svojim spôsobom bol aj učiteľ,“ prezradil Banáš a dodal, že ako spisovateľ má ambíciu napísať príbehy vzácnych ľudí čo najpútavejšou formou a pritiahnuť ľudí. „Som spisovateľ popularizátor, snažím sa populárnou formou priblížiť postavy čitateľovi.“ Pri písaní spomínaných kníh došiel autor J. Banáš k záveru, že Štefánik a Baťa sú si veľmi podobní a to je zaujímavé. „Osudy majú podobné, ešte sú aj skoro rovesníci, obaja sa zabili tak, že padlo lietadlo Obaja dokázali úžasné veci. Štefánik za svoj mladý život dokázal toľko, čo mnohí nespravia ani za päť životov. Spája ich to podstatné, čo mu ja hovorím obrovská viera. Viera v to, že do čoho sa pustím, tak to dokážem dokážem to, prebijem sa! Spája ich tá vízia, každý z nich mal veľký sen. Štefánik i Baťa mali spoločných 5 „V“ vízia, viera, vôľa, vytrvalosť, víťazstvo. Platí to individuálne, platí to pre spoločnosť i štát.“ Román Baťa bol preložený aj do češtiny aj angličtiny a predalo sa jej najviac zo všetkých Banášových kníh. „Všetci, ktorí túto knihu čítali, mi potvrdili, že je to energizujúca kniha, že Baťa vás posilní a nakopne. Keď si predstavíte a prečítate, čím všetkým si prešiel Jeho krédom okrem iného bolo „pre nás je dobré len to najlepšie“ alebo tiež „každý poriadny chlap by mal mať aspoň raz za mesiac v dlaniach mozole“ alebo „nikdy si nenechaj veštiť z dlaní, radšej si do nich napľuj a daj sa do práce“ -fec-

Web: Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Aktualizované: 9.7.2023

prejsť na článok

Beseda s J. Banášom v mestskej knižnici o knihách i aktuálnej situácii na Slovensku

Beseda o novom Centrálnom klimatickom parku v Snine

Identita novej mestskej štvrte Senec-Lužianky

Blondínka v knižnici

V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI OTVORILI INTERAKTÍVNU VÝSTAVU KRESIEB O STRATENOM DEDIČSTVE NAŠICH PREDKOV

Stretnutia s minulosťou Ako vzniká šperk beseda v Thurzovom dome