Steven Spear svojou knihou “Chasing the Rabbit: How Market Leaders Outdistance the Competition and How Great Companies Can Catch Up and Win” po piate získal cenu Shingo Prize v odvetví “Research and Professional Publication Award”. Knihu sa samozrejme oplatí prečítať, ale tým som nepovedal nič nové ani zaujímavé. Čo ale môžem zdieľať, sú osobný názor a tie veci v ktorých autor trochu prehnal. Čo na tom bude nové a zaujímavé? Poďme sa na to pozrieť. Tým že je kniha na trhu viac ako 10 rokov, je veľká pravdepodobnosť že ste ju už čítali. Preto si môžem dovoliť zopár spojlerov. Ak ste ju ešte nečítali, vrelo odporúčam zakúpiť a túto nezhodu čím skôr odstrániť. Cenu Shingo Prize predsa nedostáva každá kniha. Po rokoch štúdii autor prišiel na to že všetky komplexné systémy (ktorými moderné organizácie určite sú) trpia kvôli rovnakom príčinám: Používajú nástroje, ale nepoznajú kontext v ktorom tieto nástroje boli vyvinuté. Toto sa dosť často deje keď sa nástroje slepo kopírujú ako “best practice“. Okrem toho do procesov a systémov nie sú zabudované prvky seba-diagnostiky. Čiže aj keď sa správne nástroje používajú nesprávne nikto o tom nevie. Problémy sa neriešia efektívne ale sa nad nimi zatvárajú oči. Stáva sa z toho zvyk pre celú organizáciu a všetkých jej zamestnancov. Organizácia nemá žiaden systematický proces zdieľania znalostí. Alebo sofistikovanejšie povedané – neaplikuje knowledge management. Schopnosti zamestnancov nastavovať procesy, efektívne riešiť problémy a systematicky zdieľať znalosti sa nerozvíjajú. Čiže žiaden z bodov vyššie. Lídri, alebo tie spoločnosti, ktoré autor nazýva zajačikmi, čo sú vždy popredu, a ktoré sa ostatné podniky iba snažia naháňať, majú diametrálne odlišné schopnosti. Oni sú: Schopný navrhovať a nastavovať procesy. A to tak že presne definujú: očakávaný výstup, postupnosť krokov pre jeho dosiahnutie, prepojenia medzi krokmi a, popis práce pre každý krok. Okrem toho táto schopnosť predpokladá zabudovanú seba-diagnostiku. Nejaké indikátory, testy alebo informačné slučky, čo pomáhajú pochopiť či sa veci dejú ako bolo naplánované. A to v každom časovom momente. Sú schopný efektívne riešiť problémy a zlepšovať procesy. A to tak že: Definujú problém ako odchýlku od ideálneho stavu. Sledujú procesy tam kde sa dejú a v čase kedy sa dejú. Autor nepoužíva slovíčka Gemba ani Genchi Gembutsu. Ale zjavne to nie je o digitalizácii či digitálnych dvojičkách, Industry4.0 alebo nádhernom dashboarde v PowerBI. Aplikujú praktický prístup k riešeniu problémov alebo to čo autor nazýva disciplínou riešenia problémov. Rýchlo overujú riešenia v praxi. Autor sa pýta: Či sa to dá namiesto zvárania spojiť skrutkami? Či sa dá namiesto skrutiek použiť lepiaca páska? Či sa dá namiesto lepiacej pásky držať dve súčiastky počas experimentu v rukách? Iba aby rýchlo overil či dané riešenie bude fungovať. Okrem toho táto schopnosť predpokladá riešenie problémov čo najbližšie k miestu vzniku a nie na úrovni vedenia spoločnosti. Sú schopný rýchlo rozširovať znalosti. A to tak že: Ich zbierajú a systematizujú; Zdieľajú skúsenosti pri riešení problémov; Učia nových zamestnancov nie iba tomu aký postup je najlepší ale aj tomu ako na ten postup prišli; Jishuken. Sú schopný rozvíjať svojich zamestnancov. Hlavná myšlienka spočíva v tom že lídri nemajú diktovať hotové riešenia ale podporovať rozvoj vyšších schopností u svojich podriadených. Môže sa zdať že sa týmto riešenie problémov iba naťahuje. Tomu autor neodporuje ale poukazuje na to, že z dlhodobého hľadiska rozvoj zamestnancov mení podnik na rýchleho zajačika, ktorý začína napredovať. Body 1 až 4 zodpovedajú v knihe kapitolám 6-9 a všetky pod-body vyjadrujú niektoré myšlienky autora v mojom ponímaní. Pričom tieto myšlienky autor vyjadroval nie len v knihe “Chasing the Rabbit” ale aj v niektorých svojich prequeloch. Možno ste našli niečo podobné v článku HBR: “Decoding the DNA of the Toyota Production System”. Týmto nechcem poukázať na to, že sa autor opakuje. Skôr sa chcem podeliť o niektoré momenty, čo sa mi nezdali ani vo vyššie spomínanom článku ani v knihe. Zdá sa mi, že niektoré veci autor trochu prehnal. Napríklad schopnosť číslo 1 – navrhovať a nastavovať procesy. Autor tvrdí že je potrebné definovať očakávaný výstup, postupnosť krokov pre jeho dosiahnutie, prepojenia medzi krokmi a popis práce pre každý krok. Na toto Steven Spear prišiel po rokoch štúdii úspešných a menej úspešných podnikov. Pričom úspešné podniky – zajačiky – dôkladne navrhujú a nastavujú procesy, a neúspešné – to tak dôkladne nerobia. Autor tvrdí že moderná organizácia je komplexný systém. Ale čo je to systém? Jednoducho povedané je to kombinácia elementov a prepojení medzi nimi. T.j. autor po rokoch štúdii prišiel na to, že v úspešný systém má jasné elementy, ich postupnosť, prepojenia medzi nimi a jasný výstup? S tým by mal súhlasiť každý ale roky štúdií nevyplýva to z definície systému? Či je to až moc jednoduchý prístup? V knihe je ešte veľa argumentov a odporúčaní, ktoré boli overené prostredím Harvardu. Sú ostré ako britva alebo chirurgický skalpel. Neviem čo jeostrejšie. Ale po prečítaní knihy si spomínam skôr na iných zajačikov. Tých čo sa pýtali múdrej sovy ako sa vyhnúť týraniu líšky. Sova povedala: “To je jednoduché – obráťte sa na ježkov”. Zajačiky sa začali tešiť ale potom sa spýtali: “Ako sa obrátime na ježkov?”. Múdra sova na to povedala: “Ja som múdra sova. Venujem sa stratégii. Taktiku riešte sami”. A prečo som si na to spomenul? Lebo po prečítaní knihy som pochopil stratégiu ale nemám taktické riešenia. Toto ale neznižuje hodnotu knihy ani jej autora. Steven Spear spojil veľa rôznych disciplín a poukázal na to, že nie len JIT či Jidoka odlišuje Toyotu od ostatných spoločností. Vrelo odporúčam “Chasing the Rabbit”. Či táto kniha pomáha pochopiť rozdiel medzi zajačikmi a tými kto za nimi nestíhajú? Rozhodne áno. Pomáha táto kniha nájsť odpoveď na otázku ako nakopnúť a transformovať priemerný podnik na zajačika? Som presvedčený že niektoré odpovede tam nájdete. Či sa po niekoľkých vydaniach tejto knihy transformovalo viacero spoločností na zajačikov? Povedzte – čo si o tom myslíte vy? Možno v tom sestrička Gloria z poslednej kapitoly nie je jediná. Záverečné hodnotenie: Cena / výkon A B C D E F Spôsob podania a ľahkosť čítania A B D C E F Pre koho sa táto kniha hodí? – pre začiatočníkov – pre pokročilých! – pre fajnšmekerov Záverečné hodnotenie: ako na to? The post “Chasing the Rabbit” alebo ako naháňať Toyotu? appeared first on .
Ak ste všimli tak všetky články o knihách v našom blogu končia “záverečným hodnotením”. Čo toto hodnotenie obsahuje? Čo z toho môže návštevník našejnasej stránky vyčítať? Na čo to celé slúži? Poďme sa na to pozrieť bližšie. Čo toto hodnotenie obsahuje? Ty
prejsť na článokNámraza, silný nárazový vietor, snehové jazyky či hmly. Toto sú len niektoré z prejavov zimného počasia, ktoré vás na cestách s dodávkou určite neminú. Čakajú na vás výzvy, ktorý neraz spôsobujú vrásky na čele aj skúseným šoférom. Prinášame vám praktické
prejsť na článokBenjamin Preschool Senec Owl Class Activity: Role-Play Helpfulness is an important part of good social development, and there are many excellent ways for children to practice being helpful. We introduced kids to the many grown-ups who work to make life be
prejsť na článokVyuži čas, kedy ťa nebudú naháňať klienti a nebudeš mať inbox plný e-mailov. Dobehni zameškané vzdelávanie, priprav sa na nový rok a získaj nové inšpirácie vďaka týmto 10 marketingovým podcastom. Tie ťa nabijú užitočnými a aktuálnymi informáciami zo sveta
prejsť na článokDnešný článok bude venovaný knihe “Lean Management. Vorsprung durch schlanke Konzepte”. Kedysi ma zaujala zložením autorov. Dirk Bösenberg dlhodobo zastával vedúce pozície v spoločnosti VW. Heinz Metzen má tiež zaujímavú kariéru, ale mňa viac zaujal ten p
prejsť na článok