Legendárny argentínsky marxistický revolucionár Ernesto Guevara de la Serna pochádzal z bohatej a sčasti dokonca šľachtickej (,,de la“) rodiny, splynul ale s pracujúcimi a jeho život a boj sa stali vzorom pre všetkých ľudí. Ernesto už v mladosti čítal Marxa, Lenina a ďalšiu ľavicovú literatúru, na škole exceloval v matematike, ale rozhodol sa stať lekárom, aby mohol pomáhať druhým. Celý život bol sebaobetavý, bojoval s astmou a celý ho venoval ostatným.Jedno leto v sebe popri štúdiu objavil túžbu cestovať a tak najprv na bicykli a neskôr na motorke uskutočnil dve legendárne výpravy cez Latinskú Ameriku. Na nich videl biedu, slumy, baníkov vyzerajúcich o 40 rokov staršie ako boli, guľomety rozostavané medzi ich chatrčami z ktorých buržoázia dávala strieľať ak štrajkovali, spoznal manželský pár tak biedny, že nemal ani deku pod akou pri ceste spať (Ernesto im dal svoju). Čo videl aj zapisoval do denníkov a následne sa definitívne rozhodol. Venoval svoj život revolúcii. Odcestoval do Guatemaly, kde sa ľud vzoprel vôli Spojených štátov a zvolil si demokratickú vládu, ktorá severoamerickej United fruit zobrala časť pôdy a pridelila ju roľníkom. O pár mesiacov neskôr bol Ernesto svedkom toho ako USA vládu nasilne zvrhlo a Guatemalu uvrhlo do štyroch desaťročí polofašistickej tyranie. Sám utiekol do Mexika a práve tam spoznal – Fidela Castra. A dozvedel sa o jeho projekte revolúcie proti tyranovi Batistovi na Kube. Pridal sa k nemu, bojoval mesiace v jeho partizánskej armáde, bol menovaný za ,,Commandanteho„ a práve vtedy mu prislúchla aj prezývka ,,Che“. Velil v rozhodujúcej bitke celej revolúcie pri Santa Clara, kde nad desaťnásobnou prevahou tyranových vojsk slávne zvíťazil. Po víťaztve revolúcie pôsobil ako minister hospodárstva v Castrovej vláde (vekom členov takmer najmladšej v dejinách) a chodil dobrovoľne pracovať bez nároku na mzdu ako každý robotník, pomáhal organizovať projekty za odstránenie negramotnosti a pozemkovú reformu, pôsobil ako diplomat a rečnil pred OSN. Stretol sa so Sartrom, ktorý ho označil za ,,najkomplexnejšiu ľudskú bytosť našej epochy„. Navštívil Východný blok, vrátane ZSSR a Československa a začínal byť k nemu stále viac skeptický a kritický, neveril už že ide o skutočný socializmus. V roku 1967 odišiel nakoniec znova venovať svoje sily ,,boju proti imperializmu na iných frontoch“. V džungliach Konga a neskôr Bolívie bojoval ako partizán (a astmatik) s puškou v ruke do jesene 1967. Tú jeseň pri Naňcahuazú podľahla jeho skupina mnohonásobnej početnej prevahe a zrade. Guevaru zatkli a popravili. Školu kde sa tak stalo zničili a jeho mŕtve telo pochovali na utajenom mieste, aby sa jeho hrob nestal pútnickým miestom utláčaného ľudu. Až o desaťročia neskôr a po zmene režimu bolo jeho telo exhumované a pochované na Kube – na mieste jeho najväčšieho víťaztva v bitke pri Santa Clara. The post CHE GUEVARA appeared first on DiEM25 na Slovensku.