Pri návšteve cintorína si človek uvedomuje zvláštnosť tohto miesta. Vnímame, že sa nachádzame na mieste, kde sa náš svet stretáva s tým druhým, s tým, ku ktorému všetci smerujeme. Poznám ľudí ktorí práve kvôli tomu sa cintorínu vyhýbajú. Sú tak ukotvení v tomto svete, že myšlienka na opustenie tohto sveta ich doslova straší. Nechcú na to myslieť a nechcú, aby im to čokoľvek pripomínalo. Ani pre nás myšlienka na odchod z tohto sveta nie je príjemná, a to ani nie tak kvôli utrpeniu s ktorým je často tento moment spojený, ale kvôli neistote, čo nás na druhej strane čaká. Naša viera nás učí, že život ktorý žijeme teraz, rozhoduje o živote, ktorý budeme žiť na druhej strane. A presne v tom je problém. Nevieme, či robíme veci správne, či žijeme tak, aby nám tento život zabezpečil spásu. Cirkev nám v tejto situácii vychádza v ústrety a pomáha nám prekonať našu neistotu. Upriamuje našu pozornosť na ľudí, o ktorých s určitosťou môžeme povedať, že sú spasení. To znamená, že svoj pozemský život prežili tak, že si zaslúžili zaujať miesto v nebi, ktoré Boh pre každého z nás pripravil. Našou výhodou je, že životy mnohých týchto ľudí poznáme a môžeme sa nechať nimi poučiť, ako žiť svoj život na tomto svete a pritom smerovať k tomu najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je nebo. Aj napriek tomu, že sa jedna o veľkú pomoc pre náš duchovný život, tento zdroj pomoci len málokto z nás dostatočne využíva. Vzťah ľudí k Bohu, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých a tým aj potvrdila, že sú spasení, bol natoľko dokonalý, že nás to niekedy až odrádza nasledovať ich. Neveríme, že dokážeme byť takí, ako boli oni. Je pravdou, že títo ľudia vynikali heroickými čnosťami, dokázali uskutočniť veľké diela, boli schopní robiť zázraky, tiež je ale pravdou, že ku svätosti a teda aj ku spáse kráča každý z nás vlastnou cestou. Boh nežiada od každého svojho učeníka, aby zomrel mučeníckou smrťou, aby založil rehoľu, postavil nemocnicu, aby kriesil mŕtvych, ani naše dobré vlastnosti sa nemusia prejaviť v heroickom stupni, ale od každého z nás žiada, aby sme preukazovali lásku jemu a svojmu blížnemu v tých najbežnejších každodenných situáciách. Napríklad aby sme neohovárali, nepresadzovali tvrdošijne svoju vôľu a tak nevnášali nepokoj okolo seba, aby sme sa starali o to čo môžeme urobiť pre druhých a nie čo druhí môžu urobiť pre nás, aby sme dokázali odpúšťať. Nejedná sa tu o nič veľkého, sú to bežné čnosti, ktoré je schopný dosiahnuť každý pokrstený a práve rozvíjanie takýchto čnosti je pre drvivú väčšinu z nás cestou k dosiahnutiu svätosti. Príklad veľkých svätcov nás nemá odrádzať od tejto cesty ale naopak povzbudiť, veď keď oni dokázali ísť po ceste spásy, aj keď museli prekonávať veľmi ťažké prekážky, prečo by sme po tejto ceste nedokázali ísť aj my, keď naše prekážky nie sú ani zďaleka také veľké. Dnešný sviatok nás upozorňuje, že posledným a najdôležitejším cieľom nášho života je dosiahnutie nebeskej vlasti a tento sviatok nám zároveň pripomína, že dosiahnutie tohto cieľa je reálne pre každého z nás. fr. Marián Slavomír Hovanec, OP Príspevok Cieľ nášho života / Homília brata Mariána na slávnosť Všetkých svätých zobrazený najskôr Dominikáni na Slovensku.
Pri príležitosti sviatku sv. Jozefa, patróna hospicovej kaplnky, sa konala odpustová slávnosť pre dobrovoľníkov a zamestnancov hospicu.
prejsť na článokPozývame vás na slávnosť RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE do Ružencovej Záhrady vo Vyšnej Šebastovej. Uskutoční sa v SOBOTU, 28. SEPTEMBRA 2024. Program začne o 9-tej hodine privítaním pútnikov. O kultúrny program sa postará Mužská hudobná skupina Glória z Kapuši
prejsť na článokMosty premosťujú potoky, rieky údolia, zálivy, prelivy, či rôzne prírodné zníženiny. Latinský jazyk pozná slovné spojenie „pontifex maximus“. Čo znamenajú tieto slová? Pontifex znamená tvorca, staviteľ a maximus znamená najväčší. Najväčší staviteľ, tvorca
prejsť na článokTento týždeň sme hospitalizovali v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne pána Mariána – nemá ani 60 rokov. Priviezli ho k nám v poslednom štádiu onkologického ochorenia z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
prejsť na článokVšetkých nás spája skúsenosť smútku, no umieranie a smrť sú častokrát nepríjemné témy, o ktorých sa mnohí zdráhajú hovoriť. Podpora okolia a každodenné prejavy súcitu s dospelými a deťmi, ktoré na konci života žijú s vážnymi chorobami, sú nevyhnutné na zl
prejsť na článok