Digitalizácia prenikla za posledné roky do takmer všetkých aspektov moderného života. Zmenila spôsob akým žijeme, komunikujeme, ale taktiež zmenila aj spôsob akým používame peniaze a platíme. Stále viac ľudí pri platení používa platobné karty, mobilné telefóny alebo smart hodinky, pričom podiel bezhotovostných platieb nedávno zvýšila aj aktuálna pandémia koronavírusu. V súčasnosti pri platobných operáciách elektronicky narábame s peniazmi na bankovom alebo inom účte spravovanom tretím subjektom, teda najmä finančnou inštitúciou. Práve otázkou spravovania vlastných peňažných prostriedkov v súvislosti s rastúcou popularitou kryptoaktív, a najmä kryptomien, ako neštátnych platobných prostriedkov sa v poslednom čase intenzívne zaoberajú viaceré centrálne banky, ktoré skúmajú myšlienku zavedenia digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC). Jednou z týchto centrálnych bánk, ktoré sa najdetailnejšie venujú tejto problematike je Európska centrálna banka, ktorá v uplynulých týždňoch vypracovala Správu o digitálnom eure ako o digitálnej meny Európskej centrálnej banky. Digitálne euro ako digitálna mena Európskej centrálnej banky má podľa Správy ECB predstavovať digitálny ekvivalent hotovosti s ktorým obdobne ako v prípade hotovosti je ich vlastník oprávnený voľne nakladať, bez potreby účasti akejkoľvek tretej strany, napríklad komerčnej banky. Obdobne ako bankovky digitálne euro a jeho jednotky majú byť priamo vydávané a garantované Európskou centrálnou bankou. Napriek tomu, že digitálne euro je vo svojej podstate digitálnym ekvivalentom hotovostných peňazí, nemá však ísť o náhradu hotovosti ani elektronických peňazí vedených v banke, ale ich doplnkom pre zjednodušenie a zrýchlenie spracúvania transakcií a optimalizáciu toku peňazí v ekonomike. Digitálne euro má teda v budúcnosti predstavovať ďalšiu alternatívu k už existujúcim platobným metódam. Digitálne euro však aj napriek tomu, že je technologicky inšpirované kryptoaktívami (najmä stablecoinami) nemožno považovať za kryptoaktívum, a to z dôvodu, že tieto sú nevyhnutne súkromnými platobnými prostriedkami, pričom pre digitálne meny centrálnych bánk je kľúčový práve verejnoprávny a centralizovaný charakter. V dôsledku čoho možno digitálne euro a rovnako aj ostatné digitálne meny centrálnych bánk označiť za fiat peniaze. Ďalším odlišujúcim znakom digitálneho eura od kryptoaktív je skutočnosť, že digitálne euro nemá mať charakter anonymného alebo pseudonymného aktíva, resp. platobného prostriedku a taktiež v tom, že pre jeho funkcionalitu nie je nevyhnutne potrebné využitie technológie DLT. Hlavnými dôvodmi pre zavedenie digitálneho eura je vyššie spomenutá efektivita a rýchlosť pri spracúvaní transakcií a možnosť centrálnej banky aktívnejšie vstupovať do ekonomického diania v priestore Európskej únie. Vzhľadom na povahu digitálneho eura sa pri tejto podobe peňazí naskytujú aj ďalšie možnosti. Sú nimi napríklad tokenizácia už známych druhov aktív, zníženie možností pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ale možnosť programovateľnosti peňazí v podobe stanovenia ich úročenia. Digitálna podoba rovnako umožňuje jednoduchú distribúciu peňažných prostriedkov pri hospodárskej pomoci, ale predstavuje aj potenciál pre zníženie nákladov a ekologickej stopy súvisiacej so súčasnými platobnými metódami. Ako každá technológia aj digitálne meny centrálnych bánk so sebou prinášajú rôzne riziká. Riziká súvisiace s digitálnym eurom sú predovšetkým spojené s posilnením pozície Európskej centrálnej banky vo vzťahu ku komerčným bankám a s tým spojenou možnosťou vplyvu na ich likviditu. Najvýznamnejším rizikom spojeným so zavedením a používaním digitálneho eura je riziko spojené s kontrolou a dohľadom nad jeho používaním, predovšetkým otázka ochrany súkromia používateľov vzhľadom na technologické možnosti súvisiace so zaznamenávaním údajov o transakciách pri jeho používaní. V súčasnosti je otázka budúcnosti zavedenia digitálneho eura a jeho finálnej podoby otvorená, vzhľadom na jeho skúmanie a testovanie zo strany Európskej centrálnej banky. Na informácie v akej podobe, v akom rozsahu alebo či vôbec k implementácii digitálneho eura vôbec dôjde, si musíme počkať do januára 2021 kedy Európska centrálna banka prijme konečné rozhodnutie o osude digitálneho eura. Ak by však došlo k zavedeniu digitálneho eura pri zohľadnení z neho vyplývajúcich rizík a zachovaní jeho pozitív pôjde o významný technologický pokrok, ktorý umožní transformáciu európskej meny pre účely digitálnej ekonomiky 21. storočia a jej konkurencieschopnosti s inými digitálnymi menami centrálnych bánk, ktoré sú v súčasnosti taktiež v procese skúmania alebo testovania. Dôležitosť vhodnej podoby digitálneho eura si uvedomuje aj Európska centrálna banka, ktorá v tejto súvislosti pripravila prieskum pre identifikáciu jeho najdôležitejších technologických aspektov pre ich budúcich používateľov. Ak Vás tento článok zaujal a radi by ste vyjadrili Váš názor na digitálne euro spomenutý na prieskum Európskej centrálnej banky nájdete na priloženom linku: https://epsilon.escb.eu/limesurvey3/434111?lang=en The post Digitálne euro digitálna mena Európskej centrálnej banky appeared first on Blockchain Slovakia.
Slovenský parlament schválil novelu Ústavy, ktorá má kodifikovať právo občanov platiť za tovar a služby v hotovosti. Po hlasovaní o zmene Ústavy, ktorú parlament schválil ústavnou väčšinou 15. júna, bude Slovensko kodifikovať právo používať hotovosť ako p
prejsť na článokTrhy teraz dávajú šancu 33 percent tomu, že Fed na svojom zasadnutí v septembri zníži úroky o pol percentuálneho bodu
prejsť na článokBitcoin je prvá decentralizovaná digitálna mena, ktorá funguje bez manipulácie a zásahu zo strany vlád a centrálnych bánk jednotlivých krajín. Kvôli tomu sa stáva Čo je to Bitcoin a ako sa s ním dá obchodovať cez online platformy na 123Peniaze.sk
prejsť na článokEuro vůči americkému dolaru poprvé od prosince 2002 zamířilo na paritu, tj. na úroveň 1 USD/EUR a společná evropská měna je tak vůči dolaru aktuálně nejslabší za posledních téměř dvacet let.
prejsť na článok- Die Europäische Zentralbank hat die Währungspolitik weiter gelockert, wobei sie das Programm des Ankaufs von Anleihen (PEPP) um 600 Mrd. Euro auf 1,35 Billionen Euro erhöht hat - Die deutsche Regierung hat ein weiteres Paket von Fiskalmaßnahmen für die
prejsť na článok