Duša v čase koronavíru

Zdá sa, že v našich životoch sa v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 aktuálne začína obdobie náročné svojou mimoriadnosťou. Požaduje sa od nás, aby sme sa vzdali mnohých vecí, ktoré sme pokladali za samozrejmosť. Aby sme ostali zatvorení doma, vyhýbali sa osobnému kontaktu s ľuďmi, ktorí tvorili súčasť nášho dňa, vzdali sa práce a aktivít tak, ako ich rutinne vykonávame. Matky a otcovia ostali zrazu celodenne zodpovední za starostlivosť o svoje deti, nielen tú bežnú, ale stali sa aj ich učiteľmi, kuchármi, vedúcimi voľnočasových aktivít. Učitelia sa stali on-line lektormi. Zdravotníci sa stali bojovníkmi v prvej línii, takí potrební a zároveň najohrozenejší. Deti a dospievajúci zažívajú zvláštne voľno – nemusia do školy no cítia, že z tohto voľna sa nejde tešiť tak, ako z letných prázdnin. Mnohí umelci, ľudia z reštauračného biznisu, poskytovatelia služieb a podobne zrazu prichádzajú o svoju prácu a zažívajú obrovskú existencionálnu krízu. Seniori majú v záujme svojho fyzického zdravia sedieť doma a do obchodu ísť iba vo vymedzených časoch A mohla by som pokračovať, určite existuje množstvo ďalších ľudí hlboko zasiahnutých tým, čo sa deje. Je to extrémne náročné, no zároveň ma teší, že toto ťažké obdobie nám umožňuje prejaviť spolupatričnosť, súdržnosť a solidaritu. Na internete kolujú videá o tom, ako ľudia tlieskajú zdravotníkom, ponúkajú pomoc starším spoluobčanom a susedom, šijú rúška či distribuujú pomôcky tam, kde chýbajú. Vyvoláva to vo mne pocit dojatia a vďačnosti. Mňa ako psychológa zaujíma, ako sa môžeme postarať nielen o to fyzické, ale hlavne o psychické zdravie. To je teraz skúšané strachom šíriacim sa spoločnosťou. A dnes už nie je žiadnou záhadou, že naše psychické zdravie má vplyv na náš imunitný systém a ten samozrejme zodpovedá za to, ako sa naše telo zachová v prípade stretu s vírusmi. Preštudovala som preto dostupné rady psychológov, psychiatrov a ich združení a pokúsim sa ich pre Vás zhrnúť. Nejde o žiadny dokonalý návod, pristúpte k nemu ako k môjmu pokusu o príspevok k zvládnutiu a podpore psychickej odolnosti. Jednotlivé body nie sú zoradené podľa dôležitosti, pre každého z nás je dôležité niečo iné, pokúste sa nájsť si v texte to, čo sedí Vám. Nerobíte to iba pre seba Za veľmi nápomocné považujem uvedomenie, že obmedzenia, ktoré podstupujeme, nepodstupujeme iba kvôli sebe, ale aj kvôli druhým ľuďom. Ide o blaho celej spoločnosti, ktorej proste prospeje, keď ostaneme zatvorení doma a na nejaký (možno dlhší) čas si niektoré činnosti odoprieme. Vlastne takto prejavujeme svoju spoločenskú zodpovednosť a robíme službu všetkým susedom, obci, krajine. Štruktúra, štruktúra a do tretice štruktúra Rutina nám dáva pocit predvídateľnosti a tým aj pocit bezpečia. V tomto bode sa odborníci jednoznačne zhodujú – pre psychické zdravie sa potrebujeme udržať aktívni počas dňa. Karanténa, či už dobrovoľná alebo nedobrovoľná, nie je príležitosťou hodiť sa do prázdninového režimu a užívať si nečinnosť. Áno, pár dní by to šlo, potom by ste sa však stratili vo víre nečinnosti a ničnerobenie by pravdepodobne viedlo k tomu, že Vaše myšlienky by smerovali k ruminovaniu nad situáciou a málo prospešnému nihilizmu. A tomu sa dá predísť tým, že budeme dôslední v dodržiavaní režimu: v pravidelnom čase budeme vstávať, pripravovať si jedlá, cvičiť, volať priateľom a príbuzným, venovať sa práci a štúdiu, upratovať Rozvrh si dokonca môžeme pripraviť deň alebo pár dní popredu a ak si s ním nevieme rady, môžeme sa obrátiť s prosbou o pomoc pri jeho vytváraní na rodinu alebo priateľov. K vytváraniu rozvrhu ešte jeden nápad, v múdrych knihách o psychohygiene sa často uvádza, že je optimálne striedať aktívne a pasívne činnosti. Udržujte kontakty Často sa stáva to, že vedci kritizujú, a akou vervou sa na začiatku 21.storočia venujeme sociálnym sieťam. Dnes však vyzdvihujú ich pozitívnu stránku: keď nemôžeme do kontaktu fyzického, neznamená to, že nemôžeme do toho virtuálneho. A ten je teraz veľmi dôležitý. Aj cez telekomunikačné médiá môžeme vyjadriť a cítiť záujem a podporu. A čo pomôže pri trápení alebo ťažkostiach viac ako kontakt človeka s človekom? (dosvedčia aj niektorí naši politici, však? ;)) Už ste dnes zavolali babke? Informácie o situácii stačia dva krát za deň V krízových situáciách je náš mozog pripravený aktivizovať nás k obrannej reakcii. V dnešnej dobe však máme pocit, že dobre pripravení môžeme byť iba vtedy, keď budeme mať dostatok informácií a tak každú hodinu kontrolujeme, koľko nových prípadov nákazy pribudlo, ako sa k nám nákaza blíži, v ktorom obchode čo kedy kúpime, aké je to s vývojom vakcíny, koľko toho vitamínu C musím denne zjesť a podobne. Mať isté množstvo informácii je bez debát prospešné, až nevyhnutné. Musí nám predsa dávať zmysel, prečo sme zatvorení doma a podriaďujeme sa všetkým týmto obmedzeniam. Sú ale informácie zbierané neustále naozaj užitočné pre udržanie psychickej pohody? Zdá sa, že skôr prispievajú k jej narušeniu a málo zmysluplnému zvyšovaniu paranoje. Odborníci teda odporúčajú venovať sa získavaniu aktuálnych informácii iba vo vymedzenom čase, napríklad pol hodinu ráno a večer si pozrieť správy v dôveryhodnom médiu. Áno, to je ďalšia dôležitá vec: poctivo si overujte dôveryhodnosť zdrojov informácii, tie najfantastickejšie a najdramatickejšie sa totiž často ukážu ako hoaxy. Skúste skôr overené média, stránky hygienických staníc, obcí, krajov. Ako na neústupčivé obavy? Postupne sa dostávam aj k tomu, že aj napriek najlepšej snahe sa niekedy nevyhneme vnucujúcim sa obavám. Bojíme sa o svojich blízkych, o seba, máme strach z prejavov ochorenia, možno sa nadmerne pozorujeme a všeličo sa nám zdá podozrivé. Alebo premýšľame nad svojou budúcnosťou, nad tým aká sa teraz zdá komplikovaná, možno až nezvládnuteľná. Každý sa s takýmito situáciami vieme poradiť odlišne, záleží od situácie aj od našich osobnostných charakteristík. K nasledujúcim postupom pristupujte veľmi selektívne, pre každého z nás funguje niečo iné. Môžete vyskúšať vyhradiť si na obavy a sebapozorovanie nejaký pravidelný čas (nemal by to byť čas tesne pred spaním a nemal by byť dlhší ako pol hodinu). Ak Vás takéto myšlienky budú napadať v inom čase, budete si môcť povedať, že sa nimi budete zaoberať v tomto čase, teraz sa venujete niečomu inému. Áno, ako vidíte, neodporúčam vôbec sa svojimi obavami nezaoberať a vytesňovať ich. To z mojej skúsenosti nefunguje. Obavy nanešťastie využívajú dosť prepracované stratégie ako zaujať Vašu pozornosť. Potrebujeme sa na ne naučiť ísť inak, napríklad teda spomínaným vyhradením si času na obavy. Môžete tiež skúsiť odmerať pravdivosť svojich obáv, skúsiť si kriticky vyhodnotiť, aká je pravdepodobnosť ich naplnenia. V niektorom prípade môžete svoju obavu vyhodnotiť ako neopodstatnenú a možno sa Vám tak uľaví, môže sa však ukázať aj ako opodstatnená a v tomto prípade sa ďalej pýtajte, či je pre Vás užitočné sa ňou zaoberať. Často zistíte, že nie, pretože Vás zbytočne oberá o energiu, ktorú by ste mohli venovať veciam, ktoré ovplyvniť viete a nie tým, ktoré ovplyvniť neviete. Alebo môžete skúsiť svoju obavu zdieľať s človekom, ktorý Vám v danej oblasti vie vyjadriť podporu. Asi by som sa z pochopiteľných dôvodov vyhla zdieľaniu s niekým, o kom viem, že je majster čierno-okuliarového myslenia a vytvárania katastrofických scenárov a skôr si vybrala niekoho, kto ma vie svojim postojom povzbudiť, či pomôcť mi pozerať na situáciu s ľahkosťou a možno aj humorom (samozrejme tak, aby som sa pri tom cítila braná vážne). Prípadne môžete k obavám pristúpiť z iného konca, môžete ich nakresliť či inak výtvarne stvárniť a potom symbolicky spracovať (rozstrihať, spláchnuť do záchoda, spáliť, zahodiť do koša, čokoľvek sa Vám bude chcieť). Energiu, ktorou je naše telo vybavené pre zvládanie stresu vďaka sympatikovej časti nervovej sústavy, viete vybiť aj krikom v lese, behom, vytrestaním vankúša a podobne. Skrátka činnosťami, ktoré nikomu neublížia, no Vám uľavia. Vyskúšali ste všetko a nič nefunguje? Viem, niektoré veci proste nedokážeme zvládnuť sami napriek obrovskej snahe nás samotných a často aj nášho okolia. Vtedy je proste čas na vyhľadanie odbornej pomoci. Je normálne v nenormálnej situácii reagovať inak ako sme zvyknutí/ nenormálne. Aktuálne funguje množstvo krízových liniek, nebojte sa na ne zavolať, je to väčšinou anonymné a bezpečné. Sedia tam ľudia vytrénovaní na takéto situácie, pripravení venovať sa tomu, čo by ste potrebovali pre obnovenie pocitu duševnej rovnováhy. Alebo sa obráťte na nás psychoterapeutov, hoci aktuálne iba cez telefón alebo videohovor, tiež sme pripravení pracovať s Vami aj v takejto situácii. Na záver nám prajem zdravie, trpezlivosť a psychickú odolnosť. Verím, že naša situácia je ťažká, ale zvládnuteľná. Príspevok Duša v čase koronavíru zobrazený najskôr Súkromná psychologická poradňa Žilina.

Web: Psychologická poradňa Žilina
Aktualizované: 25.4.2024

prejsť na článok

Duša v čase koronavíru

Exkluzívna case study: Koľko ľudí Vás všade sleduje?

Sicília bez cestovky ako sa cestuje v čase pandémie

Svadobný DJ čo zvážiť pri jeho výbere?

Co se víc vyplatí: vana nebo sprchový kout?

Mobilné odberové miesta