Endokrinné disruptory Mnohí z vás určite počuli, alebo čítali ? správy a články, že chemikálie v prostriedkoch na upratovanie, parfémoch, alebo prirodzene vyskytujúcich potravinách môžu poblázniť naše hormóny. Tieto látky sa nazvali endokrinné disruptory. Tie sú spomínané už v takmer 30 ročnej štúdii pána Kavlocka s kolegami a sú popísané ako látky z vonkajšieho prostredia (čiže nie tvorené v tele), ktoré zasahujú do tvorby, vyplavenia, metabolizovania, viazania, pôsobenia, alebo ostraňovania prirodzených hormónov v tele. Ich mechanizmus pôsobenia je však oveľa komplikovanejší, ako popisujú niektoré “alternatívne”? zdroje. Môžme ich rozdeliť na disruptory hormónov štítnej žľazy, mužských pohlavných hormónov, ženských pohlavných hormónov, kortizolu stresového hormónu, alebo nervového systému. Tieto látky sú buď: ? prirodzene sa vyskytujúce (napr. genisteín fytoestrogén v sóji, o ktorom už vieme, že to až také horúce nebude, naopak, môže mať pre organizmus u väčšiny zdravotne protektívny vplyv), ? alebo syntetické, vyrobené: ? Tie to môžu robiť nechcene napr. BPA bisfenoly v plastoch, DDT a ďalšie insekticídy, ftaláty, ktoré sa nachádzajú aj v niektorých parfémoch, respektíve cyklické aromatické uhlovodíky,ktoré sa nachádzajú v čistiacich prostriedkoch, ? a samozrejme existujú aj tie, ktoré to robia chcene napr. špeciálne na to vytvorené látky hormonálna antikoncepcia dietylstilbestrol ktorá bola vytvorená už pred 2. svetovou vojnou, ale v 70. rokoch sa zakázala, pretože u žien spôsobovala vzácny druh rakoviny). Ako je to teda s týmito látkami? Sú naozaj škodlivé? Pretože vieme, že sú prítomné od ? zubnej pasty až po ? elektroniku. ? Sú vo vode, ktorú pijeme, ? pôde z ktorej jeme a ? vo vzduchu, ktorý dýchame. Sú teda naše hormóny odsúdené na život v chaose a postupný zánik? A čo naši spolubývajúci na planéte ? ?? keďže sa napríklad väčšie množstvo pesticídov našlo v telách ľadových medveďov (Kabir et al. 2015)? Problémom je, že zvieratá si tieto látky v živote nevyrobili. My ich však používame, dostanú sa napríklad do vody, pričom niektoré z nich sú v nej vysoko-rozpustné. Tie sa dostanú do tela rýb, vtákov a následne zvierat, ktoré sú vyššie v potravinovom reťazci. Často sú aj vysoko-rozpustné v tukoch (ako napríklad niektoré insekticídy). ? V štúdiách zistili, že ryby, ktorých telá boli kontaminované endokrinnými disruptormi (ED), mali zvýšený výskyt rakoviny pečene (najmä išlo o polycyklické aromatické uhlovodíky). Nezistil sa však príčinný vzťah, iba spojitosť (Robert et al., 1996). ? Metylovaná meď je sledovaná v telách rýb viac, ako 40 rokov. ? Ryby ukladajú vo svaloch aj hormonálnu antikoncepciu, ktorá sa k nim dostane cez odpadovú vodu. ? Sprejovanie DDT kvôli malárii spôsobilo v Juhoafrickej Republike 700x vyšší výskyt DDT v tuku kuriat v regiónoch, kde sa DDT používal (Kied et al., 2012). ? Najčastejšie ide o látky steroidného charakteru, polychlórované dibenzo-dioxíny, bifenyly, alebo pesticídy o ktorých vieme, že môžu pôsobiť toxicky u ľudí a zvierat (Diamanti-Kandarakis et al., 2009). Taký Bisfenol A (BPA), ftaláty, alebo dioxíny sú spájané s pomýlením inzulínu, leptínu, zápalových látok (TNF-alfa, IL-1) a protizápalových látok z tukového tkaniva (adiponektín). Tým sa môže zhoršiť tolerancia tela na glukózu, spôsobiť akumulácia tukov v tukových a pečeňových bunkách a zvýšiť oxidatívny stres (Polyzos et al. 2012) Čoho sa bojíme? ?? Vplyv veku možný a pravdepodobný rozdielny vplyv ED u detí a dospelých (deti sú zrejme náchylnejšie) Latencia oneskorenie účinku, neprichádzajúce ihneď po styku (napríklad kožou, alebo zjedením), ale až po čase Kombinácia rôznych ED naraz otázny účinok, možné znásobenie účinku nízka dávka niektorých ED môže mať veľký vplyv na organizmus (napríklad kadmium, alebo organochlorínové kontaminanty) Zaujímavosti z epidemiologických štúdii hovoria o tom, že zvýšený výskyt niektorých chorôb je spájaný s ED (rakovina prsníkov, prostaty, semenníkov, ale aj cukrovka obezita, alebo aj v poslednej dobe rastúca neplodnosť). To však stále nie je dôkazom príčinnej súvislosti pozorovacie štúdie túto schopnosť nemajú, hoci datá migrantov v porovnaní s ľudmi, ktorí sa nepresťahovali, sú konzistentné s vyššie uvedenými. Suma sumárum: Nevieme zatiaľ, aký (a či vážny) dopad môžu mať niektoré endokrinné disruptory na naše zdravie (nemáme dostatok veľkých štúdií a samozrejme, nemáme experimentálne štúdie), no minimálne sa môžme zamyslieť nad kozmetikou a prostriedkami, ktoré používame niekedy by naozaj kvalita mala víťaziť nad kvantitou. Takisto je horúca otázka používanie postrekov, chemických a industriálnych látok či je to vždy nutné a či vieme nájsť alternatívy ku potenciálnym ťažkým ED. A ako vždy si neodpustím myslime aj na našich spolubývajúcich na planéte ???, ktorí si tieto látky sami nevyrábajú, ale naše rozhodnutia im môžu závážne poškodiť zdravie . Príspevok Endokrinné disruptory je zobrazený ako prvý na Centrum Výživy a Tréningu.