Etikoterapia v bežnom živote - ako všetko so všetkým súvisí Prednedávnom som bol na etiko prechádzke v prírode a dostal som otázku, či môžem porozprávať nejaký svoj životný príbeh, kde mi etikoterapia poukázala na moje emočné zranenia, či programy, ktoré má negatívne ovplyvňujú v živote a súčasne mi ich pomohla vyliečiť. Jednoducho etikoterapia v bežnom živote.Keď som začal rozprávať svoj príbeh, a postupne rozpletal jednotlivé vlákna života, uvedomil som si, ako všetko so všetkým súvisí. Odhalenie Zistil som, že celý život som mal problém s tým, keď mi niekto druhý šiel do jedla a akože ochutná, aké je to moje jedlo. Môj obranný reflex bol, že som bol schopný mu pichnúť vidličku do ruky. Postupne, hlavne uvedomením a postupom času, som z toho ubral a dovolil som manželke ísť do jedla, ochutnávať, ale necítil som sa komfortne. Taktiež som jedával veľmi pahltne a veľké množstvá, čo spôsobovalo, že mi bývalo často večer ťažko od žalúdka. Keď sme sa cestovali po krajine a rôznych miestach na dovolenke s priateľmi, tak ako prvé čo som zisťoval bolo, že som musel vedieť, aké jedlo máme na cestu a kde sa dá niečo najesť na cestách. V súčastnosti to mám už neporovnateľne lepšie, jem v menších množstvách a menej často. Začal som sa zdravšie stravovať a dokonca niekedy robievam pôsty, aj keď nepravidelne. Avšak, stále som medzi priateľmi vnimany ako ,,hladoš,, , ktorý kdekoľvek príde, musí tam byť najprv zabezpečené jedlo. Ďalšou vecou, ktorú som na sebe vnímal je, že od detstva som mal veľmi veľké komplexy, že mám chudé ruky a chudé nohy. Hanbil som sa za ne, odmietal a akokeby neprijímal tieto časti svojho tela. Pestoval som si sebanenávisť. Keď som cestoval v autobuse, tak som sa držal tyče nad hlavami tak, aby zápästie bolo vytočené ku mne, tým pádom som mal širšiu ruku v zápästí. Málokedy som nosieval krátke nohavice a aj tenisky, keď som si kupoval, tak boli vždy s nižším nártom, pretože tenisky s vyšším, by zvýrazňovali moje chudé nohy, konkrétne lýtka. Spôsobovalo mi to veľké utrpenie v živote,a silné pocity zahanbenia. Pochopenie Postupnou prácou na sebe a sebaspoznávaním som začal prichádzať na to, čo je za tým všetkým. Jedna z prvých vecí, na ktorú som prišiel bola, ked som pracoval so svojím rodom tj.s prvou čakrou. A dozvedel som sa, že moja babka keď bola malá, musela chodiť žobrať, mali nedostatok jedla, žila vo veľkej chudobe, a moja mama vyrastala medzi 9 deťmi, kde tiež mali stály nedostatok jedla a peňazí. Dedo z otcovej strany bol v koncentračnom tábore, bol partizán. Keď ho zajali, mal 90 kg, keď sa dostal z koncentráku po skončení vojny, vrátil sa ako 45 kilový muž. Bolo šťastím, že prežil, no domov sa vrátil ako psychicky zlomený muž. V rámci genetiky som dostal od nich informáciu : ,,ak je jedlo treba si ho strážiť, treba sa maximálne najest, lebo ho môže byť málo, či už byť vôbec nemusí,, . Získal som nedôveru v život a objavil sa strach z nedostatku. Keď som sa narodil ako malý chlapec, v podstate som ani nebol kojený, pretože po 5 dňoch mama dostala silný zápal prsníkov a prestala ma kojiť. V nemocnici sme strávili 4 týždne, a keďže mama mala vysoké horúčky, starali sa o mňa hlavne sestričky a bol som veľmi často sám. Dieťa, ktoré sa narodí, bolo v brušku celú dobu v jednote s mamou, boli prepojení. Zrazu vychádza von, pri pôrode sú to preňho obrovské šoky, ktoré zažíva. Dá sa povedať, že tam sa spúšťajú jedny z prvých tráum toho nového človiečika, ako napr. oddelenie sa, už nie je s matkou ,,jedným,, . Prestrihnutie pupočnej šnúry, aj keď ešte nevie dýchať samo, nehovoriac o strate prísunu výživy a jedla cez ňu, silné svetlo pre oči, keďže bolo doteraz v tme, odobratie od matky, čo je pre neho jedno veľké opustenie. A tieto traumy ho v živote ovplyvňujú, zmenia sa neskôr vo vzorce, programy, či presvedčenia, ktoré s nami idú celý život a riadne nám ho strpčujú. V mojom prípade, keďže som nebol kojený ,som sa ako malé dieťa cítil mamou odmietnutý a opustený, objavili sa tam u mňa veľmi silné strachy z odmietnutia a opustenia. Ďalej to vo mne spustilo, že som musel zlyhať, že som niečo neurobil dobre, prečo by ma inak mamička opustila, prečo by ma odmietla. Strach zo zlyhania. Vzniklo presvedčenie, program, vzorec, ,,že nie som dosť dobrý,, . Následne prichádza pocit – strach z bezmocnosti, ako prežijem sám a bez jedla, a to bol môj najsilnejší strach, strach z nedostatku. Vyrastal som v rodine, kde som od malička videl a počul, ako mama iné nerieši, len že stále dokola a dokola otcovi hovorí, ,,aby viac jedol, lebo je chudý,,, že má tenké ruky a nohy . Upozorňovala ho, vychovávala ako svojho syna, hovorila, že to robí s dobrým úmyslom, ale dnes viem, že to boli zase jej vzorce z detstva. Akým spôsobom sa však prejavili všetky tieto informácie na mne ? Z tohto prvopočiatku sa odvoďovali ďaľšie a ďaľšie situácie, a preto som si vytvoril mechanizmus prežitia, mylné presvedčenie, paradigmu, že keď budem skrývať svoje nedostatky a chyby, a budem tým, kým druhí chcú, aby som bol, budem milovaný a budem žiť pokojný a šťastný život. A to znamená, že budem mať všetkého dostatok, nezlyhám, nebudem odmietnutý, opustený a ani bezmocný.Syndróm dobrého chlapca.Preto, aby ma moja mama ako malého chlapca ľúbila, tak musím veľa jesť, vtedy ma bude mať rada. Tak sa spustil program s jedlom, ktorý ide so mnou takto celý život. Myslím, že najviac ma však ovplyvňoval v živote strach z nedostatku. Či už v tom príbehu o jedení a komplexom z chudých rúk a nôh ako som písal vyššie, avšak ovplyvňoval ma aj v iných oblastiach života, ako napr. v práci, bol som veľmi dravý, ctižiadostivý, výkonný, súťaživý, prehnane zodpovedný nielen za seba, ale aj za druhých, a ak bolo treba dosiahnuť ciele, výsledky , aj manipulatívny. Chcel som mať stále viac, pretože som mal strach, že už mať nebudem a to by som zlyhal. Vo vzťahu manželskom to bolo o mojom lipnutí, závislosti na manželke, a následne žiarlivosti, stále som chcel pozornosť od nej, v hociakej forme, tak som mohol zapĺňať svoju prázdnotu na duši. No nikdy som ju nezaplnil, pretože zvonku sa to nedá. To som pochopil až neskôr. Riešenie Vnímam, že to, čo mi etikoterapia na ceste vlastného seba rozvoja dala bolo, že som sa začal ponárať viac do seba. Začal som sám seba viac pozorovať, dovtedy som vnímal svet hlavne očami, teda iba to, čo bolo vonkajšie a viditeľné. Tým, že som sa začal ponárať stále viac a viac do seba, do svojho srdca, a následne som začal meditovať, spustili sa rôzne procesy uvedomení a otvárajú sa mi veci, ktoré som dovtedy nevidel. Začínam odhaľovať stále viac a viac, v čom vlastne žijem, a ako žijem . Aké mám hodnoty, a žijem ich ? Tým, že meditujem sa uvoľňujem a spájam sa so svojím zdrojom, dôverujem sebe, že mám silu prekonať čokoľvek a tiež dôverujem životu, že je plný hojnosti. Učím sa milovať seba takého, aký som a milovať všetkých ľudí. Preberám zodpovednosť za všetko, čo sa mi deje, nemá význam hľadať príčinu niekde inde, či viniť niekoho iného.Len ja som ten, čo to môže zmeniť. Dávam si zámer ako to chcem mať, vedieť čo v živote chcem a nie, čo nechcem. Prijať , že tie veci, ktoré sa mi dejú, vždy majú svoj hlbší dôvod, aby som sa mohol učiť a rásť. Prijať, že takto to je. Učím sa odpustiť druhým, ak mám pocit, že mi ublížili, odpustiť sebe, ak som ublížil, inak som v danej chvíli nevedel, robil som najlepšie ako som vtedy vedel. Ospravedlniť sa a poprosiť o odpustenie, ak som ublížil. Poďakovať s láskou za tú skúsenosť, ktorú som zažil. A nakoniec ukončiť tie presvedčenia, vzorce či paradigmy a v zámere ich nahradiť novými, ktoré nás podporujú na zmysluplnej ceste životom. Vyššie je uvedených prvých 5 etikozručností z 9, ktoré mi pomáhajú a podporujú ma, aby som žil stále lepší, harmonickejší a šťastnejší život a hlavne vzťahy. Na záver doplním 4 kvality, na ktorých funguje celý vesmír. Môj učiteľ etikoterapie Vladimír Červenák, práve o nich písal v jednom zo svojich článkov. Je mojím zámerom sa im , čo najviac priblížiť, aby som tak žil. Sú to integrita, autentickosť, zodpovednosť a obohacovanie. Integrita je, že som vnútorne integrovaný vnímam to, čo myslím, to, čo hovorím, to, čo konám. Autentickosť je, že som sám sebou, a žijem jedinečný a neopakovateľný život. Zodpovednosť je tak ako som písal vyššie, a tiež, že ju prevezmeš aj za to, čo sa ti na sebe nepáči, čo na sebe neznášaš. Obohacovanie je dávanie, platí čím viac dávaš, tým viac dostávaš. Otázky typu : Čo mi toto dá ? Čo z toho budem mať ? treba otočiť na otázky, zmeniť ich na : Čo tomu môžem dať ja ? Čím to môžem obohatiť ? A to je podľa mňa aj zmyslom života. The post Etikoterapia v bežnom živote appeared first on Vladimír Tlčík.
To najhoršie stretnutie v mojom živote Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam. Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️ Zadajte svoj e-mail Prihlásiť sa Vedeli by ste mi povedať, aké b
prejsť na článokUvedomíme si chemické procesy v bežnom živote a všímajme si ich v každodenných situáciach TÉMA: chemické a biologické procesy, organická chémia CIEĽ: Zopakovať si chemické a biologické procesy bežné v kuchyni. VEK: 1. a 2. ročník SŠ DOBA TRVANIA: 45
Obec Ždiar, je rázovitá podtatranská obec známa udržiavaním ľudových zvykov a obyčajov, ležiaca blízko slovensko-poľských hraníc. Múzeum sa nachádza v centrálnej časti obce Ždiar. Je umiestnené v krásnej aj keď nie veľmi veľkej drevenici s výrazne červený
prejsť na článokKaždý, kto už fotil fotografa vie, že je to o inom. Zodpovednosť je rovnaká, ale pocit, že niečo nie je správne, že niečo nesedí, neprebehne ako má je prehnane silnejší ako pri bežnom foto objekte. Tak či tak, Adymu ďakujem za túto vynikajúcu skúsenosť a
prejsť na článokAko dokážu zmeny v živote každého z nás pôsobiť na naše zdravie.
prejsť na článok