Československo sa stalo po USA a ZSSR treťou krajinou sveta, ktorá do vesmíru vyslala svojho človeka. Znie nám to neuveriteľne. Toto prvenstvo sme si však nezaslúžili len šťastnou náhodou. Od 60. rokov minulého storočia bolo Československo svojim vedeckým programom v oblasti rádiobiológie a kozmickej medicíny jednou z popredných svetových elít. Jedno takéto špičkové centrum bolo na východe Slovenska v Košiciach. Východoslovenské pracovisko sa preslávilo pod vedením významnej osobnosti slovenskej vedy profesorovi Milanovi Prasličkovi. Práve o tomto poprednom vedcovi, zakladateľovi slovenskej kozmickej medicíny a rádiobiológie je kniha Milan Praslička: Odkaz od Zeme k hviezdam. To, že na Slovensku vyrástlo už mnoho skvelých odborníkov a vynálezcov v rôznych odboroch, nás učia hodiny dejepisu odmalička. Rovnakou mierou je však faktom, že národné povedomie o takýchto ľuďoch je napriek vzdelávaniu veľmi slabé. Slováci často lepšie poznajú zahraničné osobnosti, ako rodákov takmer z vedľajšej dediny, ktorí vo svetovom merítku rozšírili významnou mierou poznanie ľudstva. Rovnako je to aj s vedcom, ktorého opisuje vyššie uvedená kniha – profesorom Milanom Prasličkom. Malé dejiny Gemera Príbeh otca slovenskej kozmickej medicíny začína v skromných podmienkach Gemera v obci Ostrany (dnešná časť Hrušova pri Rimavskej Sobote). Milan Praslička sa narodil v roku 1923, ako tretí syn do rodiny gemerského brdára a voštinára. Úprimne povedané, oba pojmy boli pre mňa obrovskou neznámou a význam som musel dohľadávať. S novými poznatkami sa teda rád podelím: Brdárstvo a voštinárstvo boli na Gemeri rozšírenými remeslami, a väčšinou sa remeselné umenie dedilo z otca na syna. Brdári sa venovali výrobe bŕd, súčastí nevyhnutných pri tkaní látok. Voštinári zase vykupovali včelie plásty, ktoré spracovávali na včelí vosk. Len pre zaujímavosť vosk z Gemera predstavoval v týchto dobách viac ako polovicu produkcie vosku na území Československa. Autentické zážitky z tohto prekvitajúceho remeselného prostredia sú opísané práve v spomienkach na detstvo Milana Prasličku. Opisy zážitkov zo spracovávania voštín v tzv. zábojoch majú očami malého Milana v sebe až niečo magické. V postupe času sa zoznamujeme aj so starosťami tejto chudobnej gemerskej rodiny. Spoločne s autorom prežívame udalosti od hľadania rôznych spôsobov obživy v turbulentných časoch až po rodinné vzťahy, dlžoby a iné problémy. Spomienky na život bežnej rodiny sú zachytené na pozadí veľkých udalostí svetových vojen a vzniku Československa, a zobrazujú dopad týchto udalostí na ich život. Tieto „malé dejiny“ predostierajú súčasnému čitateľovi veľmi živý a drsný opis slovenskej histórie „zažitej na vlastnej koži“. Z Gemera do sveta Po úspešnom zvládnutí stredoškolského štúdia sa mladý Milan hlási na Lekársku fakultu Vojenskej vysokej školy v Bratislave. Voľba tejto fakulty vychádza najmä zo zložitej finančnej situácie, a nakoľko štúdium sa na tejto fakulte neplatí, podľa slov Milana Prasličku „Nemá na výber“. Po ukončení Lekárskej fakulty volí cestu experimentálnej medicíny a dostáva sa na výskumný ústav profesora Herčíka v Brne. Nakoľko sa mu nedarí zohnať lacné ubytovanie, v úvode svojho pôsobenia býva v priestoroch ústavu. Pod vedením profesora Herčíka sa stáva prvým slovenským kandidátom vied v oblasti rádiobiológie. Vďaka svojej pracovitosti a ľudskému prístupu sa však mladý Milan rýchlo profiluje na schopného vedca, dosahuje dobré výsledky a onedlho sa v mladom veku stáva aj vedúcim oddelenia chemickej a biologickej radiačnej ochrany. V roku 1956 však Praslička odchádza z Brna a príjma miesto vedúceho katedry na LF UK v Košiciach, ktoré sú spojené s jeho významnými úspechmi. Roky budovania Počas pôsobenia Milana Prasličku sa v Košiciach začína skutočný rozmach rádiobiológie a kozmickej medicíny. Po získaní hodnosti docenta sa Praslička so svojím tímom púšťajú do budovania zariadenia otvoreného gama žiariča pre potreby rádiobiologického výskumu. Spoločným úsilím je koncom 50. rokov dobudovaný prvý vonkajší gama-žiarič pre vedecké účely v Československu.Zariadenie bolo prvým moderným vedeckým zariadením svojho typu nielen na našom území, ale aj na území strednej Európy. Jednalo sa o pole v blízkosti košického letiska s výmerou dvoch hektárov (vtedajší vojenský objekt), na ktorom boli umiestnené dva zdroje žiarenia. Prvým prístrojom na košickom gamapoli bol RTG prístroj značky Chirana A, ktorý slúžil na ožarovanie röntgenovými lúčmi, a druhým zdrojom bol gama-žiarič s izotopom kobaltu (60Co). Tieto zariadenia počas svojho fungovania vedeli ožarovať vo svojom okolí vysadené rastliny počas celej doby ich rastu. Okrem rastlín vedeli vedci skúmať aj účinky žiarenia na pokusných zvieratách. Konkrétne bolo možné ožarovať zvieratá rôznymi intenzitami žiarenia – v praxi platí, že čím bližšie bola klietka so zvieraťom k žiariču, tým vyššia bola dávka žiarenia. Takýmito pokusmi sa podarilo bližšie objasniť zmeny nastávajúce po ožiarení organizmu dávkou s rôznou intenzitou. Košické gama pole bolo unikátnym výskumným centrom nie len v Československu, ale aj v celej strednej Európe. Pomocou otvoreného žiariča mohli vedci skúmať škodlivé účinky žiarenia na rastliny a zvieratá, čo umožnilo preveriť radiačnú bezpečnosť prvých letov do vesmíru. Pomocou týchto žiaričov boli vykonávané krátkodobé a dlhodobé vedecké výskumy v oblasti botaniky, šľachtiteľstva či biologických vied. Limitáciou gamapoľa bolo časové obmedzenie experimentov so zvieracími modelmi – vedci nevedeli v zimných mesiacoch pokračovať v ožarovaní pokusných zvierat, a teda sa nemohli zapojiť do výskumu účinkov chronického žiarenia. Počas rokov výskumu košické pracovisko výrazne prispelo k poznatkom o vplyve rôznych typov žiarenia na živé organizmy – a tento fakt neunikol ani medzinárodným pozorovateľom. Medzinárodná účasť Vďaka skúsenostiam našich vedcov v oblasti rádiobiológie bolo Československo prizvané k spolupráci na vesmírnom programe INTERKOZMOS. Od polovice 70. rokov boli košickí vedci súčasťou prípravy a realizácie sovietskych kozmických letov. V rámci tohto programu mali jednu z najdôležitejších úloh zaistenie radiačnej bezpečnosti kozmických letov a vyhodnocovanie ich prípadných dlhodobých účinkov. Kozmická sonda BION 3 s Československou vedeckou spoluúčasťou. Vo vesmírnej kapsule sa necelých 20 dní nachádzalo viac ako 20 druhov rastlín a zvierat, ktoré neskôr slúžili ako biologické modely pre skúmanie zmien organizmu po pobyte v mikrogravitácií. Okrem prípravy pilotovaných ľudských výprav sa jednalo aj o účasť na experimentoch u tzv. biodružíc Kozmos (iným názvom BION). Pracovníci spracovávali a vyhodnocovali vzorky pokusných zvierat, ktoré absolvovali lety v družiciach Kozmos, alebo pochádzali z pozemských simulačných experimentov. Výsledky československých pracovníkov ukázali, že žiarenie počas pobytu vo vesmíre nie je limitujúcim faktorom pre krátkodobé lety s ľudskou posádkou, no pri dlhodobých pobytoch v kozme predstavujú reálne nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a zvierat.Prínos Slovákov k problematike kozmickej biológie a medicíny bolo patrične ocenený, a profesor Praslička bol zvolený za člena Medzinárodnej astronautickej organizácie COSPAR a ďalších 5 košických vedcov sa stalo členmi Európskej spoločnosti pre radiačnú biológiu (ESRB). Zvonec na koniec Kniha Milan Praslička: Odkaz od Zeme k hviezdam je príbehom o bolestivom zrode slovenskej kozmickej medicíny a rádiobiológie. Ak by sa bol Milan Praslička narodil o pár tisíc kilometrov západnejšie, dnes by sme určite sledovali seriály či filmy o mladom chlapcovi z chudobnej rodiny, ktorý svojou usilovnou prácou a zanietením pomohol človeku ku hviezdam. O gemerských chlapcoch sa však hollywoodske trháky netočia. Osobné spomienky v tejto knihe sú však nenahraditeľným zdrojom o povahe bežnej rodiny počas vzniku prvej republiky. Okrem osobných spomienok a výpovedí je kniha bohatým zdrojom slovenských vedeckých úspechov. Vyše 270 vedeckých prác a účasť na medzinárodných projektoch, ktoré svojimi výsledkami presahujú až do dneška. Pri čítaní človek nadobudne oprávnenú hrdosť, že na vesmírnych závodoch a umožnení letu človeka do kozmu sa významnou mierou podieľali aj naši krajania. Odkaz od Zeme k hviezdam bolo pre mňa ťažkým čítaním. Meno otca slovenskej kozmickej medicíny, zakladateľa Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, popularizátora mierových myšlienok a odporcu radiačných zbraní zostáva udupané niekde v prachu bývalého režimu. Medzi riadkami o živote a odbornej práci profesora Prasličku môžeme nájsť aj niečo iné. Strach. Polená hádzané pod nohy. Prítomný odkaz praktík minulého režimu, ktorý viedol k náhlemu koncu príbehu slávneho košického pracoviska. Milan Praslička tragicky zomrel 4.4.1985. Košické pracovisko svetového ohlasu bolo po jeho smrti zrušené. Viac si ale už prečítajte sami Praslička, Milan; Odkaz od zeme k hviezdam. : Výber zo spomienok a diela k nedožitým 75. narodeninám zakladateľa slovenskej rádiobiológie, kozmickej biológie a medicíny. Košice, 1997, ISBN: 8088828090Ak túžiš po inom odporúčaní, rozhodne pozri aj Extrémne čítaníčko vol. 1 Pre viac informácií o vesmírnej medicíne sa prihlás na newsletter v bočnom paneli, alebo daj like na FB alebo Twitteri. Ak máš chuť zdieľaj EC2 na sociálnej sieti. Za tvoj čas ti ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar! The post Extrémne čítaníčko vol. 2 appeared first on MEDEXonline.
Traja muži, jeden vodíkový balón, tona zásob a obrovské biele územie na mape – tak by sme stručne vedeli opísať Andreého arktickú expedíciu. Posádka, ktorú svojho času sledovali pohľady celého sveta, však do svojho cieľa nedorazila. Čo skrížilo ich odvážn
R134a R134a je extrémne bežné chladivo používané v širokej škále chladiacich a klimatizačných aplikácií, vrátane stredno- a vysokoteplot
Dobrá správa, od teraz sme oficiálny predajcovia tlačových systémov Edding! Edding 12 a 25 Vám vieme poskytnúť ako integračné zariadenie aj ako ručnú tlačiareň. Extrémne robustné zariadenia sú vhodné takmer pre každú aplikáciu, pretože sú k dispozí
prejsť na článokOblekové, klubové, športové? Viac ako 70% pánov nepozná medzi týmito názvami rozdiel. Trojica oblečenia, ktorých funkcia je zhodná, ale používanie – nosenie je extrémne odlišné. Vysvetlíme si ich rozdielnosť. Dobre vyzerať a byť vhodne oblečený Funkcia j
prejsť na článokAsi prvé, čo vás pri výbere koberca upúta, je jeho farebnosť, okrem farebného zladenia s interiérom izby však treba vziať do úvahy aj množstvo iných skutočností. Dôležitý je napríklad druh miestnosti, teda najmä intenzita a povaha činností, ktoré sa v nej
prejsť na článok