(Ne)Komunitný priestor. Objekt Župného domu v Zlatých Moravciach. Viktória Komárová Čo robí miesto miestom pre stretávania sa? Krása? Zeleň, či výbava? Študenti VŠVU/AFAD priniesli svoje pozorovania z miest kde vyrastali, skúmali ich alebo trávili veľa času. Platforma CTZN spolupracovala s fotografom a pedagógom Borisom Némethom a jeho študentmi predmetu reportážna fotografia. Svoje semestrálne práce tak mali možnosť uverejniť v magazíne CTZN s témou vydania Komunity. Fotografka Illah van Oijen si pre nich pripravila zadanie, ktoré znelo: Nafoťte sériu fotiek miest, ktoré podporujú vznik živej komunity a naopak, miesta, ktoré to nepodporujú. Neľahká úloha, skonštatovala. Výsledné práce ukázali to, čo všetci, ktorí komunity tvoria, budujú alebo sa o ne zaujímajú, niekde v sebe tušia. A to, že komunity sú nepolapiteľné a sú aj celkom neviditeľné, lebo komunity držia pomocou akejsi neviditeľnej siete, ako mycélium vzťahov medzi ľuďmi. Ale čím viac existuje bodov, kde sa ľudia môžu opakovane stretávať, či v malom obchodíku alebo na lavičke pri bufete, tým väčšia je šanca, že sa spoznajú a možno vznikne nová komunita. Annamária Jelínková V mojom projekte som sa zamerala na cyklistické/turistické chodníky. Hľadala som miesto, kde vzniká svojím spôsobom určitá komunita ľudí, ale aj v opačnom prípade, kde by tá istá komunita pravdepodobne nevznikla. Spravila som diptych, konkrétne dvoch miest, ktoré sú na mape označené ako cyklotrasy. Cyklotrasa pri skládke odpaduNa prvej fotografii môžeme vidieť, že sa cyklotrasa nachádza hneď vedľa skládky odpadu neďaleko Zohora. Pravdepodobne sa tam cyklista alebo turista veľmi dlho nezdrží, ak nechce pozorovať trepotajúce sa sáčky na stromoch, vtákov poletujúcich nad skládkou kvôli zbytku jedla a dýchať smradľavý vzduch zo skládky. Cyklotrasa pri Kamzíku Na druhej fotografii sa cyklotrasa nachádza v Malých Karpatoch pri Kamzíku. Na rozdiel od prvej trasy, táto sa nachádza na mieste, kde je možné si sadnúť, kúpiť si občerstvenie v bufetoch a podobne. Je tu veľa možností, ktoré toto miesto ponúka. Stretávajú sa tu rôzne komunity, či už sú to cyklisti, partie kamarátov alebo rodiny s deťmi. Bianka Ezsolová Kristína Denková Dorota Jedináková Existovala vôbec niekedy komunita? Z môjho pohľadu v dnešnej spoločnosti neexistuje nič také ako komunita. Aspoň nie skutočná definícia komunity. Komunita je pre mňa snaha aby sme sa podieľali na vzájomnej spoločnosti, nielen preto, že existuje konkrétna udalosť, ktorá oslovuje naše individuálne záujmy. Vo svojich fotografických dvojiciach sa zameriavam na miesta na ktorých sa ľudia pravidelne interagujú, porovnávam kde je potencionálna možnosť vzniku komunity a kde sa ľudia síce stretávajú no žiadna interakcia medzi nimi neprebehne. Zamýšľam sa nad otázkou prečo nás určité miesta a udalosti podnecujú ku interakcii a komunikácii s inými ľuďmi a pri iných túto potrebu naopak nemáme. Jennifer Andrásová Mŕtvy a živý domov mládeže Tichý, chátrajúci stredoškolský internát v Rimavskej Sobote bez známok života, verzus aktívny internát v Mlynskej doline, ktorý je aktuálnym príkladom fungujúcej komunity študentov. Bývalý internát Rimavská SobotaBudova Strednej poľnohospodárskej a technickej školy na Školskej ulici v Rimavskej Sobote bola využívaná ako školský internát od roku 1965. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja na jar 2010 vyhlásilo majetok za prebytočný a v roku 2013 sa stal majetkom mesta Rimavská Sobota. Pôvodne sa mal v bývalom internáte zriadiť viacúčelový komplex sociálnych služieb, tento zámer sa však nemohol zrealizovať, kvôli nevyhovujúcej veľkosti vonkajšieho areálu. Internáty Bratislava Mlynská dolinaInternáty Mlynská Dolina sú komplex internátov v Bratislave. Zrealizované boli v rokoch 1969 – 1977. Kapacita je 6600 lôžok. Nachádzajú sa tu štyri internáty viacerých autorov (Finta, Roth – Internát Ľ. Štúra, Kančev Mladosť a Manželské internáty, Dedeček – Átriové domy) vzájomne prepojené do jedného urbanistického celku. Objekt pozostáva z osemnástich hmotovo rovnakých objektov citlivo zasadených do terénu. Medzi objektmi vznikli átriá -priestory na oddych. Karla Savrtková Sonia Ščepánová Ružový ostrov Dokumentárna séria zachytáva absurdný komunitný priestor Bratislavskej mestskej časti, Ružinov. Ružový ostrov I. Ružový ostrov II. Ružový ostrov III. Ružový ostrov IV. Barbora Szabová Viktória Komárová Dva pohľady Fotografovala som na tému Funkčné a nefunkčné prostredia pre potenciálne, či už existujúce komunity. Zachytila som teda dva podobné objekty s odlišnými osudmi, ktoré nám vo výsledku možno otvárajú otázku, Čo je pri znovu-oživovaní podobných stavieb tou správnou stratégiou? Pretvárať objekty do sterilne čistého prostredia, kde je možnože pravdepodobnejšie, že sa unikátny genius loci vytratí, alebo rekonštruovať tieto objekty s rešpektom pre ich momentálnu jedinečnosť, ovplyvnenú časom, a tak možno zachovať akúsi atmosféru histórie a prítomnosti, ktorú nám častokrát tieto ošarpané stavby poskytujú. Rozhodla som sa obe tieto fotografie nazvať rovnako, aby som vytvorila akúsi neistotu v ponímaní každého priestoru, a poskytla možnosť výberu, čo individuálne považujeme za (ne)komunitný priestor. (Ne)Komunitný priestor Objekt Župného domu v Zlatých Moravciach. (Ne)komunitný priestorProstredie Jurkovičovej Teplárne v Bratislave. Príspevok Fotoeseje: Miesta pre živé komunity je zobrazený ako prvý na CTZN.
Zdravím Vás priatelia. Pri svojej práci sa často dostávam na miesta, kde by som inak nezavítal. Od nových domov cez drevenice, či staré chalupy, niekedy i miesta bez elektriky. V starších chalupách sa stretávam so sporákmi, ktoré sú v prevádzke aj viac a
prejsť na článokSpálenie slnkom je veľmi nepríjemné. Svrbiaca, na dotyk bolestivá pokožka nám dáva pocítiť, že sme niečo spravili zle. Spálenie sa vyskytuje v dôsledku nadmerného vystavenia pokožky škodlivému ultrafialovému žiareniu slnka, ktoré poškodzuje živé tkanivá p
prejsť na článok#top .av-special-heading.av-lmdx426m-e2f74b22a859aa930e4d47ae86721bb3{ padding-bottom:10px; } body .av-special-heading.av-lmdx426m-e2f74b22a859aa930e4d47ae86721bb3 .av-special-heading-tag .heading-char{ font-size:25px; } .av-special-heading.av-lmdx426m-e2
Pesticídy sú jediné toxické látky, ktoré zámerne vypúšťame do prostredia s cieľom zabiť niečo živé. Tieto chemické látky však okrem zabíjania škodcov parazitujúcich na rastlinách spôsobujú problémy aj ľuďom. Bolesti hlavy, nevoľnosti či až tvorba rakovino
prejsť na článokVýber materiálu Prácu začíname výberom materiálu. Ten vyberáme podľa predpokladanej aplikácie. Pre miesta s väčšou záťažou a frekvenciou vyberáme zo skupiny kremeň, pre miesta s nízkou záťažou vyberáme zo skupiny bridlíc. Kremene
prejsť na článok