Priatelia, v tomto článku budeme glosovať vec, ktorá sa, žiaľ, stáva denne a nikto z nás nie je voči nej imúnny. Predstavte si, že prichádzate k svojmu autu a všimnete si škrabanec, ktorý tam včera nebol, preliačinu, ktorá pri zaparkovaní vaše auto takisto nezdobila, prevalený blatník, dvere, či nárazník. Podnetom k tejto úvahe je odlomené a zničené vonkajšie spätné zrkadlo na strane vodiča. A na ňom zvyšky červeného laku. Takže nie vandal, ktorý si svoju životnú frustráciu rieši ničením cudzieho majetku, ale vandal, ktorý za volantom červeného auta nesprávne odhadol vzdialenosť, alebo nevenoval jazde dostatok pozornosti Áno, stáva sa Vydanie vodičského preukazu je viazané na istý vek. Takisto možnosť voliť, ísť na mládeži neprístupný film, ale si kúpiť nejaký ten alhohol. Všetky tieto vymoženosti sú podmienené dosiahnutím určitého veku. Veku, pri ktorom sa očakáva, že človek je schopný za svoje správanie prevziať zodpovednosť. Vo vyššie popísanom prípade by bolo prejavom zodpovednosti zastaviť, napísať na papier priznanie s ospravedlnením a nechať kontakt. Vinník i poškodený by mali možnosť vyriešiť túto situáciu ako škodovú udalosť. Kto vie, aké svedomie nútilo vinníka nezastaviť. O morálke a čestnom charaktere to ale rozhodne nesvedčí. Je to elementárny prejav neúcty. A je zarážajúce, koľko takých prípadov sa stane každý deň. Ak ste v úlohe poškodeného a máte šťastie, nájde sa svedok, ktorý si zapamätá číslo a značku vinníka, alebo je nablízku priemyselná kamera, ktorá zachytila priebeh incidentu. Vtedy je väčšia pravdepodobnosť, že odstránenie škody nepôjde v celej výške z vášho vrecka. Ak je poškodený dobre situovaný človek, nebude ho oprava bolieť tak ako invalidného dôchodcu alebo matku samoživiteľku s dvomi malými deťmi, pre ktorých je to ich autíčko naozaj nevyhnutné. Každý z nich určite dokáže vlastné a zdanené peniaze minúť inak, ako na odstránenie následkov škody, ktorú nespôsobili. Pri dokázaní viny môže byť za istých okolností páchateľ potrestaný aj za útek z miesta nehody. Možno si poviete, prečo rozoberáme takéto banality, keď nejde o život alebo zdravie keď sa rieši toľko káuz, korupcie Rozoberáme ich z princípu. Ak budeme ako spoločnosť zatvárať oči nad malými prehreškami, nemôžeme sa čudovať, keď postupne nadobudnú oveľa väčšie rozmery. Jeden múdry človek raz povedal, že keby sa ľudia správali podľa Desatora, nepotrebovali by sme väčšinu zákonov. S tým sa snáď dokáže stotožniť každý človek bez ohľadu na vierovyznanie. Či už budeme dodržiavať zákony Božie, alebo tie obyčajné, pozemské, schválené v parlamente, len nech čo najmenej situácií, kedy je človek človeku vlkom. I keď potom my, advokáti, budeme mať menej práce Mimochodom, to rozbité spätné zrkadlo nepochádzalo z nášho auta. Neboli sme ani svedkami samotného incidentu. Boli sme len svedkami, ako ťažko to niesla majiteľka poškodeného vozidla a koľko zbytočných nepríjemností jej to spôsobilo. The post Homo homini lupus?! appeared first on Advokátska kancelária Guniš.