Púpavy odkvitli, tráva vyše kolien, práve kvitnú zvončeky, králiky a všelijaké trávy. Vlní sa to všetko v rytme preháňajúceho sa vetra. Akoby povedali stará mať: „Načim pokosiť.“ Prvé kosenie záhrady v roku a prvé hrabanie sena. Počas leta sa to bude ešte raz opakovať. Čo sme sa len nahrabali, keď sme boli malé deti. Celé leto v znamení hrabania. Starí rodičia mali tak tri či štyri záhumienky. Keď sa začalo s hrabaním v júni, končilo sa až niekedy v septembri. Raz sme boli v Ponikách, raz v Čeríne, potom na Závade a potom zase v Čačíne. Potom druhé kolo od začiatku. Seno a hrabanie sa u nás počas leta skloňovalo v každej vete. Kosil starý otec a hrabali ženy Najprv pokosiť. Starý otec chodil už zavčas rána (o dákej štvrtej), aby sa mu dobre kosilo, kým slnko nezačalo páliť. A keď to nestačilo, tak potom zase až navečer, keď zapadlo slnko a kým neštípali komáre. Pokosená tráva sa rozhodila po záhrade. Pred obedom sa tráva obracala (ak sa dalo , tak aj poobede). Podvečer hybaj zhrabávať a skladať do petrencov. Na druhý deň ráno sa rozhadzovalo, ale až keď rosa trochu obschla, aby sa na mokrý kosienok nekládlo. A potom zase obrátiť a ešte raz a opäť robiť kopence. No o niečo väčšie, lebo tráva už trochu obschla a šušťala pod hrabľami. „A mohlo by ešte dnes vydržať, nech neprší, aby sme to už večer zhrabali,“ zakričala suseda cez plot a nezabudla pridať: Aj to vaše seno už budete brať, či?“ „Hádam aj hej, keď príde Jano z roboty,“ odpovedala moja starká. Ak bolo dobré počasie a nepršalo, tak na tretí deň ženy zhrabávali seno do širokých radov, z ktorých chlapi kládli veľké kopy. Tie potom odnášali na drevených koloch alebo vozíkoch do humna a vyhadzovali na pôjd. Alebo sa suché seno zväzovalo do plachiet, a tak sa odvážalo. Ženy zhrabali celý kosienok do posledného stebielka. Horúčava, pichľavé seno a lietajúce kúsočky uschnutej trávy navôkol – tak si to pamätám. A kopec potu aj trpezlivosti. Moje prvé hrablotrable Záhrada, starý otec,veľa sena, bratranec a ja (1980) Kým sme boli malé deti (do takých 6 rokov), tak sme len pobehovali sem a tam po lúke a starká nás napomínala: „Nebehajte po pokosenej tráve, umliaždite ju!“ Alebo sme sa váľali po petrencoch, keď ich úhľadne ukladali po kosienku. Neskôr sme vyfasovali prvé hrable, menšie ako tie dospelácke, a začlenili sme sa medzi rodinné hrabáčky. Neohrabane sme prehadzovali kôpky trávy sem a tam – z jednej strany na druhú v jednotlivých riadkoch alebo sme zahrabávali kosienok, aby na ňom nezostali zvyšky uschnutej trávy. Sprvu to bola riadna lopota. „Nedrž tie hrable tak silno, budeš mať pľuzgiere na palcoch!“ varovala ma starká. A veru som ich mala. Každý rok som hrabala s obviazanými palcami. No a čo? Bola som šťastná, že môžem prispieť k dospeláckej aktivite spolu s ostatnými. Celodňové výlety za hrabaním sena Keď sme chodili hrabať do vedľajšej dediny, boli sme celý deň na lúkach. Starká nabalila plachtu na sedenie namiesto deky, zobrala niečo pod zub a krčah na vodu. Cestou sme si nabrali čerstvý medokýš. Čas medzi obracaním a skladaním sena sme trávili sedením na plachte v tieni stromov a rozprávaním o všetkom možnom. Starká spomínala na svoje detstvo, opisovala nám zvyky a tradície z hrabačiek či iných domácich prác alebo rozprávala príbehy ľudí z dediny. Často sa do debaty zapojili iní hrabáči a hrabáčky. Hrabala sa jedna lúka vedľa druhej, len aby niekto nebol neskôr. Deň na lúke prešiel, ani sme sa nenazdali. Už tak veľa nehrabeme, ale spomíname Tie spomienky vo mne leto vždy otvorí. Teraz už záhumienky nemáme. Zostala len veľká záhrada a tú kosíme traktorom, a tak že sa to už nehrabe. Záhrada teraz keď hrabeme my (2020) Ale keď mám možnosť, vezmem moje dospelácke hrable po starých rodičoch a idem prehodiť pár riadkov sena či urobiť malý petrenec. Zaspomínať na detstvo, zasnívať sa, vychutnávať šuchotanie schnúceho sena, vôňu uschýnajúcej trávy a dokonale pohrabaného kosienka. Keď zodvihnem hlavu, vidím obďaleč starú mamu, ako hrabe s tým svojím zamysleným výrazom v tvári, o 3 doby rýchlejšie ako ja a vola na mňa: Až do čista to musí byť. Je isté, že budem mať pľuzgiere na obidvoch palcoch, ale to patrí k zážitkom z detstva. Aj to, že hrable vždy ukladám zubami dole, lebo inak bude pršať aj to hovorila moja stará mať. The post Hrable musia byť dolu zubami appeared first on ANIČKA HRÍBIKOVÁ.
In pirujte sa najnov mi trendami v High-End dizajne v najnov om magaz ne od Eichholtz! Klik na obr zok dolu:
prejsť na článokSpotrebná daň z elektriny sa vzťahuje na fotovoltické panely od určitého výkonu. Majitelia však môžu požiadať o vrátenie dane. Príspevok Niektorí majitelia fotovoltických elektrární musia štátu zaplatiť daň je zobrazený ako prvý na ATA Green.
prejsť na článokContrôle Officiel Swisse des Chronomètres (https://www.cosc.swiss/) je nezávislá nezisková organizácia, ktorá testuje hodinky vyrobené vo Švajčiarsku. Organizácia je veľmi špecifická, pokiaľ ide o štandard hodiniek, ktoré prijme na testovanie, a ešte konk
prejsť na článokTento víkend pokračuje Slovenský pohár veteránov dvomi pretekmi. V sobotu 18.2.2023 sa preteky uskutočnia v Osrblí a v nedeľu 19.3.2023 na Látkach. Rozpisy pretekov si nájdete dolu na odkazoch. OsrblieLátky
prejsť na článokIde o výrobky rôzneho využitia, ktoré sa dostanú do povedomia ľudí najmä teda propagáciou známych youtuberiek či influecentiek. Často krát do nebies vychválené produkty od bezchybných tváričiek nás presvedčia aby sme si tovar objednali a vyskúšali jeho zá