V Peru sa nachádza jeden z novodobých divov sveta Machu Picchu. Väčšina ľudí k nemu prichádza vlakom alebo autobusom, ale len pár z nich k nemu dokráča pešo cez takzvanú Cestu Inkov (Camino del Incas), ktorú sme minulý rok v novembri absolvovali aj my. Je to neuveriteľná štvordňová cesta peruánskymi horami, ktorá vedie až k Machu Picchu. Ako sa na takúto cestu pripraviť a čo ťa na nej čaká? Čo je Inca Trail (Camino del Incas) Inca Trail putuje cez pohoria Ánd a divokou prírodou. Patrí k najpopulárnejším trekom na svete vôbec. Počas tohto treku nasledujete cestu, ktorú pred viac ako 500 rokmi vybudovali sami Inkovia, aby sa dostali k mestečku v samotnom srdci hôr Machu Picchu. Po ceste môžeš vidieť mnoho stavieb Inkov, ktoré ťa dostanú späť v čase kedy po tejto ceste putovali indiáni. Inca Trail má viacero podôb a trás. Najznámejšia je ale klasická cesta, ktorú sme absolvovali aj my a trvá štyri dni. Trasu si však môžeš naplánovať aj na omnoho kratší alebo dlhší úsek. Celú trasu chránia peruánske úrady. Tie chcú mať všetko pod kontrolou, takže sa na tento trek nemôžeš len tak vydať na vlastnú päsť, ale potrebuješ sprievodcu a minimálne jedného nosiča. Keďže sa jedná o veľmi populárny trek a o trek, na ktorý nemôžete ísť na vlastnú päsť, existuje veľmi veľa agentúr, ktoré sprostredkúvajú tento trek pre vás. Tu je agentúra s ktorou sme trek absolvovali my a môžem ju určite odporučiť. Ceny všeobecne sa pohybujú nad 500Eur (12000kč) za osobu. Jedná sa ale o úžasný zážitok, ktorý stojí za všetky peniaze. Mapa Inca Trailu Príprava pred cestou Celý trek začína v meste Cusco, ktoré je hlavným centrom pre takmer všetky výlety v peruánskych horách. Cusco leží vo výške viac ako 3000mnm, počas treku stúpaš do viac ako 4000mnm. Všeobecne sa odporúča do Cusca prísť o dva až tri dni skôr, aby ste sa v danej nadmorskej výške stihli aklimatizovať, hlavne vtedy ak nepochádzate z vysokej nadmorskej výšky. My sme do Cusca prišli o dva dni skôr a tak sme mali celkom dosť času na aklimatizáciu a tiež spoznávanie mesta a okolia. Vybavenie Na tento trek nepotrebuješ žiadne špecializované oblečenie ani obuv. Vystačíš si s klasickým trekovým oblečením, prípadne nepremokavým trekovým oblečením. Všetko záleží na tom, v akom ročnom období sa na trek vydáš. Zbaľ si funkčné oblečenie na turistiku, vyššie turistické topánky, nepremokavú bundu prípadne pršiplášť, šiltovku alebo čiapku, kvalitné trekové ponožky a slnečné okuliare. Na čo určite nezabudni je repelent a opaľovací krém, to však dokážeš kúpiť aj v Cuscu. Rovnako sa tam nachádzajú aj obchody s trekovým oblečením. S kým sa na cestu vydať Keďže Inca Trail sa nedá absolvovať na vlastnú päsť, musíš objednať dopredu agentúru. Tá vybaví všetky povolenia na vstup na trek a tiež zabezpečí vybavenie a prípadne jedlo. Naozaj odporúčam si spraviť prieskum agentúr a nenechávať si to na poslednú chvíľu a určite nekupovať tento trek na mieste. Existuje veľmi veľa podvodných agentúr, ktoré od teba dostanú peniaze a ty sa na žiadny trek nedostaneš. My sme šli na trek s agentúrou G Adventures, ktorá zabezpečila vybavenie ako stan, spacáky, trekové palice (ak ste chceli), jedlo a nosičov, ktorí tieto veci niesli. Kedy sa na trek vydať Inca Trail môžeš navštíviť celoročne okrem mesiaca Február. Tento mesiac je celý trek zatvorený, keďže je to najdaždivejší mesiac v Peru. Trek sa znovu otvára v Marci, aj keď dažde neprestávajú až do skorého Apríla, no s oveľa nižšou intenzitou. Najlepšie obdobie na zdolanie Inca trail-u a na návštevu Machu Picchu a je Máj a Október, pretože Trek nie je až taký plný ako v prázdninových mesiacoch. Suché podmienky pokračujú až do konca októbra a November je považovaný za začiatok daždivejšej sezóny, ale ľudí na treku ubúda. My sme navštívili Inca Trail v Novembri. Z celých štyroch dní pršalo len pol dňa a ľudí na treku bolo minimum. Inca Trail z mojej perspektívy Deň prvý: Kilometer 82 Prvý deň začal veľmi skoro, ešte pred piatou hodinou ráno. Pobalili sme sa, nechali svoje ostatné veci na hoteli a vyrazili sme cez polo-spiace Cusco. Počas chôdze na miesto stretnutia som zostala v nemom úžase. Bola skorá nedeľa a Cusco ešte stále nespalo po búrlivej sobote. Ulicami sme sa pretĺkali cez na mol opitých mladých Peruáncov a stále sa vrtiacich Peruániek. Na mieste nás čakala naša sprievodkyňa a postupne sme sa zoznámili aj s celou skupinou. Pár Američanov, Austrálčanov, Britov, tri Dánky a dvaja Slováci, všetci relatívne mladí a fit. Všetci sme naložili veci do autobusu a vyrazili sme do mestečka, ktorého meno doteraz neviem vysloviť Ollantaytambo až ku kilometru číslo 82, kde naša cesta začala. Každý jeden z nás vyfasoval vak, do ktorého si mohol naplniť maximálne 6 kilogramov vecí, ktoré potom odovzdal porterom (nosičom). Porteri potom túto batožinu mali počas celej cesty niesť. Ono 6 kíl sa zdá veľmi veľa, ale dostali sme mínus 2 a pol kila za spacák a mínus kilo za nafukovací matrac, takže sme sa museli zmestiť do 2,5 kila, čo bol celkom oriešok. Dopadli sme tak, že keď náš vak zvážili, každý z nás mal nadváhu a museli sme polovicu vaku vyprázdniť a natlačiť tieto veci do našich, už aj tak preplnených batohov na chrbte. Cesta začala miernym stúpaním po prašnej ceste. Začiatok cesty bol veľmi horúci, pražilo slnko, bolo nad 20 stupňov a za chrbtom sa nám týčila hora Verónica. Aké super meno pre takú majestátnosť. Výhľad na vrch Verónica Prvý úsek cesty mal byť niečo okolo 11 kilometrov, hodinky mi ale na konci dňa ukazovali niečo cez 16 kilometrov. Našu prvú noc sme strávili v trávnatom kempe obklopeným horami vo výške okolo 2500 mnm. Deň druhý: Cez Sedlo mŕtvej ženy Tak ako prvý, aj druhý deň začal veľmi skoro ráno. Čakal nás najťažší deň so stúpaním do najvyššieho bodu celého treku do Sedla mŕtvej ženy vo výške 4200mnm. Tak ako aj včera, cestu lemovali skromné príbytky ľudí, ktorí stále obývajú Inca Trail. Zarábajú si predajom jedla, listov koky a rôzneho tovaru turistom. Počas cesty na Sedlo mŕtvej ženy sme stretli posledných predavačov, takže sme si kúpili posledné zásoby a pončo proti dažďu. To sme ešte nevedeli, že ho naozaj budeme potrebovať. Ak si podcenil predošlú aklimatizáciu, tento deň ťa môže pekne prekvapiť. Stúpanie takmer 1700 metrov v jeden deň do výšky 4200 metrov nás riadne preverilo a ver alebo nie, tú výšku poriadne cítiť. View this post on Instagram A post shared by Veronika Kubikova (@vevenator) .instagram-media{margin:0 auto !important;} Deň tretí: Cesta džungľou Vstávanie do studeného rána bolo veľmi ťažké. Po biednych raňajkách sme sa vydali na cestu, na pre zmenu najdlhší úsek treku. Čakalo nás znova stúpanie do 3900mnm a potom prudké klesanie až do 2600mnm cestou, ktorú Peruánci nazývajú “Gringo killer”. Počas stúpania sme mali možnosť vidieť niekoľko obydlí Inkov a ich terajších obyvateľov lamy. Como se llama? Cesta dolu veľmi pripomína Vysoké Tatry až do momentu, kedy prídeš do dažďového pralesa a začne pršať. Tí, čo nemali nepremokavú vrstvu v momente premokli a nás čakalo ešte 6 hodín kráčania. Nie nadarmo sa hovorí: Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie. Cesta džungľou Kempy boli vačšinou obklopené horami a v okolí riečky, z ktorej vždy porteri nabrali vodu na varenie a pitie. Tú potom vždy prevarili a nasypali do nej chemikálie, aby bola pitná.Spali sme po dvojiciach v menších stanoch. V okolí boli vždy aj sprchy. Voda v sprchách šla priamo z riečky, takže tí odvážnejší sa mohli osprchovať v ľadovej vode. Naša skupina pozostávala zo 16 turistov a 22 porterov, medzi ktorými boli dvaja kuchári, ktorí nám počas štyroch dní varili všetko jedlo. Kemp číslo š Čajíček Jedálenský stan Odpočinok po celom dni na nohách Bon apetit! Deň štvrtý: Stratené mesto Inkov Budíček o tretej ráno nebol úplne príjemný, ale to, čo malo prísť za to malo stáť. Naraňajkovali sme sa, pobalili sa a vydali sme sa na cestu. Na tomto treku je zakázané kráčať za tmy a tak sme sa len presunuli z kempu do prístrešku pri najvyššej bráne smerujúcej k Machu Picchu a čakali sme na otvorenie. Typický mýt tohto treku je ten, že ti umožní vidieť Machu Picchu medzi prvými bez toho, aby boli na mieste nejakí ľudia. Toto ale nie je úplne pravda. Od prvej brány k Sun Gate (brána najbližšie k Machu Picchu) je to približne hodinu a pól, ďalej od Sun Gate až Machu Picchu ďalšiu hodinu a tak sa tam dostaneš rovno spolu s ostatnými ľuďmi, ktorí sa tam dostanú zo spodnej časti. Ku Sun Gate sme prišli približne o siedmej ráno do úplnej hmly. Obyčajne je odtiaľ nádherný výhľad s Machu Picchu v diaľke. Od Sun Gate postupujeme smerom dolu k Machu Picchu, ktoré sa nachádza vo výške len okolo 2400 metrov nad morom. Stále sa skrýva v hmle a tak robíme pár zahmlených nič nehovoriacich fotiek a smutní sa berieme ďalej. Čaká nás ešte hodina cesty a tak sa modlíme aby hmla ustála. Výhľad na Machu Picchu zo Sun Gate Machu Picchu Približne po 45 minútach ideme po chodníku s prudkým prepadom dolu a začne sa trhať hmla. Sme ochromený pohľadom, ktorý sa nám naskytol. Videla som milión fotiek Machu Picchu predtým, ako som šla na toto miesto. Vedela som, že je toto miesto je skvelé, ale to, čo sme videli pred sebou, bolo ako z inej planéty. Dokonalé miesto obklopené horami tak, aby ho nikdy nikto nenašiel. Neuveriteľná scenéria vyrážala dych. Na miesto sme prišli približne o desiatej hodine ráno, slnko sa pomaly dvíhalo a začínalo byť naozaj teplo. Bolo okolo 27 stupňov a veľmi vlhko. Čo ti nesmie chýbať v batohu na Machu Picchu je repelent, pretože ťa tu komáre a iná háveď zabijú. Fotili sme mestečko z každej strany, prechádzali sme sa po zrúcaných miestnostiach, s otvorenými ústami sa pozerali na výhľad naokolo. Naša sprievodkyňa nám dala prehliadku s výkladom. Fakty doplnené jej príhodami s detstva, ako sa na Machu Picchu naháňala so súrodencami ma dostali a žrala som každé slovo. Po niekoľkých hodinách fotenia, počúvania, zízania a zabíjania komárov na všetkých častiach tela sme sa pobrali nazad do civilizácie. Tento trek odporúčam určite každému, kto niekedy príde do Peru a bude sa chcieť vydať na Machu Picchu. Myslím, že to je určite lepší spôsob ako sa tam doviezť vlakom alebo autobusom a dovolí ti to spoznať znova o kúsok viac z tejto úžasnej krajiny. Čo ma naozaj mrzí je to, že fotky nedokážu zachytiť tú krásu, ktorú vidíte naživo. Je len jeden spôsob, ako sa presvedčiť o jedinečnosti tohto miesta = navštíviť ho! The post Inca Trail: Cesta peruánskymi horami až k Machu Picchu appeared first on (Ne)typický programátor;.
V roku 2018 sa podarilo Trail Running Nepal získať dostatočné financie a poslať 7 bežcov (3 ženy a 4 mužov) na 2018 Trail World Championships, ktoré sa konali počas Penyagolosa Trails v Španielsku. Štyria členovia AWOO Team Nepal z 2017 Oxfam Trai
Slovak Ultra Trail - Ultra Boľavé nohy s Karavany Bratislava. Bežci a bežkyne z hôr a ich ultra dobrodružstvá a projekty. The post Ultra Boľavé nohy appeared first on Karavany Bratislava.
prejsť na článokzhnfghfhfhfhhdhfhfhghfhhfhf jhhfhfhfhfhftggd jzfhfhghfg dgvsljvsljflsjfslfjslfjsdlf fjlsdjflsflsfjlfjsdlfsdk ksfdslfjslsdjflsdjflsfjsdlfjsdlfjsdlfjdslkfsdfdsffsfsfsfwfww The post Alica moja cesta k úspechu appeared first on Act4Slovak
prejsť na článokVyrastala som v skromných, no veľmi srdečných podmienkach. Napriek množstvu lásky, ktorou ma rodičia zahŕňali, som nepoznala, čo je prepych alebo plytvanie. The post Moja cesta k úspechu sa začala s BetterStyle appeared first on Betterware-slovensko.sk.
prejsť na článok