Jana Kiššová: „O väčšinu vecí v živote sa musíme zaslúžiť sami“

Ako sa vyrovnávate s obmedzeniami (ak nejaké vnímate), ktoré pribúdajúce roky prinášajú? Zrejme prvýkrát v živote sa pri tejto otázke zamýšľam nad tým, že asi už fakt starnem. Vlastne to nie je prvýkrát. Prvýkrát to bolo asi pred rokom v lekárni, keď mi pani magistra zobrala z rúk krém, na ktorom bolo pod nápisom uvedené „30+“ a vymenila ho za iný, s nápisom „40+“. Bolo to veľmi milé, no iné významné obmedzenia, s výnimkou toho kúpiť si vybraný krém, som zatiaľ nepocítila. Jasné, občas to chce už nejaké lekárske vyšetrenie, občas niečo niekde zabolí a pohľad do zrkadla či na váhu už nie je ten, čo býval. Stále si však naplno užívam všetko, čo mi život priniesol a čo som si doňho ja sama priniesla. Veľmi aktívnu prácu, šport, priateľov aj mnohé koníčky. Keď to zhrniem – vek mi zatiaľ neprekáža ani nebráni v ničom, čo milujem. A život ma naučil, že nikdy nič nie je ideálne a vonkoncom nie samozrejmé či automatické, a preto sa riadim starým známym „ber to, čo je a všetko si to váž“. Máte návyk alebo rituál, ktorý vám pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? Neviem, či je to návyk alebo rituál, no mne pomáha žiť naplnený život hlavne moja rodina, priatelia a všetko, čo spolu robíme. Milujem ranné prechádzky s našou Emmou (psík), spoločné varenie s manželom, preháňanie sa na windsurfingu s bratom alebo nespočetné stretnutia s priateľmi pri dobrom jedle a víne. Snažím sa, aby bol môj život týchto aktivít plný a mnohé tomu podriaďujem. Boli totiž roky, dokonca desaťročia, kedy som všetko podriaďovala práci. Bolo to fajn, svoju prácu som vždy milovala a milujem, no okrem toho, že to začalo mať zlý vplyv na moje zdravie, chýbali mi chvíle s rodinou a čas na priateľov a áno, aj čas pre seba. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že práca nie je všetko a rodina či priatelia sú to, čo má v mojom živote prednosť. A že aj ja som pre seba dôležitá. Po odchode z politiky som sa začala viac venovať sebe, vrátila som sa k športom z mladosti, starým aj novým priateľstvám a naučila som sa užívať si život. Myslím, že som to spravila v hodine dvanástej a je to fakt skvelé. Nikdy som sa necítila lepšie – fyzicky aj mentálne. Na čo sa tešíte vo svojej druhej polovici života? Teším sa na život, aký som si zariadila a budem sa snažiť ho do poslednej chvíle v rámci svojich možností formovať. Keďže som workoholik, nebola to jednoduchá zmena a veľmi mi v tom pomohol môj manžel. Robím prácu, ktorá ma baví, no nastavila som si limity, aby ma už nikdy celú nepohltila. Stále sa učím ho optimalizovať a neustále si pripomínam, že je príliš krátky na to, aby som v ňom mala aktivity, ktoré sa patria či očakávajú a ľudí, ktorí ma vysávajú a berú mi energiu. V rámci možností sa snažím odbúrať všetko, čo v živote mať nechcem a nahradiť to tým, čo v ňom chcem mať. Pretože aj toho je tak veľa, že sa to tam všetko nezmestí. Teším sa na čas, ktorý si venujem. Neviem, koľko toho mám ešte pred sebou, ale jedno viem mám obrovské množstvo energie a chuti to naplno využiť. Robí vám niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? Nerozmýšľam nad tým. Ako som už spomenula, beriem to, čo je a snažím sa z toho spraviť to najlepšie, čo dokážem. Nie len pre seba, ale pre celé svoje okolie. Ak mi niečo vo vzťahu k budúcnosti robí vrásky, je to to, či budem mať možnosť odísť z tohto sveta dôstojne. Pretože spoločnosť, v ktorej žijeme, tú možnosť mnohým nedáva a toto je niečo, čo ma naozaj trápi. Čo vám pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? Je toho viac. Prvý je môj manžel. Vstáva skôr ako ja, spraví raňajky a keď počujem jeho spev z kúpeľne, začína „môj deň“. Potom je to Emma, ktorá sa príde k posteli pozdraviť a od radosti pri tom vrtí celým svojím telom tak roztomilým spôsobom, že sa jej nedá odolať. Potom je to všetko ostatné, čo ma v ten deň čká. Mám rada svoj život, a tak sa naň každý deň teším. Aj na radosti, aj na starosti a povinnosti. Jasné, že aj v mojom živote sú zatiahnuté dni. No ja som pozitívny človek a tak sa aj z takýchto dní snažím „vytrieskať“, čo sa dá. Váš odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek? Skôr ako odkaz by som chcela čitateľom niečo veľmi úprimne zaželať. Majte taký život v každej jeho fáze, aký si prajete. Buďte zdraví a šťastní a nezabúdajte na to, že o väčšinu vecí v živote sa musíte zaslúžiť sami. A hlavne – nesťažujte sa na starobu. Pretože nie všetci mali to šťastie sa jej dožiť. Jana Kiššová (1974) je slovenská klasickoliberálna politička, ekonómka, manažérka a bývalá podnikateľka, bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. Jana Kiššová oficiálna stránka poslankyne NRSR (webforb.com) Príspevok Jana Kiššová: „O väčšinu vecí v živote sa musíme zaslúžiť sami“ zobrazený najskôr Life koučing.

Web: Life Koučing | Prerásť samých seba | Janette Šimková
Aktualizované: 5.9.2024

prejsť na článok

Jana Kiššová: „O väčšinu vecí v živote sa musíme zaslúžiť sami“

Kde kúpite moje knihy

V najnovšej knihe sa Jana Pronská zameriava na práva žien v minulosti

Rozhovor / kokina červená knižnica

Ako si uvedomiť svoj stres

Nosenie ochranných rúšok má výnimku aj pre ľudí s autizmom