Štvrtú nedeľu po Veľkej noci slávime ako nedeľu Dobrého Pastiera. Obraz pastiera bol v čase pozemského života Pána Ježiša ľuďom veľmi blízky a zrozumiteľný. Bolo bežné vidieť stáda ovečiek ako sa pasú na pastvinách a chudobní ľudia sa často živili ako pastieri. Pán Ježiš preto tento obraz rád používal vo svojich podobenstvách a ľudia ktorí ho počúvali mu rozumeli. Ovečky sú slabé a bezbranné, často ich prenasleduje a trhá divá zver. Veľmi potrebujú niekoho, kto ich ochráni a postará sa o ne. A tak Ježiš v podobenstve o stratenej ovci predstavuje pastiera, ktorý neváha zanechať 99 ovečiek, ktoré sú v bezpečí, ide hľadať jedinú stratenú a nevzdá sa kým ju nenájde a neprivedie k ostatným. Chcel, aby ľudia pochopili, že on sám je tým starostlivým pastierom. V Jánovom evanjeliu hovorí priamo: „Ja som dobrý Pastier. Dobrý Pastier život dá za svoje ovce (...) Poznám svoje ovce a ony poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život dám za ovce.“ (Jn 10, 11-15) Pastieri sa objavujú už pri narodení malého Ježiška. Práve im ako prvým anjeli zvestujú veľkú radosť, že sa im „v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán“ a dostávajú veľkú výsadu, keď ich anjel posiela: „A toto vám bude znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 11-12) S radosťou idú do Betlehema, pastierskeho mesta a v maštaľke, ktorá slúžila ako nočný útulok pre stádo, nachádzajú Ježiška, svojho Vykupiteľa a Dobrého Pastiera. Evanjelium hovorí, že títo jednoduchí ľudia sa potom vracajú plní radosti, „sláviac a velebiac Boha za všetko čo počuli a videli tak, ako im to bolo oznámené.“ (Lk 2, 20) Obrazy predstavujúce Pána Ježiša ako Dobrého Pastiera patria v kresťanskej ikonografii medzi najznámejšie, najstaršie a najobľúbenejšie. Prví kresťania nimi zdobili už katakomby v Ríme, nájdeme ich v mnohých kostoloch, na oltároch i spovedniciach, jeden z najkrajších sa nachádza v severotalianskom meste Ravenna známom nádhernými mozaikami v byzantskom štýle, v Mauzóleu Gally Placidie (dcéra rímskeho cisára Theodosia I. Veľkého, manželka rímskeho cisára Constantia III.). V období pred zjaveniami Božského Srdca Ježišovho sv. Margite Márii Alacoque bol obraz Dobrého Pastiera tým, čím je dnes obraz Božského Srdca – symbolom nekonečnej lásky Boha k človeku.,A Boh pokoja, ktorý vzkriesil z mŕtvych veľkého Pastiera oviec, nášho Pána Ježiša Krista, skrze Krv Večnej zmluvy nech vás urobí súcimi na všetko dobré, aby ste tak splnili jeho vôľu! Nech uskutočňuje v nás to, v čom má sám zaľúbenie, skrze Ježiša Krista, ktorému nech je sláva na veky vekov! Amen. Hebr 13, 20-21Pastier nie je nikdy nečinný, o svoje stádo sa stará celý deň. Každú ovečku pozná po mene, pozná jej dobré vlastnosti i slabosti. Každú sa snaží ochrániť. Ježiš pozná po mene každého z nás, vie o nás všetko. Aby nás zachránil, dal za nás svoj život. Môžeme preto spolu so žalmistom povedať: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje, verný svojmu menu I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. (Žalm 23) Ježiš nám prestiera stôl svojho slova a svojho Tela v každej svätej omši. Pastierskym príbytkom mu je bohostánok v každom kostole, katedrále alebo v malej kaplnke. Čaká a volá nás na „svoje pastviny“, aby sa nám rozdával v Eucharistii. Ak prijmeme jeho pozvanie, osvieži nás a posilní. Ak sa vzdialime a pôjdeme inou cestou, bude rešpektovať naše rozhodnutie, no neprestane sa o nás starať a bude nás vždy k sebe volať. Preto nám daroval sviatosť zmierenia, aby nás znovu priviedla do jeho náručia. Ako hľadá dobrý pastier stratenú ovečku, tak hľadá Ježiš nás. Nie ako anonymné stádo, ale každého človeka osobne ako jedinečnú, milovanú bytosť. Predstava, že sme prirovnávaní k bezmocným ovciam, ktoré slepo idú za svojim pastierom sa mnohým, i veriacim ľuďom nie veľmi páči. Hovoríme si – sme predsa rozumné bytosti, máme svoj úsudok, slobodnú vôľu, svoje predstavy a plány, nie bezduché ovce, ktoré sa majú podriaďovať. Ježiš však od nás nechce slepú poslušnosť, ale dôveru, aby sme pochopili, že iba on je ten, ktorý nás povedie správnou cestou, aby sme si ho zamilovali a nasledovali dobrovoľne a z lásky. Ak tomu porozumieme, radi sa staneme ovečkou v jeho náručí. Aby sme sa necítili osamelí a bezradní, zanechal nám sviatosť kňazstva, ktorou už v prvotnej Cirkvi ustanovil svojich nástupcov spomedzi apoštolov. Tak biskupi a kňazi svätení od dôb raného kresťanstva až do dnešných čias pokračujú v Ježišovej pastierskej misii. Preto sa nedeľa Dobrého pastiera slávi aj ako sviatok zasväteného života. Ako veľmi kňazov potrebujeme a ako veľmi nám chýbajú, presvedčili sme sa v aktuálnej situácii šíriacej sa epidémie, keď sa zatvorili kostoly a zostali sme oddelení od svojich pastierov. Nemožnosť osobného stretnutia, návštevy bohoslužieb, prijímania sviatostí nás mnohých bolestne zaskočila. Boh si ale vždy nájde spôsob, aby i zlé situácie premenil na dobré. Uvedomili sme si, aké cenné je, že máme medzi sebou kňazov, rehoľníkov a zasvätené osoby, že to nie je samozrejmosť, za akú sme to doteraz pokladali, ale veľký dar. A že za tento dar musíme úprimne ďakovať a prosiť o ďalšie kňazské a rehoľné povolania. V týždni pred nedeľou Dobrého Pastiera sa preto celá Cirkev spája v modlitbách o nové povolania zasväteného života. Úprimne prosíme Pána, aby poslal „robotníkov do svojej vinice“. I kňazi, ako samy hovoria, bolestne znášajú odlúčenosť od veriacich a snažia sa nájsť spôsoby, ako sa s veriacimi spájať. Prostredníctvom televízie, rozhlasu i internetu slúžia sväté omše a bohoslužby, prihovárajú sa nám a povzbudzujú nás. Vďaka tomu, že dnes máme kresťanské médiá, môžeme sledovať kvalitné kresťanské programy a nestrácame kontakt s cirkevným spoločenstvom. Našim kňazom, rehoľníkom a všetkým, ktorí nám tieto prenosy sprostredkujú, ale i za ich každodennú prácu a námahy spojené s kňazskou službou, patrí naše úprimné poďakovanie. Poďakovanie im patrí i za ochotu poslúžiť radou, telefonátom, alebo povzbudením na sociálnych sieťach najmä starším a osamelým ľuďom, ktorí sú vystrašení a cítia sa izolovaní, a za to že sú ochotní v nevyhnutných prípadoch ľuďom v ohrození života vyslúžiť potrebné sviatosti, riskujúc i vlastné zdravie. Ježiš, náš Dobrý Pastier svoje ovečky nenechá bez pomoci. Ďakujme mu za to a nasledujme ho s láskou a dôverou.
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď
prejsť na článokKeď Ježiš umrel, jeho rodina, učeníci a priatelia neboli schopní vykonať, čo sa patrí. Nevzdali mu úctu, nepochovali ho riadne, nepomodlili sa pri jeho hrobe... K tomu všetkému po jeho smrti žili s výčitkou, že ho v najťažších chvíľach opustili. Ani ženy,
prejsť na článokJežiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj
prejsť na článokPo viac ako roku od “korony” a prvého masového home-office-ovania ubehol rok. My, ako firma fungujeme už dlhodobo na tom, že v pondelok a piatok mávame prácu z domu. Korona-nekorona. Čiže pre nás bol prechod na niekoľko mesačný home-office v pohode. Ľudia
prejsť na článokAko Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Mus
prejsť na článok