Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí v Európe aj na Slovensku. Sú hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že mierny pokles tlaku krvi, obezity, cholesterolu a používania tabaku by incidenciu kardiovaskulárnych ochorení znížil o viac než polovicu. Medzi najčastejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení patria fajčenie, stres, nadváha, poruchy metabolizmu tukov, inzulínová rezistencia, neliečený vysoký tlak, pohybová inaktivita, u žien aj nedostatok estrogénov. Práve ženské hormóny chránia ženy pred srdcovo-cievnymi ochoreniami počas ich plodného obdobia života. Do 55. roku života je úmrtnosť mužov na kardiovaskulárne ochorenia až štyrikrát vyššia ako úmrtnosť žien. Nástup menopauzy tento pomer mení na 1:1. U žien sa považuje za rizikový vek > 65 rokov (ESH/ESC 2003). Tabuľka č. 1: Dôvody vývoja jednotlivých patologických stavov a výsledných príčin morbidity a mortality v rôznych obdobiach života Tabuľka č. 2: Rizikové faktory kardiovaskulárnych príhod: WHO pomenovala sedem hlavných rizikových faktorov: vysoký krvný tlak, fajčenie, zvýšená hladina celkového cholesterolu v krvi, nadváha/obezita, nedostatočná telesná aktivita, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nadmerná konzumácia alkoholu. Kľúčovú úlohu v prevencii artériosklerotických KVO má kontinuálna starostlivosť, stratifikácia pacientov do skupín podľa stupňa kardiovaskulárneho rizika – tabuľky SCORE – Systematic Coronary Risk Evaluation (tabuľky desaťročného rizika smrteľného kardiovaskulárneho ochorenia). Tabuľky sú určené na stanovenie kardiovaskulárneho rizika jedincov dlhodobo žijúcich v SR aj v ostatných krajinách EÚ. (Viac o tabuľkách SCORE a ich interpretácii sa dočítate v článku Zmysluplná prevencia na strane 76). Na stanovenie kardiovaskulárneho rizika (KVR) sa používajú tieto rizikové faktory: pohlavie, vek, status fajčiar/nefajčiar, hodnota systolického krvného tlaku a hodnota plazmatickej koncentrácie celkového cholesterolu. Je možné urobiť aj výpočet pomocou elektronickej verzie systému http://www.heartscore.org/. Najväčší vplyv na výskyt KVO má však životný štýl, t. j. výskyt modifikovateľných rizikových faktorov. Veľké epidemiologické štúdie ukazujú, že najčastejšími rizikovými faktormi ICHS sú práve tri hlavné a najdôležitejšie faktory – artériová hypertenzia, dyslipidémia a fajčenie. Postihnutie kardiovaskulárnym ochorením možno redukovať prostredníctvom skorej diagnostiky, vhodným manažmentom ochorenia, rehabilitáciou a prevenciou vrátane podrobných konzultácií o životnom štýle. Aterosklerotický proces začína vo veľmi mladom veku. Jeho prevencia by sa mala začať tak skoro, ako je to len možné. V čím mladšom veku sa zistia rizikové faktory, tým intenzívnejšie musia byť terapeutické a preventívne postupy. Ak sa vyššie riziko odhalí včas, pomocou intenzívnej úpravy životného štýlu je možné oddialiť alebo zabrániť vzniku KVO v neskoršom veku. Jedincom s nízkym kardiovaskulárnym rizikom (< 5 %) radíme, ako tento priaznivý stav udržať. U jedincov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom (≥ 5 %) a u tých, ktorí vysoké riziko dosiahnu vo veku do 60 rokov života, ihneď začíname s preventívnymi opatreniami. Ako stanoviť absolútne kardiovaskulárne riziko u asymptomatických jedincov? Vysoké kardiovaskulárne riziko u asymptomatických pacientov priradíme k tým, ktorí majú: zvýšené hodnoty jednotlivých rizikových faktorov (celkový cholesterol≥ 8mmol/l, LDL-cholesterol ≥ 6 mmol/l alebo krvný tlak ≥ 180/110 mmHg), alebo/a diabetes mellitus (DM) 2. typu alebo DM 1. typu s mikroalbuminúriou. Ihneď by mali byť zahájené príslušné liečebné a preventívne opatrenia. U týchto jedincov hodnotenie stupňa absolútneho kardiovaskulárneho rizika podľa tabuliek SCORE nemá väčší význam. U väčšiny asymptomatických jedincov sa rozhoduje o zahájení a intenzite preventívnych opatrení podľa absolútneho KVR, nielen podľa jedného mierne zvýšeného rizikového faktoru. Jedinci s vysokým kardiovaskulárnym rizikom by mali byť čo najskôr diagnostikovaní, mala by im byť odporučená zásadná zmena životného štýlu a poskytnutá príslušná farmakoterapia. U mužov, ktorí sú starší ako 50 rokov, okrem kardiovaskulárnych ochorení narastá aj počet ochorení súvisiacich s vekom a dedičnou predispozíciou. Ide o onkologické ochorenia, diabetes mellitus 2. typu, psychické a mentálne poruchy, ochorenia kostí a kĺbov, ochorenia štítnej žľazy, inkontinenciu moču a podobne. Špecifiká ochorení mužov vo veku 40 – 50, 50 – 60, 60 – 70, po 70-tke sú spôsobené: účinkom nemodifikovateľných a modifikovateľných rizikových faktorov, prítomnosťou pridružených ochorení, interakciou liekov a možných neželaných účinkov liekov, ktoré pacient už užíva, prekonanými úrazmi, operáciami a pod. Špecifiká ochorení žien vo veku 40 – 50, 50 – 60, 60 – 70, po 70-tke sú spôsobené: účinkom nemodifikovateľných a modifikovateľných rizikových faktorov, menopauzou, sprevádzané typickými zmenami hladín regulačných hormónov. Menopauza sa u slovenských žien objavuje obvykle vo veku 50 – 52 rokov, ale za prirodzené hranice sa považuje vek 45 – 55 rokov. Za kooperáciu jednotlivých ambulancií špecializovanej ambulantnej starostlivosti je zodpovedný všeobecný lekár pre dospelých, ktorý na základe zhodnotenia rizika posúdi potrebu odporučenia pacienta k špecialistovi. Tabuľka č. 3: Faktory ovplyvňujúce prognózu. Podľa ESH/ESC, 2003 Tabuľka č. 4: Zaradenie hypertonikov do rizikových skupín podľa Európskej hypertenziologickej a Európskej kardiologickej spoločnosti (ESH/ESC) 2003 Medzi najdôležitejšie lekárske vyšetrenia patria pravidelné preventívne prehliadky, ktoré sa vykonávajú v súlade so znením prílohy č. 2 zákona 577/2004 Z. z., ktorou sa stanovil obsah a frekvencia preventívnych prehliadok. Potom, podľa výsledkov a vyhodnotenia celkového zdravotného stavu jedinca, všeobecný lekár urobí individuálny plán a možný postup pre pacientov so zistenými ochoreniami a rizikovými faktormi, odporučí dodatočné odborné vyšetrenia, a zaradí pacienta do príslušného stupňa rizika. Existujú aj novšie, neinvazívne možnosti diagnostiky celkového stavu organizmu pacienta: celotelová, viacfrekvenčná, segmentálna bioimpedancia – stanoví množstvo tukovej hmoty, svalstva a koľko telo obsahuje vody; artériograf – rýchla, bezbolestná a bezpečná metóda na určenie „veku ciev“, zvýšená arteriálna tuhosť odhalí chorobné zmeny v organizme ešte v subklinickom štádiu ochorenia. Liečba a prevencia Preventívny postup sa skladá z nefarmakologických opatrení realizovaných zmenou životného štýlu. U indikovaných jedincov sa liečba skladá aj z farmakoterapie. Zmena životného štýlu pacientov alebo vysokorizikových jedincov vyžaduje čo najlepšiu spoluprácu s lekárom a skladá sa z: vytvorenia priaznivej atmosféry, motivácie pacienta k zmene životného štýlu – použitím tabuľky SCORE je možné pacientovi vysvetliť aké riziko mu hrozí a čo je možné upraviť, identifikácie rizikových faktorov, ktoré pacient môže zmeniť, navrhnutia plánu zmeny životného štýlu + podpory v úsilí zmeniť životný štýl, kontrolných vyšetrení s vysvetlením zmeny stavu a postupnou zmenou rizikového skóre, ktorá súvisí so zmenou štýlu života. Cieľom prevencie a spolupráce odborníkov je dlhodobé zníženie kardiovaskulárneho rizika, zvýšenie kvality života a dosiahnutie hodnôt rizikových faktorov označených kódom zdravého života: 0 – 3 – 5 – 140 – 5 – 3 – 0 0 – 0 cigariet denne 3 – chôdza 3 km denne alebo 30 min. aeróbnej pohybovej aktivity 5 – 5 porcií ovocia a zeleniny denne 140 – krvný tlak < 140/90 mmHg 5 – horná hranica celkového cholesterolu v krvi v mmol/l 3 – horná hranica LDL cholesterolu v krvi v mmol/l 0 – neprítomnosť obezity (80 cm/94 cm a menej – ideálny obvod pása u žien/u mužov) a cukrovky Prevencia: Okrem uvedených cieľov primárnej prevencie patrí k presným a jednoduchým parametrom na identifikáciu osôb so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych a onkologických ochorení aj pomer pás/výška WHtR (8). Vyjadruje rizikové množstvo vnútrobrušného tuku, ktoré sa so zvýšenou prevalenciou obezity dostáva na prvé miesto medzi rizikovými faktormi predčasnej smrti. Predstavuje zrozumiteľný a v širokej populácii dobre komunikovateľný parameter: obvod pásu by nemal byť viac než polovica výšky (cm). Sekundárna prevencia je založená na: včasnej diagnostike ohrozených osôb, účinných diagnostických a liečebných metódach u jedincov s artériovou hypertenziou, s diabetom mellitus 2. typu, metabolickým syndrómom, s poškodením koronárnych, cerebrálnych a periférnych ciev, využívaní moderných neinvazívnych a invazívnych liečebných metód. Záver Primárna prevencia kardiovaskulárnych ochorení v modernej podobe je rýchla, neinvazívna a dokáže predchádzať prevažnej väčšine ochorení, ktoré skracujú život. Cielenou intervenciou zameranou na ovplyvniteľné rizikové faktory KVO môžeme zabrániť vzniku ireverzibilných zmien. Moderná preventívna medicína dokáže zachytiť ochorenie v jeho „subklinickom štádiu“, čiže ešte skôr, než sa ochorenie prejaví. Tradičné rizikové skóre (SCORE) má dnes už svoje limitácie. Vychádza historicky z Framighamskej štúdie a hodnotí len vek, pohlavie, systolický krvný tlak, hladinu celkového cholesterolu a fajčenie. Jedným z najčastejších rizík kardiovaskulárnej morbidity, mortality a predčasnej smrti je dnes obezita. Tradičné rizikové skóre nepodáva informáciu o tom, či je pacient obézny, absentuje informácia o pohybovej aktivite, vo vzorci chýba cukrovka 2. typu, údaje z rodinnej anamnézy prvostupňových príbuzných či psychosociálne faktory, ktoré v modernej dobe významne prispievajú k chorobnosti. Pandémia obezity je zodpovedná nielen za zvýšené kardiovaskulárne riziko, stúpajúci výskyt cukrovky 2. typu, ale je aj významným rizikovým faktorom zhubných onkologických ochorení, ktoré sú na druhom mieste v úmrtnosti – hneď za kardiovaskulárnymi príčinami. Odmerať si obvod pásu a vydeliť tento údaj výškou môže predstavovať jednoduchý stimul k absolvovaniu preventívnej prehliadky u všeobecného lekára pre dospelých. Literatúra Európska charta zdravia srdca, European Heart Health Charter, ESC, dostupné na: http://www.heartcharter.org/about-charter/default.aspx Úrad verejného zdravotníctva SR: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012 – 2014; 2005. http://www.vpl.sk/sk/kardiovaskularna-prevencia/ Jurkovičová, Jana: Vieme zdravo žiť? Zdravotný stav slovenskej populácie 1999 – 2004 a prevencia kardiovaskulárných a civilizačných ochorení 2005; 33-34. Európske odporúčania pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení (European Guidelines on cardiovascular disease), 2016 https://www.escardio.org http://medicalgroup.sk/prevencia/ ESC Clinical Practice Guidelines, 2013, dostupné na: https://www.escardio.org Ashwell, M.A.: British Medical Journal, 1996, 312, 377. The post Kardiovaskulárne riziko po dovŕšení 40. roku života appeared first on STOB - Stop obezite.
Kardiovaskulárne ochorenia sú daňou za náš „moderný“ štýl života. Viete ako, a akými potravinami sa im dá predchádzať?
prejsť na článokJarná detoxikácia organizmu S ustupujúcou zimou a predlžujúcim sa dňom, Vám prinášame tip na prirodzené prečistenie organizmu. Počas života sa do tela dostáva rad toxických látok, ktoré veľmi ovplyvňujú našu imunitu. Voľné radikály, získané
prejsť na článokPovinné očkovanie detí a dospelých v roku 2022 A. Po dosiahnutí 2.mesiaca života očkujeme deti 2 vakcínami proti: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde B a hemofilovej invazívnej infekciipneumokokovým invazívnym oc
Druhý pilier si dnes môžeme uzatvoriť najneskôr do 35. roku života. Zmena v zákone by mohla pomôcť stotisícom mladých Slovákov. Zastropovanie dôchodku straší mladých ľudí Zvýšený záujem o druhý pilier u klientov evidujem vždy, keď sa téma dôchodkov pretri
prejsť na článokNárodná rada SR dňa 26.11.2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2021, v ktorom zásadne zmenila podmienky získania nároku na minimálny dôchodok. Poďme ale postupne a zadefinujme si: Kto má nárok na minimál
prejsť na článok