Sme len lacná pracovná sila a montážna dielňa? S platmi to nie je také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá, ale poďme na to pekne od piky. Asi 9 z 10 ľudí na Slovensku alebo v Česku vám povie, že máme nízke platy a že na západe sú vyššie a že nás západné korporácie či slovenské malé a stredné podniky využívajú a niekto povie, že aj vykorisťujú. Treba si priznať, že tento naratív počuť celkom často od politikov, zvyčajne keď hovoria o minimálnej mzde, príplatkoch alebo skrátka všeobecne o platoch. Pre nich to je celkom lákavé, keďže akékoľvek opatrenie alebo aspoň výrok na účet zamestnávateľov im prihrá politické body. Čo ale hovoria čísla? Upozorňujem, že vo videu sú použité grafy a animácie, ktoré v článku nenájdete. Prvé čo asi každému napadne je pozrieť sa na priemerné mzdy v jednotlivých štátoch Európy. Tu nič dych berúce nezistíme. A skutočne mnohé západné ekonomiky majú priemerné hrubé mzdy zásadne vyššie ako Slovensko. Tu ale narazíme trošku na problém, pretože budeme porovnávať Slovensko aj s krajinami, ktoré nemajú euro a predsa len porovnávať ceny, výkon ekonomiky či mzdy jednoduchým prepočtom z jednej meny do eura nie je úplne ideálne. To si ale nechám na iné video, kde sa budeme pozerať na cenové hladiny a na reálnu hodnotu peňazí, teda na to, čo si za peniaze môžem v tom ktorom štáte kúpiť. Mzdy nie sú dobrým ukazovateľom Krajiny s inou menou si teda odmyslime, aj keď ešte sa k ním vrátime. Keď sa pozrieme na krajiny platiace eurom tak skutočne niektoré majú zásadne vyššie platy. Problémom je, že tie ktoré majú výrazne vyššie platy sú od druhej svetovej vojny súčasťou západného bloku, kde viac či menej fungovala trhová ekonomika. Naopak Pobaltie, a dnešné Česko a Slovensko boli súčasťou východného bloku, kde ako dobre vieme bol socializmus, ktorý ekonomické bohatstvo pálil a nie vytváral a zhodnocoval. Dobrým príkladom je východné a západné Nemecko. Doteraz stále východná časť Nemecka nedobehla západnú časť. Lebo socializmus. Z toho dôvodu nemá veľmi zmysel porovnávať platy na západe s platmi u nás v krajinách niekdajšieho východného bloku. Samozrejme v prípade socializmu a trhového systému sa dá ísť ešte trochu hlbšie. Socializmus na rozdiel od trhu chápal trh práce úplne odlišne. Určite ste sa už zamysleli nad tým, prečo niektoré fyzické práce, ktoré sú fyzicky náročnejšie sú v súčasnosti slabšie ohodnotené ako práca programátorov. Kým trhový systém sa pozerá na tzv. pridanú hodnotu vašej práce, zjednodušene čo firme a trhu prinesiete, tak socializmus sa pozeral na prácu skrz Marxove teórie. No a Marx vo svojich teóriách, kde zdôvodňoval vykorisťovanie pracujúcich zamestnávateľmi použil tzv. pracovnú teóriu hodnoty. Jej definícia znie asi takto. Hodnota tovarov a služieb má byť určená na základe množstva vynaloženej práce. V skutočnosti za touto teóriou stojí aj otec ekonómie Adam Smith. Marx ju ale posunul ďalej a skrz ňu tvrdil, že kapitalizmus je založený na podnikateľoch vlastniacich kapitál a výrobné zdroje a pracujúcej triede, ktorá maká na ich produktoch, ktoré oni potom zo ziskom predajú. A práve toto je tá nadhodnota o ktorú sú zamestnanci ukrátení. Samozrejme teórie sú oveľa komplikovanejšie a v súčasnosti sú už prekonané, ale toto je ich podstata. Trhový systém je jednoduchý, ale zároveň komplikovaný. Vaša práca má takú hodnotu akú hodnotu má váš výsledný produkt. A najlepšie na tom je, že hodnota produktu nie je v čase ani mieste garantovaná. Tu si samozrejme odmyslime verejnú správu, kde platy nie sú založené na trhových podmienkach. Dobrým príkladom súčasnosti sú rôzny energetický experti. Kým pred rokom či dvoma väčšina firiem neriešila kvôli nízkym cenám energií to, koľko míňajú a či majú zateplené budovy, efektívnu výrobu a podobne, tak dnes je po nich obrovský dopyt, pretože ceny energií vzrástli. Takýchto profesií nájdete viacero. Napriek tomu, ale pracovný trh v trhovom systéme nejaké zákonitosti má. Poďme ale najprv na čísla. Odmyslime si teraz nominálnu výšku platov či reálne platy po započítaní inflácie, to je trošku iná debata, a pozrime sa na platy trošku inak. O Slovensku a čiastočne o Česku sa často hovorí, že sme len lacná montážna dielňa a že nás zahraničné korporáty len zneužívajú. Síce prinášame vysokú hodnotu pre zamestnávateľa, ale ten nám z toho dá len omrvinky. Dôležitá je pridaná hodnota Tu už začne byť diskusia trošku zaujímavejšia, keďže pre ekonómov je tu množstvo dát. Poďme ale pekne po poriadku. Zoberme si ekonomiku Slovenska, ktorej hrubý domáci produkt, teda hodnota tovarov, ktorá bola vyrobená na území krajiny, je plus mínus 100 miliárd eur. Samotné HDP je možné vypočítať troma spôsobmi, pre naše vysvetlenie bude dôležitá výrobná či inak nazývaná produkčná metóda. Pri tejto metóde sa sčíta pridaná hodnota s nepriamymi daňami, dane ale ďalej nebudeme rozoberať. Teraz sa asi pýtate čo je pridaná hodnota, v zásade je to rozdiel medzi príjmami z predaja nejakého produktu a výdavkami, ktoré firmy spotrebovali na jeho výrobu. Prečo pridaná hodnota? Pretože tento ukazovateľ vám povie skutočnú ekonomickú hodnotu, ktorú ste produktu vo výrobnom procese pridali. Prirodzene nemusí ísť len o výrobu. Keď ste maloobchodník, ktorý nakupuje od veľkoobchodu tak teoreticky veľa tomu produktu nepridáte, avšak práve z marže na produkte a teda pridanej hodnoty platíte všetko ostatné. Pretože musíte zaplatiť svojich ľudí na marketingu, HR, sklade a napríklad aj priestory predajne či skladov. Veľmi podobne to funguje aj na mikro úrovni, keď chcete pochopiť napríklad výsledky firiem. Zoberte si napríklad účtovnú závierku nejakej výrobnej firmy, keby ste spočítali tržby, ktoré súvisia s predajom výrobku a od nich odčítali náklady na jeho výrobu, avšak vynechali kapitálové investície, teda investície do strojov a mzdové náklady, tak rovnako dostanete pridanú hodnotu. Teda hodnotu, ktorú firma pridala produktu vo svojom výrobnom procese. Podielom sme na tom podobne ako vyšehradská skupina Firma z tejto pridanej hodnoty platí hlavne svojich zamestnancov a odpisy, čo sú de facto kapitálové výdavky na stroje a zariadenia, ktoré v jednotlivých rokoch odpisuje. No a zvyšok jej väčšinou po odrátaní ostatných nákladov ostane vo forme zisku. A podobne to funguje aj na makroúrovni za celú ekonomiku. Pridanú hodnotu nájdete na Eurostate rozbitú na tri hlavné položky a to kompenzácie zamestnancov, tzv. zmiešaný príjem a hospodársky prebytok a odpisy, teda kapitálové investície. Keď sa ekonómovia chcú pozrieť na to či zamestnávatelia nás v úvodzovkách zneužívajú alebo nie pozrú sa práve na podiel takzvaných kompenzácii zamestnancov na pridanej hodnote. A jednoducho sa pozrú na podiel v ostatných krajinách. Výhodou je, že tento podiel je dohľadateľný aj v jednotlivých sektoroch, čiže sa na čísla môžete pozrieť podrobnejšie. Keď sa pozrieme na pridanú hodnotu vypočítanú na jedného zamestnanca v tej ktorej ekonomike, tak najvyššiu ju má napríklad Luxembursko, Írsko alebo Dánsko. Tomuto ukazovateľu sa zvykne hovoriť aj produktivita práce, teda akú priemernú hodnotu dokáže priniesť či vyrobiť zamestnanec priemernej spoločnosti. Na Slovensku to bolo v roku 2021 v priemere necelých 35-tisíc eur. Z hľadiska kompenzácii, teda ceny zamestnanca je situácia podobná. Na Slovensku je priemer viac ako 17-tisíc eur. Zaujímavý je ale podiel. Keď sa pozrieme na dlhodobý vývoj, tak na Slovensku tento podiel postupne rástol až na hodnotu z 2021 cez 49%. Je to veľa či málo? Keď sa pozrieme na západné ekonomiky, tak napríklad Taliansko má túto hodnotu nižšie a Španielsko len mierne vyššie. Nemecko má tento pomer skoro na 60% a Najvyššie ju má paradoxne Slovinsko, a to 60%. Z krajín V4 malo napríklad Maďarsko či Poľsko tento podiel nižší ako Slovensko a Česko len o necelý percentuálny bod vyšší. Z hľadiska dlhodobého vývoja pridanej hodnoty a kompenzácií na zamestnanca sme k priemeru EÚ konvergovali. V preklade to znamená, že sme sa stávali konkurencieschopnejšími a drahšími a dostávali sa z hľadiska kompenzácii zamestnancov na priemer EÚ. Pri podiele kompenzácií na pridanej hodnote je zaujímavé sa zastaviť ešte pri jednotlivých odvetviach. V zásade platí, že tie odvetvia v ktorých podnikajú veľké európske či svetové firmy sú vystavené väčšej konkurencii a platy zamestnancov tam rýchlejšie stúpajú a z hľadiska podielu nákladov k pridanej hodnote sa dostávajú na priemer v iných európskych štátoch. Takýmto odvetvím je napríklad priemysel, kde máme automobilky a desiatky firiem, ktoré fungujú popri nich ako subdodávatelia. Podobne je na tom aj IT sektor, kde máme napríklad podielom vyššie kompenzácie zamestnancov na pridanej hodnote než susedné Česko. Avšak napríklad stále sme podielom pod Nemcami. Tu treba zdôrazniť, že časť môže byť schovaná aj v zmiešanom príjem a hospodárskom prebytku, keďže nejaká časť programátorov pracuje ako živnostníci a tí sú práve v rámci tejto položky. Tu ale nevieme parameter rozbiť na ďalšie podkategórie a v skutočnosti sa tu nachádza zisk firiem, živnostníkov alebo aj bežných ľud, ktorí majú napríklad príjmy z prenájmu. Opačným príkladom je napríklad stavebníctvo. Kde podiel kompenzácii na pridanej hodnote na zamestnanca je výrazne nižší ako v ostatných krajinách. Na jednej strane to môže znamenať, že skrátka zamestnanci dostávajú málo pretože je to prioritne lokálny slovenský trh. Na strane druhej za tým môže byť aj šedá ekonomika, ktorá v stavebníctve je prítomná a platí sa tam na ruku. Pravdepodobne tu budú hrať rolu aj živnosti, cez ktoré sú zamestnanci platení. V tom prípade sa to ukáže na tzv. mixed income and operating surplus. Dôležitosť je velkosť koláča a nie jeho delenie Keď sa na to pozrieme z celkového pohľadu, tak nie je pravda, že nás západné nadnárodné spoločnosti vykorisťujú alebo miestny podnikatelia. Aj keď samozrejme toto je priemer za ekonomiku. Iná situácie je v Bratislave, kde je konkurencia na trhu práce oveľa vyššia ako na východnom Slovensku, kde na jedno pracovné miesto čaká niekoľko ľudí, čo sa môže odraziť na nižšej mzde. Keď sa pozrieme na položku mixed income and operating surplus, torá skrýva živnostníkov, šedú ekonomiku, rôzne iné druhy príjmu a rovnako zisk spoločností, tak zistíme, že Slovensko má síce tento podiel vyšší ako západné ekonomiky, ale v zásade podobný ako V4. Tu treba zdôrazniť, že rozdiely v percentách môžu byť spôsobené aj odlišnosťami pri právnych formách podnikania. Ako som spomínal, u nás sa niekedy využívajú živnosti alebo jednoosobové eseročky kvôli optimalizácií daní a odvodov aj keď sú to de facto zamestnanci. V zásade platí, že priemerný slovenský zamestnanec má len tak vysoký plat ako vysokú má produktivitu práce. Nemali by sme sa hádať na tom, či existujúci koláč sa spravodlivo rozdeľuje, ale na tom ako ho zväčšiť. No a zväčšiť ho môžeme len štrukturálnymi zmenami. Lepším podnikateľským prostredím alebo lepším vzdelávaním a inštitúciami či infraštruktúrou alebo výskumom a vývojom. Skrátka, aby naše vzdelanie a infraštruktúra prilákala inovatívne firmy na Slovensko alebo, aby sme si ich tu sami vytvorili. Firmy typu Eset, Pixel Federation, Sygic, Slido sú Slovenské firmy s európskou či svetovou pôsobnosťou. Možno to bude znieť trochu ako z príručky motivačného spíkra, ale nezanedbateľnou položkou investovania je aj investovanie do vzdelania. Dnes to je jednoduchšie ako kedysi.
Plnené medové pláty ADANO Potrebujeme: 1 vaječný žĺtok, 2dcl mlieka, 2PL lyžice hrubej múky, vanilkový cukor, 150g masla, 150g práškového cukru. Postup: Z mlieka, muky, žĺtka a vanilko
prejsť na článokHore hlavu vypni hruď, ako jedľa rovný buď. Kto sa stále hrbatí, ten má chrbát guľatý.
prejsť na článokMedziročný rast nominálnych miezd na Slovensku rástol dvojciferným číslom. Platy rástli v 8 z 10 sledovaných odvetví a priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla v auguste 1 484€, čo predstavuje medziročný nárast o 9,9%. Dnes máme 3.11.2023 a hlavná odboro
prejsť na článokVážení zákazníci, dovolujeme si Vás upozornit, že v pátek 17.11.2023 a v sobotu 18.11.2023 budeme mít zavřeno. Děkujeme za pochopení a budeme se na Vás těšit opět v pondělí 20.11.2023. Přejeme krásný prodloužený víkend Tým ROKO-MOTOR
prejsť na článokVážení zákazníci, s ľútosťou Vám oznamujeme, že sme dnes obdržali nové informácie od firmy, ktorá sa stará o balenie produktu ANTIPARAZIT. Vzhľadom k okolnostiam a dlhým čakacím dobám nám oznámili, že produkt bude hotový najskôr o 4 - 8 týždňov. Hneď ako
prejsť na článok