Podmienkové vety sa skladajú z dvoch častí. Prvá, tzv „if clause“ sa začína slovom „if“ . Hovorí o podmienke: Ak sa niečo stane Druhá časť, tzv „main clause“ nám hovorí o následkoch: tak potom sa stane toto. Napríklad: Ak budem mať zajtra čas, tak sa u teba zastavím. Poradie týchto dvoch častí vôbec nie je dôležité. Treba si však pamätať, že ak je ako prvá časť vety s podmienkou, treba ju od druhej časti oddeliť čiarkou. If I have time tomorrow, I’ll come over to your place. V prípade, ak je ako prvá použitá časť s následkom, čiarka sa nepoužíva. I’ll come over to your place if I have time tomorrow. 0. Kondicionál (Zero Conditional) Nultá podmienková veta sa používa pri všeobecne/vždy platných faktoch. Obe jej časti sú v prítomnom jednoduchom čase (simple present). Tvorba ‘if clause‘: If + podmet (podstatné meno/osobné zámeno) + sloveso v tvare present simple Tvorba ‘main clause‘: podmet + sloveso v tvare present simple Príklad: Ak voda dosiahne 100°C, zovrie. If water reaches 100°C, it boils./Water boils if it reaches 100°C.Ďalší príklad: Ak fajčíš, ničíš si pľúca. If you smoke, you destroy your lungs./You destroy your lungs if you smoke. 1.Kondicionál (First Conditional) Prvá podmienková veta sa používa na vyjadrenie reálnej podmienky v prítomnom čase. Hovorí o možnom následku niečoho, čo by sa mohlo stať v budúcnosti. Tu si treba dať pozor na fakt, že hoci v slovenčine je celá veta v budúcnosti, v angličtine sa za slovom ‘if‘ používa prítomný jednodúchý čas (present simple). Tvorba ‘if clause‘: If + podmet + sloveso v tvare present simple Tvorba ‘main clause‘: will + bare infinitive (sloveso v infinitíve bez ‘to‘) Príklad: Ak ma poprosíš, pomôžem ti. If you ask me, I will help you./I will help you if you ask me. Rozdiel medzi nultou a prvou podmienkovou vetou: Veta: ‘If I visit my friend, I stay there for at least one hour.‘ znamená, že zakaždým keď idem navštíviť svoju kamarátku ostanem tam aspoň hodinu. Zatial čo veta: ‘If I visit my friend, I will stay there for at least one hour.‘ znamená, že keď k nej najbližšie pôjdem (nezáleží či o 5 minút/zajtra/o týždeň) ostanem tam aspoň hodinu. 2. Kondicionál (Second Conditional) Druhá podmienková veta sa používa na vyjadrenie podmienky v prítomnom čase, ktorá je však nereálna alebo len veľmi málo pravdepodobná. Čo by som teraz urobil/a keby. Napriek tomu, že sa obsah vety vzťahuje na prítomnosť, pri jej tvorbe sa používa minulý čas. Tvorba ‘if clause‘: if + podmet + sloveso v tvare past simple Tvorba ‘main clause‘: would + bare infinitive Príklad: Keby vyhral milión eur, kúpil by si veľký dom. If he won a million euros, he would buy a big house. Druhou podmienkovou vetou sa dá vyjadriť aj želanie. Stačí ‘if‘ nahradiť frázou ‘if only‘ (Kiežby/Keby len) Príklad: Viacej by som cestoval keby som len vedel lepšie po anglicky. I would travel more if only I was better in English. Rozdiel medzi 1. a 2. Podmienkovou vetou: Prvá podmienka hovorí o reálnych situáciách, druhá hovorí o situáciách, ktoré si človek môže len predstaviť, prípadne želať. Veta: ‘I will lend you money if I have some,‘ znamená, že keď budem mať peniaze, požičiam ti ich. Je to sľub a reálne ho môžem splniť. Zato veta: ‘I would lend you money if I had some,‘ znamená, že by som ti peniaze rád požičal, keby nejaké mám. Ale ja ich nemám, čiže je to nereálne. 3. Kondicionál (Third Conditional) Tretia podmienková veta sa používa na vyjadrenie podmienky v minulosti. Hovorí o niečom, čo sa v minulosti mohlo stať inak. Tvorba ‘if clause‘:had + sloveso v tvare past participle Past participle sa tvorí pridaním koncovky –ed, pri nepravidelných slovesách je to ich minulé príčastie, ktoré sa často nazýva aj “tretia forma“. Toto označenie sa používa pri nepravidelných slovesách, pretože v zoznamoch sú väčšinou písané v nasledovnom poradí: sloveso v infinitíve – druhá forma (simple past) – tretia forma (past participle). Pre sloveso ísť: go-went-gone. V tretej podmienkovej vete sa teda používa forma gone. Tvorba ‘main clause‘: would + have + sloveso v tvare past pariciple Príklad: Keby ju boli pozvali, bola by tiež išla na párty. If they had invited her, she would have gone to the party as well. Alebo: Bol by pokosil trávnik keby mal včera viac času. He would have mown the lawn if he had had more time yesterday. Pri tvorbe základných kondicionálov treba dávať pozor hlavne na to, o ktorom čase hovoríme a či je podmienka reálna alebo nie. V ďalšom článku sa pozrieme na zvyšné, konkrétne prevrátené a zmiešané kondicionály. Hodnotenie19 Hlasov4.7{"@context": "http://schema.org/", "@type": "Organization", "name": "Kondicionály – Základné podmienkové vety v angličtine","image": [ "https://martinsmolinsky.sk/wp-content/uploads/2020/01/kondicionaly.png" ],"aggregateRating": { "@type": "AggregateRating", "ratingValue": "4.7", "worstRating": "0", "bestRating": "5", "ratingCount": "19" }}Príspevok Kondicionály – Základné podmienkové vety v angličtine sa najprv zobrazí na Martin Smolinsky.
Pokiaľ sa v podmienkových vetách ešte dostatočne neorientujete, na úvod odporúčam prečítať si náš predchádzajúci článok, ktorý sa detailne venuje popisu základných podmienkových viet, ich tvorbe ako aj rozdielom medzi jednotlivými podmienkami. Zmiešané
prejsť na článokBudúcnosť s will V angličtine sa budúcnosť najčastejšie vyjadruje slovíčkom will (akoby po našom „budem“) alebo v britskej angličtine ekvivalentným tvarom shall (Američania túto formu už takmer kompletne vypustili). K tomuto slovu sa potom pridáva infi
prejsť na článokV sérii článkov o časoch v angličtine sme sa zatiaľ venovali minulému času v anglickom jazyku, dnes sa bližšie pozrieme na použitie prítomného času. Simple present jednoduchý prítomný čas Slúži na popis aktuálnych udalostí alebo stavov. Na vyjadren
prejsť na článokPredložka v angličtine predstavuje slovo, ktoré je používané na spojenie podstatných mien, zámen, alebo fráz s inými slovami v rámci vety tak, aby mala veta výpovednú hodnotu. Hovorí nám o tom, kde a kedy má niečo nejaký vzťah k niečomu inému. Niekedy vša
prejsť na článokV anglickom jazyku existujú 3 základné predložky miesta, ktoré môžu referovať na nespočetné množstvo miest a polôh. Sú to predložky „At“, „In“ a „On“. Všeobecne sme sa predložkám v angličtine, ich správnemu použitiu venovali v samostatnom článku. At –
prejsť na článok