Príprava prebiehala niekoľko mesiacov. Hľadali sme vhodný termín, ktorý by vyhovoval všetkým, čo sa plánovali zúčastniť tohoto projektu. Museli sme zohľadniť termíny podujatí, na ktoré už niektorí z nás boli prihlásení. Zväčša sa jednalo o podujatia presunuté z minulého roka z dôvodu pandémie. 2. ½ roka bola z tohto dôvodu pre nás nereálna. Tiež sme sa chceli vyhnúť najteplejším mesiacom kvôli riziku letných búrok. Nakoniec sme sa rozhodli pre štart 11.6.2021. Ako ďalší krok sme potrebovali definovať presnú trasu a zvoliť vhodné miesto štartu a cieľ trasy. Študovali sme report Riša Pouša, ale aj iné dostupné info z tejto trasy. Nakoniec sme sa rozhodli pre štart a cieľ v Šútove. Smer trasy sme zvoli opačný akým šiel Rišo Pouš, takže sme zo Šútova smerovali do Veľkej Fatry . Mapy.cz nám poskytli dostatok info o studničkách v okolí trasy. Nám sa však osvedčila skôr osobná skúsenosť, pretože niektoré studničky boli pomerne málo výdatné a taktiež cesta k nim bola pomerne veľkou zachádzkou. Na niektorých úsekoch trasy bolo pomerne málo zdrojov vody, preto sme si ich vypísali aj s približnými km od štartu. Väčšinu celej trasy sme už dopredu dôverne poznali, ja osobne som si bol mne neznáme úseky dopredu prebehnúť. Fyzickú prípravu zvolil každý sám podľa seba. Ja som mal od jesene tréningový plán #zaziultra, ktorý som si po jeho absolvovaní v r. 2020 mierne pritvrdil. Mne osobne moc vyhovuje kombinácia silového tréningu a bežeckej prípravy tak ako to namiešali Martin Horniak a Martin Urbaník. Počas zimného obdobia sa mi moc nedarilo dodržiavať tréningový plán, pretože keď nasneží sú pre mňa jasnou prioritou lyže. Počas zimy som takmer úplne vypustil silový tréning, snažil som sa však pravidelne behať a prípravu som dopĺňal cyklotrenažérom. Vo výsledku sa aj zimný pohyb na lyžiach počítal a každý výškový meter na lyžiach prispel ku kondičnej príprave. Plán absolvovať 210km s celkovým prevýšením takmer 11.000m bol pre mňa obrovskou výzvou. Nemal som absolútne žiadne skúsenosti sa takto dlhou trasou a s takým dlhým pohybom na nohách. Snažil som sa preto pripraviť čo najlepšie vo všetkých oblastiach. Spoliehal som na poctivú tréningovú prípravu. Poznal som už aj z kratších podujatí, že celé úsilie dokáže prekaziť aj drobná chybička. Preto som si dopredu zostavil časový plán, kde som sa snažil zohľadniť profil trate v danom úseku ale aj únavu s pribúdajúcimi km. Podľa časového plánu som si dopredu prichystal jedlo so sebou ale aj do balíčkov na občerstvovačky, ktoré pre nás zabezpečovali Maroš, Jakub a Majka. Šútovo – Chata pod Borišovom štart Šútovo Na štarte v Šútove sme boli piati. Janka Martyneková, Miška Jánošiková, Rado Plášil, Patrik Hrotek a ja. Cca 45min pred nami ešte štartovali Lenka Sentkerestiová a Braňo Zigo. S tým, že ambíciu prejsť celú trasu mali Lenka, Braňo, Patrik a ja. Zvyšok teamu nemal svoj cieľ presne stanovený. Plánovali prebehnúť vzdialenosť podľa toho ako sa budú na trase cítiť. Cca 9 hod po nás vyštartovala ešte skupinka v ktorej boli Juraj Krivuš, Vladimír Nosáľ, Michal Demeter, Ján Obuch a Andrej Feik. Presne týždeň pred nami sa pokúsili zdolať identickú trasu avšak bez podpory Marek Bojmír a Jakub Dudáš. Kvôli nutričnému problému predčasne ukončili trasu na Skalke. Hneď od štartu panovala v skupinke veľmi dobrá nálada. Prebiehame najrizikovejší úsek popri hlavnej ceste zo Šútova do Krpelian. Vtipkujeme, že máme celkom dobrý medzičas. Pociťujem obrovské vzrušenie z toho, že ten moment na ktorý som sa tak dlho pripravoval je už tu. Zároveň však pociťujem obrovský rešpekt z toho čo mám pred sebou. V úvode odpočítavam koľko km je ešte do cieľa a to číslo mi stála akosi hlava neberie. Chválabohu ma táto hlúpa zábavka po niekoľkých km prejde a užívam si v skvelej spoločnosti každý 1m, ktorý bežíme s ešte čerstvými nohami. Snažím sa dávať si pozor aby som hneď od začiatku nebežal príliš vysokým tempom. Na začiatku nohy dovolia všetko ale v závere môžu sily chýbať. Prebiehame popod priehradný múr v Krpeľanoch a máme pred sebou prvé stúpanie na Kopu. V stúpaní sa s Paťom odpájame od ostatných. Paťa som predtým nepoznal, vedel som o ňom iba z výsledkových listín podujatí, z ktorých šiel naozaj obrovský rešpekt. Vedel som iba, že mám tú možnosť bežať s jedným z najostrieľanejších ultrabežcov u nás. Keď mi to dych dovolí, debatujeme o všeličom. Dozvedám sa o Paťovej skúsenosti s medveďmi. Na začiatok takejto trasy príbeh, ktorý mi v podvedomí ide hlavou hlavne v nočných úsekoch trasy. Pomerne rýchlo sa dostávame na Kopu. Pokúšam sa zhotoviť niekoľko fotografií mojou retro Nokiou, ktorú som zobral na toto podujatie z dôvodu úžasne dlhej životnosti batérie. V tréningu som vyskúšal, že dokáže na jedno nabitie hravo zvládnuť potreby takejto trasy a to aj pri prehrávaní hudby a BT spojení so slúchadlami. Jedinú vec, ktorú som v tréningu nevyskúšal je fotografovanie. Uvedomujem si pri tom ako som totálne zblbol používaním dotykového telefónu a nie som schopný zhotoviť fotografiu obyčajným tlačitkovým telefónom. Nakoniec sa mi to predsalen podarí ale kvalita fotografie mi hovorí, že zvyšok trasy fotiť proste nebudem. Kopa S Paťom zbiehame z Kopy v družnom rozhovore a po chvíli zisťujeme, že bežíme smerom do Ľubochne. Vďaka Paťovej pozornosti sme pomerne rýchlo zistili, že kufrujeme a vrátili sme sa nazad na Kopu a pokračovali po trase. Pod Kopou stretávame ešte janku, Mišku a Rada. Bežíme cez Grúň, Fatru do Ľubochnianskeho sedla. V Ľubochnianskom sedle prvý krát odbieham ku studničke nabrať si vodu. Vo fľašiach mám ešte dostatok vody ale pre istotu naberám vodu. Túto časť trasy moc nepoznám a nie som si istý či najbližšie studničky budú mať vodu. Prebieham trávou prerasteným chodníkom, ktorý nie je moc frekventovaný. Tráva je ráno nádherne orosená, väčšina rosy končí v mojich teniskách. Chladná rosa je príjemným osviežením a tenisky mi na nohách schnú takmer tak rýchlo ako sa namočili. Trasa ďalej pokračuje popod Tlstý diel, Vyšné Rudno a Príslop. Míňame ďalšiu studničku, ktorá sa využíva ako napájadlo pre dobytok. Okolie je od dobytka patrične rozbahnené, obchádzame tento úsek lesom. Po chvíli evidujem pred nami hlasy rozhovor Lenky a Braňa. Som rád, že sme ich dobehli a ďalej teda bežíme vo štvorici. Táto časť Veľkej Fatry je pre mňa neznáma. Občas sa dostávame na miesta, odkiaľ sa nám z lesa otvoria nádherné výhľady. Vidím okolie z perspektívy, ktorú nepoznám a moc si to užívam. Veľká časť chodníka je pomerne husto prerastená kríkmi ale chodník je za dňa krásne čitateľný a aj behateľný. Vo štvorici teda vychádzame na Kľak, odkiaľ sú výhľady naozaj krásne. Pokračujeme ďalej, medzi Svrčníkom a Vyšnou Lipovou odbočujeme s Paťom z trasy ku studničke. Studnička je dosť odruky a jej výdatnosť je mizerná. Naberáme dokopy možno 1,5l a príde mi, že to trvá celú večnosť. Vraciame sa nazad krkolomným terénom na chodník a bežíme cez Jarabinu a Malý Lysec za Lenkou a Braňom, ktorí pokračovali ďalej po trase. Opäť sa nachádzam na miestach, ktoré už poznám z tréningov. Je tu obrovské množstvo popadaných stromov. A snáď ani krok nevedie po pôvodnom chodníku. Trasa je však vyšľapaná a pomerne dobre čitateľná. Chvíľami však zdolávanie prekážok vyžaduje doslova akrobatické kúsky. Prechádzame cez Štefanovú a na Javorinu už opäť šľapeme spoločne vo štvorici. Z výšku sú nádherné výhľady na Rakytov, Čierny kameň a Ploskú. Na Ploskej sú ešte posledné zvyšky snehu. Keďže je už pomerne teplo navrhujem aby sme sa v tom snehu schladili. Výhľady sú naozaj nádherné, dostávame sa do mojej najobľúbenejšej časti Veľkej Fatry. Prechádzame cez Šoproň a zbiehame ku studničke pod Borišovom kde po krátkom servise výtokovej rúry naberáme vodu. Na chate pod Borišovom máme naplánovanú prestávku. V bufete sa občerstvujeme. Kofola, Radler doplnia tekutiny a potrebný cukor, z vesty vyberám dopredu pripravenú desiatu. Debatujeme o suplementoch, ktoré máme pre prípad potreby zbalené. Braňo po krátkom preštudovaní zloženia usudzuje, že Gutar by zvládol vyrobiť. Na chate sa zdržiavame pomerne dlho. Nie som zvyknutý na takéto dlhé prestávky. Uvedomujem si, že máme pred sebou ešte 172 km a preto vôbec neprotestujem. Skôr naopak,v prestávke sa snažím čo najlepšie si oddýchnuť. Chata pod Borišovom – Kráľova Studňa Z Chaty pod Borišovom šľapeme na Ploskú. Braňo mi pripomína, že som sa chcel v snehu schladiť. Oddýchnuté nohy celkom dobre fungujú, cítim sa oddýchnutý a ovlažený vodou zo studničky preto túto drobnú zachádzku ku snehovému poľu vynechávam. Zbiehame dole z Ploskej, vidím s akou ľahkosťou dáva Paťo zbehy, Lenka a Braňo tiež letia dolu Ploskou. V tejto skupine ostrieľaných ultra matadorov som jednoznačne najslabší článok. Nenechávam sa strhnúť rýchlejším zbehom svojich spolubežcov a snažím sa čo najviac šetriť si nohy. Prechádzame Chyžky, popod Suchý vrch na Ostredok, Frčkov a Krížnu. Bežíme po mojej najobľúbenejšiej časti Veľkej Fatry. Spolubežci mi pri zbehoch odbiehajú, v miernych stúpaniach ich dobieham. Kochám sa výhľadmi na všetky strany, spomínam na všetky podujatia, ktoré sme absolvovali po tejto trase. UltraFatra, FatraRun ale aj rôzne iné zimné prechody. Spolubežci napredujú svižným tempom, stíhajú popritom družne debatovať. Cítim sa ako autista, ktorý sa do debát vôbec nezapája. Každopádne si túto pasáž moc užívam. Snažím sa dávať si pozor na tempo aby mi nohy vydržali čo najďalej. Na Krížnej sa zastavujeme. Lenka vybavuje u náhodnej turistky spoločnú fotku. Krížna Z Krížnej zbiehame na Kráľovu studňu. Zastavujeme sa pri prameni pod Kráľovou skalou. Je pomerne teplo, snažíme sa čo najviac ochladiť a osviežiť. Naberám vodu do šiltovky, po chvíli však efekt ochladenia úplne vyprchá. V Horskom hoteli Kráľova Studňa máme naplánovanú ďalšiu prestávku. Dopĺňame tekutiny do fliaš, objednávam si opäť Kofolu a nealko Radler. Oba nápoje miznú ako keby som bol týždeň bez tekutín. Z jedálneho lístka vyberám vývar a konštatujem, že teplé jedlo mi urobilo moc dobre. Dopĺňam energiu ešte pripraveným jedlom z vesty a cítim ako opäť získavam potrebnú energiu. Vonku vedľa nás sedí skupina cyklistov a jeden z nich sa vypytuje odkiaľ kam máme namierené. Braňo mu vysveľuje, že bežíme zo Šútova do Šútova. Pán mysliac si, že pochopil našu trasu teda konštatuje že zo Šútova, tu sa posilníme a pobežíme nazad do Šútova. Uznanlivo kýve hlavou, že je to pekná trasa, Braňo ho však v zápätí opravuje, že ho zle pochopil a že my pokračujeme ďalej cez Kremnické Bane, Vyšehrad a nazad cez Lúčanskú a Krivánsku Malú Fatru do Šútova. Nasleduje otázka, že koľko dní nám to bude trvať a kde budeme spať. Po Braňovej odpovedi, že sa spať nechystáme a radi by sme to absolvovali do 48 hodín pán so smiechom a už menej uznanlivo kýve hlavou. Celá táto zábavná príhoda mi opäť pripomína, že mám stále pred sebou cca 158km čo je podstatná časť celej trasy. Na Kráľovej studni máme pomerne dlhú prestávku ale opäť sa vôbec nesťažujem a snažím sa čo najviac oddýchnuť. Kráľova Studňa – Krahule Z Kráľovej studne bežíme smer Šturec po zvážnici v pomerne slušnom tempe. Šotolina nie je môj obľúbený povrch ale beží sa mi celkom dobre. Vyhovuje mi aj tempo aj mierne klesa nie cesty, Je zrejmé že pauza mi moc pomohla. Cestou nás ešte obiehajú cyklisti z Kráľovej studne, chvíľu s nimi ešte počas behu debatujeme a následne zamávame na pozdrav. Zhruba v 1/3 cesty na Šturec stretávame SNPčkara vykračujúceho si v šľapkách. Na batohu sa mu hompáľajú tenisky. Zdôveruje sa nám že ma od topánok zničené nohy. Pýta sa nás, či nevieme v blízkosti o nejakom ubytovaní, na Kráľovej studni mali vraj plno. Chvíľku ho ešte spovedáme a bežíme ďalej smer Šturec. Za Šturcom na nás čaká množstvo kratších ale zato výživných výšľapov. V jednom zo zbehov nám Paťo odbieha, zvažujem či sa k nemu pripojiť. Usudzujem, že jeho tempo je pre mňa privysoké a ostávam v skupine s Lenkou a Braňom. Po cca 30 minútach odbieham aj aj od skupinky, zachytil som ešte ako Braňo kričí na Lenku, že ju hore počká. Snažím sa udržiavať si tempo, ktoré mi vyhovuje a hovorím si, že v niektorom zo zbehov ma určite dobehnú. Túto časť po Skalku moc nepoznám. Úsek od Kráľovej studne po Skalku je pomerne dlhý a dochádza mi voda. Dobieham na Skalku a teším sa na občerstvenie v bufete. Keď dobieham k bufetu dozvedám sa, že bufetárka išla práve niekomu ukázať ferratu a nemôžu mi teda nič predať. Chalanov strážiacich bufet nakoniec uprosím aby mi nabrali aspoň čistú vodu. Maroš, Jakub a Majka by mali čakať v Kremnických Baniach a to už nie je až tak moc ďaleko. Celkom sa teším na blížiacu sa občerstvovačku, na chalanov, na ďalšie jedlo čo som si dopredu pripravil. Popod lyžiarsky vlek vbieham do Krahúľ a vidím, že niekto beží oproti mne a máva na mňa. Je to Majka a oznamuje mi, že chalani nakoniec spravili občerstvovačku v turistickom prístrešku na Krahuliach. Na občerstvovačke už čaká Jakub a dozvedám sa, že Maroš išiel vyzdvihnúť Lenku s Braňom. Lenka vraj dostala úpal a nemohla pokračovať ďalej. Mám výčitky, že som sa od nich odpojil. Každopádne som si vedomý, že Braňo s Lenkou sú zohraná dvojica a dokážu si pomôcť. Ukazuje sa, že rozhodnutie absolvovať túto trasu s podporou kamarátov bolo správne. Na 200 km dlhej trase počas takmer 50 hodín sa môže prihodiť čokoľvek viac alebo menej vážne a je dobré mať pomoc kamarátov poruke. Na občerstvovačke sa prezliekam do suchého oblečenia. Mám v pamäti živú spomienku z minuloročnej Lazovky kde som nevyužil možnosť prezliecť sa do suchého oblečenia z dropbagu. Na občerstvovačke v Šípkovom u Martina Urbaníka ma chytila silná zimnica a už som nebol schopný pokračovať ďalej. Doposiaľ sa mi beží veľmi dobre a nerád by som predčasne skončil kvôli nejakej hlúpej chybe. Posledné kilometre som začal cítiť, že mi tuhne ľavé lýtko. Majka vie presne čo má robiť a ponúkne mi masáž. Výdatne sa občerstvujem, Coca Cola, melón, čokoláda dodávajú potrebnú energiu. Jakub a Majka sú vo výbornej nálade a prenáša sa to aj na mňa. Rozumiem tomu, prečo sa hovorí, že na podujatiach, ktoré sú bez podpory nie je častokrát povolená ani prítomnosť rodiny a kamarátov. Dodáva to totiž množstvo energie a síl. Krahule – Vyšehrad Po pomerne dlhej prestávke vybieham z Krahúľ smer Kremnické Baňe. Stratil som síce pomerne veľa času avšak cítim sa podstatne lepšie ako keď som do Krahúľ pribiehal. Cítim, že masáž mi priam až zázračne pomohla a nohy ma púšťajú do behu aj hore miernym briežkom. V dobrej nálade a oddýchnutý vybieham teda proti blížiacej sa noci. Zvažujem ešte či nie je potrebné si niečo ďalšie obliecť. Je však ešte pomerne teplo a rukávy, ktoré som si natiahol ku tričku mi plne postačujú. Z Krahulí do Kremnických baní je krátky úsek, ktorý sa beží po asfaltovej ceste. Premávka je však takmer nulová takže mi to vôbec nevadí. To isté platí aj pre úsek z Kremnických baní do Kunešova. Cesta je pomerne málo frekventovaná stretávam asi jedno vozidlo. Za Kunešovom prechádza trasa cez nádherné lúky a trošku horšie sa tam orientuje keďže GPS mi ukazuje trošku iné smerovanie ako je vyšľapaný chpodník. V tréningu som tento úsek bežal a samozrejme, že som tu na viacerých miestach výdatne kufroval. Poučený teda bežím správnou trasou a premýšľam čo ma v tejto odľahlej oblasti počas celej noci asi čaká. V tréningu som odtiaľto až po Vyšehrad nestretol absolútne nikoho. Počas noci teda očakávam, že bude mnoho príležitostí na stretnutia so zverou. V tréningoch mám odbehané stovky hodín počas noci. Snažím pohybovať tak aby zver o mne vedela s dostatočným predstihom. Rád by som predišiel neželaným stretnutiam so zverou, ktorú by som mohol svojim pohybom prekvapiť. V noci tomu samozrejme napomáha aj čelovka takže zver ma zaregistruje podstatne skôr. Aj tak však počas noci vidím z lesa množstvo svietiacich očí, ktoré monitorujú môj pohyb. Trasa prechádza z Lúk za Kunešovom na krátky úsek po lesnej zvážnici a otáča sa opäť na sever smer Vysoká, Kozie chrbty a Bralova skala. Táto časť sa mi v tréningu moc páčila. Skvelý povrch v listnatom lesíku je krásne behateľný. Chvíľami beh komplikú popadané stromy. Nad Skleným bežím po chodníku, ktorý sa chvíľami stráca vo vysokej tráve. Evidujem, že bežím súbežne s chodníkom ale asi 100m od neho, keď sa začína moja vzdialenosť od chodníka zväčšovať volím možnosť prechodu cez zarastené lúky. Vôbec sa mi nech vracať nazad a hľadať chodník. Po niekoľkých minútach nachádzam správnu trasu a pokračujem smer Vyšehrad. V Jalovských lazoch dopĺňam vodu a pokračujem smer Vyšehrad. Trasa pokračuje po početných zvážniciach a pod Vyšehradom prechádza cez lúku až na stúpanie na samotný Vyšehrad. Z Vyšehradu zbieham strmým zbehom až ku ceste, kde už čakajú chalani s Majkou na občerstvovačke. Opäť využívam možnosť masáže nôh, dopĺňam jedlo a tekutiny. Vyšehrad – Fačkovské sedlo Kamaráti nesklamali a čakali ma vo výbornej nálade, pokračujem teda aj ja v skvelej nálade ďalej smer Fačkovské sedlo. Po cca 500m som trošku spanikáril, keď som pred sebou zbadal pohyb. Zapínam čelovku na plný výkon a snažím sa márne rozoznať čo som vlastne zahliadol. Hlava mi vykresľuje medveďa ale mohlo to byť čokoľvek iné. V panike volám Maroša, neviem čo od neho vlastne chcem počuť. Upokojuje ma, že ak to bol naozaj medveď tak ma určite videl a ušiel keďže netúži po stretnutí so mnou. To isté som si myslel aj ja ale je fajn počuť to aj od niekoho iného. Prekonávam teda strach a pokračujem po trase ďalej. Postupne sa začína rozvidnievať a ja si užívam samotu pri behu po nádherných lúkach. Rosa na tráve príjemne chladí a preberá ma. Hovorím si, že sa sem určite vrátim na bike. Vychádzajúce slnko prezrádza, že som na trati 24 hodín, uvedomujem si však čo mám ešte pred sebou. Postupne sa približujem k Fačkovskému sedlu kde ma opäť čakajú chalani a Majka. Nerád behávam skoro ráno asi kôli vstávaniu ale teraz si to naozaj užívam. Dobieham na Fačkovské sedlo a na moje prekvapenie nachádzam všetkých spať. Ono sa to nezdá ale robiť podporu na takomto podujatí je tiež pomerne náročné. Fačkovské sedlo Martinské hole Nekompromisne všetkých budím, občerstvujem sa a po krátkom oddychu vyrážam na Kľak. Výšľap je to výživný ale zvládam ho na moje prekvapenie celkom dobre. Pokračujem ďalej cez Ostrú skalu. Slniečko začína pripekať a ja si uvedomujem, že mám pomerne málo vody. V skutočnosti som jej asi až tak málo nemal ale celkom slušne mi to rozhodilo hlavu, ktorá až dovtedy poslúchala. Zastavujem a snažím sa nájsť na mape nejaký prameň. Najbližší je však ten o ktorom som aj vedel pod Hnilickou Kýčerou. Začínam z toho byť nervózny, nemám však inú možnosť len pokračovať a dostať sa tam. Vyberám sluchátka a snažím sa zamestnať si hlavu muzikou. Prebieham cez Skalky a Janíkovú a vidím, že napredujem podstatne pomalšie ako v predchádzajúcich hodinách. Dobieham k studničke pod Hnilickou Kýčerou a uvedomujem si že počiatočná panika bola úplne zbytočná keďže som dokázal hodne vody ušetriť. Dopĺňam vodu zo studničky a aj energiu v podobe chlebíka s maslom a avokádom. Viem, že ma čaká dosť výživný výšľap na Hnilickú Kýčeru. Ďalší postup po Martinské hole nebol moc podľa mojich predstáv. Pomerne veľa krátkych ale zato výživných výšľapov, popadané stromy, zdá sa mi že to trvá večnosť. Volá mi Maroš, z jeho hlasu cítim isté obavy. Predpokladám, že ma sledujú vďaka trackeru a nie sú moc nadšení mojim postupom. Začína pršať a Maroš mi oznamuje, že Jakub mi chce ísť naproti. Odmietam jeho pomoc, pretože mi vlastne nemá ako pomôcť. Uvedomujem si tiež, že Jakub mi bude robiť pacera v poslednej časti z Martinských holí do Šútova a keďže mi doposiaľ poskytoval podporu, nemá tiež síl na rozdávanie. Konečne som na Hornej lúke a môžem si opäť užívať beh po hrebeni. Beh síce pomalý a úsporný ale povrch je mäkkučký a beží sa mi veľmi dobre. Veterné, Vidlica, Veľká Lúka a v diaľke vidím svojich rodičov. Mám za sebou 168km, prítomnosť rodiny a kamarátov mi dodáva tak potrebné sily. Na chate Javorina je fantastická atmosféra, všetci ma povzbudzujú. Doprajem si výdatné občerstvenie a prestávku na oddych. Mama mi masíruje stuhnuté lýtka. Prezliekam sa do suchých vecí a preberám s chalanmi doterajší priebeh a počasie. Dozvedám sa, že Paťo prebehol tento posledný úsek ako raketa a už stúpa s Lenkou na Suchý. Počasie ma začína trošku znepokojovať. Martinské hole Snílovské sedlo Na Martinských holiach vybiehame s Marošom a Jakubom do dažďa. Obaja ma budú sprevádzať až do cieľa. Úsek po Minčol je veľmi pekný, mám ho rád, mäkký zvlnený terén. Z Minčola do Strečna je pomerne veľké klesanie. Zisťujem, že mi zbehy začínajú robiť problém a som dosť pomalý. zbeh do Strečna Cítim však, že nohy mám ešte stále na to aby som bez väčších problémov pokračoval ďalej. Strmšie úseky smerom dole kráčam, plytšie časti sa snažím bežať. Do Nezbudskej Lúčky to trvá celú večnosť. Podpora kamarátov je fantastická, kecáme o všeličom možnom a ja sa snažím zamestnať hlavu. Počasie nám začína robiť starosti. Vyzerá to, že sa blíži búrka. Chalani telefonujú s každým, kto sa ako tak orientuje v predpovediach počasia. Zisťujeme, že aktivita bleskov by v oblasti kde sa nachádzame nemala byť. Ak budeme mať trochu šťastia mohla by nás búrka aj minúť. Striedaním behu a rýchlej chôdze prichádzame pod Starý hrad. Tu sa začína stúpanie na Chatu pod Suchým. Viem, že toto bude najnáročnejší úsek, ktorý mám ešte pred sebou. Tempo je mizerné, vidím, že ma chalani nechávajú ísť samého a držia sa za mnou. Predpokladám, že je na mňa hrozný pohľad. Tu mi nepomôže nikto, musím si to celé vyžrať sám a tak sa pomaličky vlečiem ďalej. Chalani ma dobiehajú a snažia sa ma nejako zabaviť. Debatujeme o tom, že máme ešte Gutar a ako dlho asi trvá jeho účinok. Neviem si predstaviť, že by čokoľvek mohlo ovplyvniť môj ďalší postup. Po krátkej debate však súhlasím a usudzujem že Gutar párty môže začať. Každý z nás do seba hodí 1 shot a pokračujeme ďalej. Toto je asi jediný suplement, ktorý som nemal vyskúšaný a teda vôbec netuším čo mám od toho čakať. Spolieham na to, že Maroš sľubuje priamo až magické účinky. Spomínam si, že aj Rišo Pouš na Korune Turca v závere dával Gutar. Nemám žiadne veľké očakávania a tak šľapem ďalej. Dookola preberáme počasie a som zmierený s tým, že poriadne zmokneme. Chalani trepú 30l batohy s vecami na oblečenie pre prípad toho najhoršieho čo si vieme predstaviť. Som rád, že sú tu so mnou a pomáhajú mi. Po chvíli nášho rozhovoru sa chalani na mne prenáramne zabávajú. Netuším čo sa deje tak sa pýtam čo je také zábavné. Vraj ma ten Gutar riadne nakopol. Vraj som začal rozprávať, začal som zrazu klásť nohy normálne a nepripomínam už mŕtvolu ako predchvíľou. Vedome nepociťujem žiadnu zmenu. Blížime sa ku Chate pod Suchým. Chalani idú nabrať vodu a kúpiť nejaké jedlo. Ja som sa rozhodol pokračovať ďalej bez zastávky. Výšvih nad chatou sa mi šľapal celkom dobre. Ďalej pokračuje niekoľko pasáží, ktoré sú celkom behavé. Užívam si, že ešte stále som schopný bežať. Cítim nával energie. Predpokladám, že zčasti za to môže výdatné občerstvenie v stúpaní pod chatou a zčasti Gutar. Kufrujem keď neodbočím na Suchý po krátkej chvíli to však zisťujem a vraciam sa nazad. Nasleduje strmé stúpanie na Suchý. Stále cítim prílev energie a makám až na vrchol. Tesne pod vrcholom začína pomerne silný dážď. Vybieham na vrchol, obliekam nepremokavú bundu a čakám na chalanov. Začína silnieť vietor čo neveští nič dobré. Prichádzajú chalani a krátku chvíľu debatujeme čo ďalej, rozhodujeme sa pokračovať. Opäť po krátkej chvíli zastavujeme. Vietor do nás duje obrovskou silou a aj vďaka výdatnému dažďu mám nohy celé premrznuté. Cítim ako odchádza teplo. Ešte pred chvíľou som sa varil vo výšľape na Suchý a teraz začínam mrznúť. Premýšlam ako ďaleko to takto dokážeme dať, odhadujem svoju životnosť tak na 15 minút. Maroš v správnu chvíľu zavelil, že teraz je ten správny čas keď treba obliecť všetko čo máme. Obliekam na seba takmer všetko, dlhé bežecké legíny, na to dlhé nohavice proti vetru, tričká s dlhým rukávom a ďalšie vrstvy pod nepremokavú bundu, čiapku, rukavice, pončo. Maroš popritom ešte rieši svoj diskomfort a vykladá sa rovno na chodník pri nás. Je moc nespokojný s takýmto riešením ale ubezpečujeme ho, že inú možnosť nemá a príroda to po ňom uprace. Popritom rieši čoraz častejšie otravujúci telefón. Vďaka môjmu trackeru nás sleduje celá rodina a kamaráti. Vedia, že je mizerné počasie a že sme prestali postupovať. Tracker občas ukazuje, že sme mimo chodníka. Nervozita začína narastať. Radíme sa čo ďalej. Dochádzame k záveru, že takto zateplení by sme mohli zvládnuť pokračovať. Dohoda znie, že na Malom Kriváni opäť vyhodnotíme situáciu a uvidíme, či budeme ďalej pokračovať alebo ustúpime na Vendovku. Bežíme teda ďalej, popod nohy nám behajú vystratrašené a vytopené krysy. Po chvíli odkedy sme sa obliekli zisťujeme, že ponča čo majú chalani sú k ničomu. Vietor ich na nich trhá a neplnia svoju funkciu. Moje pončo je lepšie ale znemožňuje mi pohyb pri prechode cez Biele skaly. Všetci nakoniec ponča odkladáme. Veľká chyba nás všetkých 3, že sme nemali túto časť výbavy vyskúšanú. Po chvíli ďalšia zastávka, Marošovi došla čelovka. Mení batériu ale nejako mu to nejde. Kľaje, že ulomil nejaké kolíky a že tam tú baterku nevie dostať. Po chvíli snaženia baterku vymenil. Ešte sme sa ani nestihli pohnúť a Jakub zisťuje, že aj on prestáva svietiť. Podávam mu svoju rezervnú čelovku aby sme urýchlili postup. Atmosféra hustne a chvíľami by sa dala krájať. Prichádzame na malý Kriváň a rozhodujeme sa, že budeme ďalej pokračovať. Postup nie je rýchly ale aspoň je plynulý. Zisťujem, že bez ponča som od pása dole nakomplet mokrý. Dážď a silný vietor nás opäť rýchlo podchladzujú. Prichádzame pod Pekelník a hľadáme traverz aby sme nemuseli hore na hrebeň do silného vetra. Moceme sa tam ako odtrhnuté vagóniky. Po chvíli totálne strácame orientáciu a netušíme kadiaľ pri slabej viditeľnosti pokračovať. Pozerám na hodinky, kde mám nahratú trasu a zisťujem, že hodinky sú vybité. Zastavujeme a rozťahujeme nad Marošom pončo. Snažíme sa vytvoriť aspoň malý priestor, kde bude možné pracovať s dotykovou plochou telefónu a s pomocou GPS identifikovať našu polohu a zvoliť správny smer postupu. Po chvíli sa nám to aj darí a ja sám som moc prekvapený, ktorým smerom pokračujeme. Opäť sme našou chybou stratili drahocenný čas a teplo a energiu. Padá rozhodnutie, že v takomto počasí a v tomto stave nie je rozumné pokračovať z Chlebu cez Mojžišove pramene. Teraz sme tu už ako tým preto sa podvoľujem rozhodnutiu celého týmu. V kútiku duše však stále dúfam, že počasie sa zlepší a že ešte zmeníme rozhodnutie. Stúpame od Pekelníka na Hranu Veľkého Kriváňa. Vietor neustáva. Zbiehame do Snilovského sedla. Terén je podmočený, šmýkame sa ako na korčuliach. Zbeh nemá konca a stále mi nejde do hlavy, kde sme mohli zablúdiť, pretože už sme určite dávno mali byť v Snilovskom sedle. Končene Snilovské sedlo. Padlo definitívne rozhodnutie, končíme. Mám zmiešané pocity. Chýba už len niekoľko km do cieľa. Pre celý tým je toto však lepšia voľba. V stave, v ktorom sa nachádzame by mohlo veľmi ľahko dôjsť k úrazu. Za súčasných poveternostných podmienok by v prípade úrazu veľmi ľahko došlo k veľkému podchladeniu každého z nás. Hlava mi po cca 44 hodinách bdenia už moc nefunguje ale táto rovnica je aj pre mňa veľmi logická. Volíme teda ústup smerom k Chate pod Chlebom. Táto je práve v rekonštrukcii preto spoliehame na to, že nájdeme niekoho na Chate Chleb Lyžiarskeho klubu Turany. Tento nápad sa mi nepozdáva, chcem sa udržať v pohybe a nechcem strácať čas skúšaním, či je niekto na chate. Po chvíľke búchania na dvere nás púšťajú dnu. Michal Holko a Miška sa o nás fantasticky postarali. Dostávame horúci čaj a čokoládu. Začínam sa zahrievať ale môj boj sa tu končí. V tejto chvíli nepociťujem žiadne sklamanie, som rád, že sme tu a že kamaráti aj ja sme v poriadku. Sklamanie prichádza až po niekoľkých dňoch a týždňoch keď si uvedomujem ako málo chýbalo k dosiahnutiu cieľa. Niekoľko drobných chýb, ktoré sme urobili predčasne celú akciu ukončili. Finálne rozhodnutie nepokračovať však stále považujem za správne. The post Koruna Turca 2021 first appeared on Miroslav Varga.The post Koruna Turca 2021 appeared first on Miroslav Varga.
Veľká, reprezentatívna publikácia Turiec prechádzka v čase, populárno vedeckým štýlom približuje čitateľom historické súvislosti turčianskeho regiónu. Prvé praveké osídlenia v kotline začínajú utvárať dejinný kaleidoskop, pokračujúci protohistorickými s
prejsť na článokŽiar nad Hronom 13.4.2024 Poradie jednotlivcov POR. PRIEZVISKO MENO KLUB 1. Belej Ján Snina 2. Pejko Jozef Martin 3. Takáč Ján Martin Poradie klubov PORADIE KLUB BODY 1. Martin 2 175 2. Snina 1 938 3. Trenčín 1 898 312 účast
V mesiaci Jún 2021 prebieha špeciálna akcia. Viac o akcii: NÁVRH FASÁDY ZADARMO The post JÚN 2021 – Akcia first appeared on . Príspevok JÚN 2021 Akcia je zobrazený ako prvý na .
Leteckú mapu ICAO 1 : 500 000 pre rok 2021 - laminovanú s dátumom účinnosti od 03. dec. 2020 do 31.12.2021 je možne zakúpiť a prevziať priamo na letisku v Bidovciach. The post ICAO mapa SR 2021 v predaji appeared first on Letecká Škola ATO SK.11.
prejsť na článokZobraziť galériu OAGFF 2021 The post Open Air Gym 2021 appeared first on CFT Nové Zámky občianske združenie.
prejsť na článok