Lekár radí: Kedy užívať magnézium a prečo je lipozomálna forma účinnejšia

článok Lekár radí: Kedy užívať magnézium a prečo je lipozomálna forma účinnejšia Publikované dňa: 13.11.2021 | Dĺžka čítania: 15 min. Magnézium (horčík) patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v zemskej kôre, v morskej vode aj vo vesmíre všeobecne, čím sa aspoň z časti vysvetľuje jeho multifunkčné postavenie v živej prírode aj ľudskom organizme. Najviac sa vyskytuje vo forme katiónu Mg2+, ktorý predstavuje štvrtý najhojnejší katión v organizme, po draslíkových K+ katiónoch druhý najčastejší vnútrobunkový katión a hlavný intracelulárny katión kovového charakteru. Ľudské telo obsahuje približne 20-30g horčíka, z toho okolo 60% je viazaných v kostiach, 30-45% je uložených v bunkách svalov, pečene, obličiek a nervovom tkanive, a len 1% je v mimobunkovom, tzv. extracelulárnom priestore, najmä v krvi. Hladina horčíka v krvnej plazme sa pohybuje v rozmedzí 0,7 1,2 mmol/l, pričom väčšina takéhoto horčíka je, vo forme ionizovanej tzv. ultrafiltrabilnej, ktorá predstavuje 60% plazmatického horčíka. V bunkách uložený horčík, je vo viac ako 90% viazaný a v dospelosti len 10-30% predstavuje biologicky dostupná, ionizovaná, forma bunkového horčíka. Horčík plní v organizme nespočetné množstvo funkcií, podieľa sa na viac ako 300 enzymatických reakciách, je nevyhnutný pre prepis DNA a RNA, nepostrádateľný pre získavanie energie, asistuje pri tvorbe bielkovín, syntéze a štiepení mastných kyselín a hospodarení s glukózou. Je súčasťou transportných púmp na bunkových membránach, ovyplvňuje prestup jednotlivých iónov, najmä vápnika, draslíka a sodíka z/do bunky a má všeobecne ochranný účinok na membrány. Znižovaním vstupu vápnika do buniek pôsobí protektívne na nervové bunky, v svalových bunkách brzdí aktivitu acetylcholínu, a tak pôsobí na sval relaxačne a bráni kŕčom. Je preto nevyhnutý pre správnu funkciu svalov, myokardu aj prenos nervových vzruchov, pomáha udržiavať normálny srdcový rytmus, správne napätie ciev aj normálny krvný tlak, napr. tým, že negatívne ovyplvňuje funkciu endotelínov (látky zvyšujúce napätie ciev), čím zvyšuje prietok cievnym riečiskom a súčasne sa podieľa na tvorbe a uvoľňovaní oxidu dusnatého NO, čím zaisťuje rozšírenie cievy. V dýchacom trakte magnézium ovplyvňuje sťahy hladkej svaloviny dýchacích ciest, čím umožňuje ich relaxáciu a bráni nepríjemným spazmom a zvieraniu. Významný je efekt horčíka na neurotransmiter GABA, čím reguluje vzrušivosť centrálneho nervového systému a pôsobí ako ochranný faktor pred neurotoxickým poškodením alebo pri nadmernom strese. Neuroprotektívny účinok je docielený jednak obsadením NMDA receptorov iónmi horčíka (tie bránia prílevu vápnikových iónov do bunky, ktorých bunkový nadbytok vedie k opuchu a následne bunkovej smrti) a inhibujú tvorbu glutamátu (excitačného neurotransmiteru, ktorý sa pri oxidačnom poškodení hromadí, stimuluje NMDA recetory a tým spôsobuje prílev nadbytočných iónov vápnika a smrť buniek). Tieto mechanizmy, podľa početných experimentálnych štúdií na zvieratách, hrajú zásadnú rolu aj pri vývoji a normálnej funkcii oka. Magnézium je vďaka svojej distribúcii úzko späté aj s kostným tkanivom, a práve správna hormonálna regulácia parathormónom, dostatok horčíka a vitamínu D spoločne pôsobia ako regulátori pri udržiavaní normálnej hustoty kosti. Horčík moduluje aj vrodenú a získanú imunitu slúži ako mediátor v signálnych dráhach regulujúcich vývoj imunitných buniek a ich aktiváciu. Je nevyhnutým kofaktorom pre uchytenie T pomocných lymfocytov, ovplyvňuje syntézu protilátok aj protilátkami navodené usmrtenie buniek, pomáha pri väzbe lymfocytov a IgM protilátok. Horčík taktiež pozitívne ovyplvňuje fagocytózu (pohlcovanie a odbúranie cudzorodých látok), apoptózu (riadnú bunkovú smrť), čím bráni hromadeniu chybných/zmutovaných buniek a tiež ovyplvňuje transport a aktiváciu vitamínu D, čo je významný imunomodulátor pri infekčných ochoreniach, napr. aj SARS-Cov2 infekcii. Doporučená denná dávka Doporučená denná dávka sa pohybuje okolo 6mg/kg denne, čo predstavuje cca 320 mg/deň pre ženy a 420 mg/deň pre mužov podľa Výživových odporúčaní pre Američanov, podľa WHO je odporúčaná denná dávka u ľudí po 30.roku života 320 mg/deň. Potreba horčíka prirodzene stúpa napr. počas tehotenstva a dojčenia, v období puberty či menopauzy, obvykle do 400 mg/deň. Zdrojom horčíka je najmä zelená listová zelenina, orechy, sójové bôby, kakao, obilininy a strukoviny. Veľmi rozdielna je však ich biologická dostupnosť, pretože nadbytok napr. fytátov, vápnika či fosfátov v potravinách výrazne znižuje schopnosť absorpcie magnézia, vstrebávanie zhoršuje aj strava s vysokým obsahom tukov (hlavne strava rýchlych občerstvení) a obsah magnézia sa znižuje aj spracovaním, konzervovaním a tepelnou úpravou potravín. Zdrojom horčíka je, bezpochyby, aj pitná voda, ktorá môže kryť až 10% príjmu horčíka a pri použití na varenie aj čiastočne kompenzovať straty z potravy spôsobené tepelnou úpravou. Obsah horčíka v pitnej vode je ale podmienený geograficky, v mäkkej vode je pomerne nízky. Navyše, pri celosvetovom míňaní sa zdrojov sladkej vody sa vo svete čoraz viac používa odsoľovanie morskej vody napr. v Izraeli predstavuje >50% pitnej vody, ktoré súčasne odstraňuje aj samotný horčík. Dobre biologicky dostupným zdrojom sú minerálne vody s obsahom uhličitanu horečnatého, tam, kde je však horčík vo forme síranu horečnatého je dostupnosť z tráviaceho traktu nízka a tieto vody majú skôr laxatívny účinok. Keďže magnézium je stavebným prvkom chlorofylu, tak jeho dostatok v pôde je nevyhnutý pre potreby fotosyntézy, a teda aj kvalitnú rastlinnú stravu pre hospodárske zvieratá, vďaka ktorým sa hnojom magnézium dostáva opäť do pôdy. Využívanie umelých hnojív tento kolobeh prerušilo, taktiež používanie pesticídov, ktoré chelátovo vyväzujú horčík z pôdy napr. glyfosfát, čím sa vo finále objavuje jeho nedostatok aj v potravinovom reťazci u človeka. Celosvetovo tieto dôsledky poľnohospodárskej výroby prehĺbili záujem o problematiku príjmu horčíka od približne 60.rokov. U nás sa tento trend začal prejavovať koncom 70. rokov a ďalej prudko stúpal až dodnes. Je teda jasné, že krytie potrieb magnézia výlučne potravou je pomerne nespoľahlivé. Nie je potom ani veľkým prekvapením, že viaceré štúdie potvrdzujú nedostatočný prívod horčíka z potravy v industriálnych krajinách. King a kol. v roku 2005 dokázali, že až 2/3 Američanov nepríjmajú stravou doporučené dávky horčíka, podobný trend bol pozorovaný aj v Európe, výsledky poľsko-českej spolupráce z roku 2020 dokázali, že ani náš región Strednej Európy nie je výnimkou, a dokonca, ani vzdelané fyzicky aktívne ženy nedodržiavali doporučené množstvá príjmu horčíka. Napriek tomu dôležitosť dostatku magnézia býva v klinickej praxi často podhodnotená. Vysvetlením môže byť aj samotná náročnosť interpretácie stanovenia množstva horčíka. Keďže prevažná časť horčíka je viazaná, uložená v bunkách, samotná plazmatická hodnota nemusí odzrkadľovať jeho vnútrobunkový dostatok. Preto klasicky stanovovaná hladina plazmatického horčíka v sére môže byť normálna, zatiaľ čo v tele je horčíka chronický nedostatok a regulačné mechanizmy (kalcitonín, parathormón, vit.D a obličky) snažiac sa za každú cenu udržať normálnu hladinu v sére, viacerými mechanizmami, napr. odbúravaním horčíka z kostí, túto hladinu vykompenzujú. Skutočne znížená nekompenzovaná hladina v sére je pri chronickom deficite skôr výnimočná, častejšia je u akútne hospitalizovaných pacientov v metabolickom rozvrate. Relatívne presnejšie metódy stanovenia z vlasov či erytrocytov sú však nedostupné, často výstredné a prakticky nerealizované. V praxi sa teda zhodnotenie stavu horčíka odvíja od sledovania plazmatickej hladiny horčíka často spojenej aj s deficitom koncentrácie draslíka v sére, spolu s klinickým obrazom a prípadným terapeutickým testom. Účelným je aj stanovenie vylučovania horčíka močom za 24 hodín (tzv. odpad Mg). Zmeny v plazmatickej koncentrácií horčíka môžu byť v zmysle jeho zníženia na <0,7 mmol/l, kedy hovoríme o hypomagnezémii alebo jeho zvýšenie na >1,1 mmol/l čo sa nazýva hypermagnezémia. HYPERMAGNEZÉMIA je zriedkavá, najčastejšou príčinou je paradoxné zvýšenie horčíka v sére pri dehydratácii, kedy sú súčasne zvýšené aj niektoré iné paramatre v krvi, napr. koncentrácia sodíka, bielkovín alebo hodnota hematokritu. Skutočná hypermagnezémia sa môže objaviť pri zlyhávaní obličiek, pri alkoholizme a ochoreniach pečene, pri ochoreniach spojených s výrazným rozpadom buniek preťažujúcich obličky alebo pri nadmernom užívaní antacíd s obsahom horčíka (prípravky na neutralizáciu žalúdočnej kyseliny pri pálení záhy). Prejavy môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín kardiovaskulárne zahŕňajú nízky krvný tlak, spomalenie tepu a arytmie so spomaleným vedením vzruchov, charakteristické zmeny na EKG, neuromuskulárne prejavy sú spojené so znížením až vymiznutím reflexov a paralýzou, celkovo dochádza k letargii, ospalosti, poklesu telesnej teploty, vracaniu až poruchám vedomia s útlmom dýchania a asystóliou zástavou srdca. Tieto stavy sú výnimočné a riešia sa pod odborným dohľadom vnútrožilovou liečbou. V bežnom živote je potrebné zdôrazniť, že nežiaduce účinky spojené s užitím príliš vysokej dávky horčíka sa prejavia najskôr laxatívne a to pri prekročení jednorázovej dávky vyššej ako 365mg. Za štandardnú bezpečnú a najčastejšie používanú sa považuje jednorázová dávka 250mg horčíka. HYPOMAGNEZÉMIA je najčastejšou nediagnostikovanou iónovou poruchou. Počiatočné prejavy sú pomerne nešpecifické, celkovo ich však tiež možno rozdeliť do niekoľkých skupín: neurologické prejavy ako sú bolesti hlavy, poruchy sústredenia, nervozita, úzkosti, nespavosť až depresie, spazmy zvieranie dýchacích ciest s pocitom nedostatku vzduchu až epileptické kŕče, kolapsy, mdloby a prechodné ischemické ataky kardiovaskulárne prejavy sa spájajú so zvýšením krvného tlaku a tepu, arytmiami, extrasystolami vynechávaním srdca a bolesťami na hrudníku (pri týchto ťažkostiach je potrebné vždy vylúčiť možný infarkt alebo anginu pectoris) svalové prejavy sú známe ako tetánia zahŕňajú najmä svalovú stuhnutosť a kŕče svalov tváre, krku a končatín, poruchy citlivosti, mravenčenie, stuhnutosť prstov, pocit cudzieho telesa v krku a bolesti chrbta gastrointestinálne prejavy sú podmienené najmú kŕčom svaloviny zvieračov a vedú k vracaniu, hnačke, bolestivým žalúdočným a črevých kŕčom gynekologické prejavy u žien zahŕňajú bolestivé panvové kŕče, premenštruačný syndróm a zvýraznené menštruačné bolesti, ako aj zvýšenie rizika tromboembólie pri užívaní kontraceptív Na pochopenie príčin nedostatku horčíka je potrebné poznať jeho cestu v tele. Horčík prijatý z potravy sa vstrebáva najmä v tenkom čreve na úrovni lačníka a bedrovníka, z prijatého množstva horčíka sa do krvi a ďalej do buniek vstrebáva cca 25-60%, pričom 10% sa vracia tzv. enterálnym obehom naspäť do čreva. Približne 80% horčíka v obehu podlieha filtrácii v obličke, s následným spätným vstrebaním cca 60% v tubuloch obličky. Vylučovanie horčíka sa deje jednak močom, ktorým odchádza cca 30% vylučovaného horčíka a denný odpad predstavuje priemerne 5 mmol/deň, 70% z vylučovaného horčíka opúšťa telo stolicou. Minimálne množstvo sa vylučuje aj potom, čo môže byť významné napr. u športovcov alebo ťažko fyzicky pracujúcich. Pri nedostatku horčíka môže teda dochádzať jednak pri zníženou príjme (nedostatočný prísun z potravy, pri anorexii, diétach a celkovo zníženom príjme stravy, dlhotrvajúcich hnačkách a vracaní, ochoreniach čriev spojených s poruchou vstrebávania celiakia, malabsorpčné syndrómy, ľudia po resekcii čreva, chronické zápalové ochorenia čreva, ale aj pri príjme potravy, ktorá znižuje vstrebávanie horčíka, napr.kolových a sýtených nápojov s vysokým obsahom fosfátov, tučnej strave, príjme mäkkej vody), pri zvýšenej potrebe horčíka (gravidita, dojčenie, rekonvalescencia, pri niektorých ochoreniach nadobličiek, nadmernej funkcii štítnej žľazy a prištítnych teliesok, pri akútnom zápale pankreasu alebo pri malígnych ochoreniach kostí) alebo následkom zvýšených strát horčíka močom (pri akútnej fáze zlyhania obličiek, po transplantácii, a najmä pri užívaní niektorých liekov ako sú chemoterapeutiká ako cisplatina, niektoré antibiotiká a prevažná väčšia diuretík liekov na odvodenenie hojne využívaných v liečbe srdcovhého zlyhávania a hypertenzie). Dlhodobý nedostatok horčíka sa spája s rozvojom aterosklerózy najmä cestou zvyšovania hladiny lipidov, práve dostatočný prísun môže pôsobiť preventívne a napr. aj zvyšovať hladinu dobrého HDL cholesterolu. Hypomagnezémia súvisí aj so zhoršením hypertenzie, vyšším výskytom arytmí, zaujímavou je napr. komorová tachykardia torsade de pointes, keď ani bežná antiarytmická liečba nie je účinná a jediným riešením tohto akútneho stavu je rýchle injekčné podanie magnézia. Dlhodobý nedostatok zhoršuje aj existujúcu variantnú anginu pectoris, dokonca, aj u pacientov s infarktom boli zaznamenané významne nižšie hodnoty horčíka a práve podanie horčíka zlepšuje obnovu myokardu a bráni reperfúznemu poškodeniu. Významná je aj spojitosť diabetu II. typu a hladín horčíka, keď nedostatok horčíka je úmerný zvyšovaniu glykémie, navodzuje inzulínovú rezistenciu, navyše, závažnosť hypomagnezémie koreluje aj s vyšším výskytom komplikácií diabetu najmä diabetickej retinopatie. Kao a kol. uvádza dokonca nepriamu závislosť medzi hladinou horčíka a samotným výskytom cukrovky 2.typu. Viacero výskumov potvrdilo, že diabetici majú v porovnaní s necukrovkármi nižšie hladiny horčíka v krvi, rovnako je nižšia hladina u diabetikov s výskytom retinopatie ako u tých diabetikov, ktorí ňou netrpia. Nedostatok horčíka sa spája aj so vznikom obličkových kameňov už vylučovanie <3 mmol/deň hočíka v moči sa javí ako rizikové pre vznik kameňov, pretože do väzby s oxalátom sa miesto horčíka dostáva vápnik, čo vedie k vzniku nerozpustných kalcium-oxalátových kameňov. Užívanie horčíka teda pôsobí aj preventívne pred vznikom urolitiázy. Známe je užívanie horčíka v tehotenstve, nielen na krytie zvýšených potrieb, ale aj pri prevencii a liečbe hypertenzie či eklampsie tehotných. Užívanie horčíka podľa tohtoročnej talianskej štúdie naznačuje aj redukciu zápalovej odpovede organizmu spojenej so starnutím a vznikom vekovo-podmienených ochorení, a tak vplýva aj na predĺžovanie zdravého života. Prísun horčíka je dôležitý aj ako prevencia depresií, v prípade už existujúcej depresie sa odporúča v súbežnom podávaní, čím zlepšuje efekt liečby ako takej. Podľa výskumov Djokica a kol. sa osvedčilo podávanie horčíka v kombinácii s melatonínom a komplexom vit. B aj v liečbe nespavosti, bez ohľadu na jej vyvolávajúcu príčinu. Skúmané je aj podávanie horčíka v očnom lekárstve napr. pri glaukóme, čo je ochorenie vedúce k progresívnej strate nervových gangliových buniek sietnice, kde sa za hlavný rizikový faktor považuje vnútroočný tlak, nastáva nezriedka zhoršovanie poškodenia zrakového nervu, aj napriek úprave vnútroočného tlaku. Z toho sa dá usúdiť, že k poškodeniu prispievajú aj iné faktory, než len samotný vnútroočný tlak, napr. oxidačný stres s toxicitou glutamátu aj porucha cievnej regulácie spojená s nadbytkom vápnika, čím dochádza k nedokrvovaniu buniek a následne aj ich poškodeniu pri obnove toku. V takýchto prípadoch sa v liečbe využívajú lieky blokujúce prísun vápnika do bunky, ktoré so sebou nesú radu nežiaducich účinkov, čo bráni ich využitiu v chronickej liečbe. Naproti tomu magnézium pôsobí ako prirodzený protipól vápnika s minimom nežiaducich efektov. Gaspar a kol. skúmal efekt suplementácie horčíka u pacientov s glaukómom a cievnymi spazmami na končatinách, pričom po 4 týždňoch došlo k zlepšeniu prietoku aj zorného poľa u jeho pacientov. Prísun magnézia teda môže mať pozitívny účinok na zorné pole u glaukomatikov. Zaujímavá je aj asociácia šedého zákalu v staršej populácii a iónovej nerovnováhy spojenej s nízkou hladinou plazmatického horčíka a draslíka a súčasne zvýšenou hodnotou vápnika a sodíka. Z výskumu vyplýva, že deficit horčíka vedie cez nadmerný oxidačný stres a zvýšenie vápnika vo vnútri bunky, k tvorbe zákalu. Z uvedených faktov môžeme usudzovať, že zabezpečenie dostatočného príjmu horčíka adekvátne k jeho potrebe je nevyhnutné. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej stresu, spojenej s požívaním rafinovaných potravín, nižším obsahom horčíka v potravinách pestovaných na nekvalitnej pôde či častým užívaním liečiv ovplyvňujúcich vylučovanie horčíka aj vysokým výskytom rôznych ochorení, je veľmi náročné kryť prísun horčíka bez užívania perorálnych výživových prípravkov s jeho obsahom. Nepochybne efektívnou je moderná lipozomálna forma, kde je preparát horčíka uložený v dutinke obalenej lipozómom, čo je obal tvorený prírodnými lipidmi, napr. lecitínom. Tento obal je identický s fosfolipidovou membránou ľudských buniek, takže do ich vnútra prechádza omnoho jednoduchšie len splynie s bunkovou membránou a svoj obsah vylúči dovnútra. To umožňuje oveľa jednoduchšie, efektívnejšie a rýchlejšie vstrebávanie. V prípade takto používaného lipozomálneho magnézia sa vstrebateľnosť v črevnej bunke zásadne zvyšuje, na porovnanie pri použití bežných preparátov alebo horčíka v strave je to medzi 25-60%. Vďaka lipozomálnej nanotechnológii je požitý prípravok magnézia tak lepšie dostupný pre potreby organizmu a zakúpený preparát oveľa lepšie využitý než len neefektívne vylúčený von z tela. AUTOR MUDr. Katarína Buhajová Mohli by Vás zaujímať tieto produkty Lipozomálne magnézium Hodnotenie 5.00 z 5 16,90 Pridať do košíka The post Lekár radí: Kedy užívať magnézium a prečo je lipozomálna forma účinnejšia appeared first on NaturMedic.

Web: NaturMedic | Zdravé potraviny a výživové doplnky | Všetko pre zdravie
Aktualizované: 8.2.2024

prejsť na článok

Lekár radí: Kedy užívať magnézium a prečo je lipozomálna forma účinnejšia

Špenátové cestoviny s bio spirulinou

Kvalitný kolagén? Pri jeho výbere dbajte na tieto dôležité atribúty

Čučoriedkové muffiny s kolagénom

Zaručený tip, ako efektívne pripraviť pokožku na leto

Hovädzí alebo rybí kolagén? Ktorý je pre mňa lepší?