Sedeli sme na návšteve u známych a oslavovali narodenie najmladšieho člena domácnosti. V tom prišla reč na Tomáša…Náš hostiteľ sa pred mnohými rokmi rozviedol. Z prvého manželstva mu zostal 11-ročný syn Tomáš, ktorý trvale býval s mamou a vídal sa s otcom len veľmi málo. Stretnutie sa vždy nieslo v dusnej atmosfére. Napäté vzťahy medzi bývalými manželmi zásadne ovplyvňovali aj to, ako sa syn voči otcovi správal. Navyše, otec si založil novú rodinu, do ktorej sa mu narodil už druhý potomok. Bolo zrejmé, že Tomáš to ťažko zvládal. Pri každej príležitosti našiel spôsob ako na seba upozorniť. Samozrejme, v drvivej väčšine negatívne. Odvrával, bol nepríjemný, ochota prispôsobiť sa pri spoločných aktivitách s novou otcovou rodinou na bode nula. Počas stretnutia visel každé dve hodiny na telefóne a „hlásil“ svojej mame aktuálny stav. Aj leňošenie na zemi na koberci so psíkom sa stalo argumentom pre sociálku, ktorá niekoľko krát na výzvu Tomášovej mami prišla prešetriť podnet, že sa s ním zle zaobchádza. Učebnicový príklad toho, kam až to môže dôjsť, keď rodičia po rozvode pokračujú vo svojom boji a za hlavný arzenál používajú svojho syna. Neprináleží mi hodnotiť, ktorý rodič by v tomto prípade mal urobiť ústupok, alebo na ktorej strane je väčšia váha zodpovednosti za situáciu. Ale určite viem, že to nebola Tomášova chyba…Počúvala som ako nová partnerka nášho hostiteľa popisovala rôzne situácie, ktoré s Tomášom zažili. Celý problém uzavrela tvrdením, že je to jednoducho nevychovaný chlapec, ktorý má zlé srdce a každému chce robiť len zle. A nech by sa skúsil dotknúť jej detí, tak ho chytí a vyhodí z balkóna...Samozrejme, túto vetu povedala skôr ako slovný zvrat, ktorým chcela dať najavo svoj postoj voči Tomášovi a nie to, žeby mu bola ozaj schopná ublížiť…(aspoň dúfam!)Aj tak to bolo šokujúce. Počuť také tvrdé slová a toľko „nelásky“ z úst mladej 2-násobnej maminky voči inému dieťaťu, ktoré malo navyše s tými jej deťmi spoločného otca. Ostatní členovia rodiny ju v tom podporili.Áno, len nech skúsi. Áno, treba sa na neho vykašľať. Áno, treba požiadať o zníženie výživného. Áno, nech si žije len s mamou, keď mu nič nie je dobré! Áno, veď ešte bude ľutovať. Áno, je to rozmaznané dieťa, presne ako jeho mama!Môj partner sedel vedľa mňa a silno ma držal za ruku. Cítil ako som stuhla a ako som sa musela ovládať, aby som si zachovala chladnú hlavu a nepovedala niečo nevhodné. Táto situácia sa ma veľmi dotýkala, sama som so synom prežila veľmi ťažké časy po rozvode. Viem presne, čo môže s detskou dušičkou urobiť takáto vojna dospelých. Hlavne, ak sú obe strany absolútne presvedčené, že majú svoje práva…ale na svoje povinnosti voči dieťaťu zabudnú.„Ja si myslím, že sa veľmi mýlite!“Vyhŕklo zo mňa, keď som sa konečne dostala k slovu. A bolo mi úplne jedno, či sa to v danej chvíli hodí alebo nie. Nemohla som to jednoducho nechať bez toho, aby som sa aspoň pokúsila celému „odboju“, čo v tej chvíli proti Tomášovi bol, naznačiť aj druhú stranu mince. „Som si istá, že Tomáš je veľmi nešťastný! Je medzi dvomi mlynskými kameňmi a snaží sa to prežiť. Je v situácii, do ktorej sa nedostal svojim pričinením, nevie ju nijako riešiť, len vie, že ho to bolí. Cíti sa neisto. Cíti sa stratený. Bojí sa. Bojuje o priazeň otca, lebo vidí jeho novú rodinu a má strach, že v nej už pre neho nie je miesto! A používa svoje detské zbrane. Neposlúcha. Robí prieky. Je drzý…Je to dieťa. Nemôžeme od neho čakať, že sa bude správať rozumne a zodpovedne. Že bude vedieť správne vyhodnotiť situáciu. Alebo, že dokonca bude vedieť urobiť sudcu v spore rodičov, kto za čo môže. Nemôžeme ho dotlačiť do pozície, že si má medzi rodičmi vybrať, koho spojenec bude. Potrebuje oboch rodičov! Aj keď každý z nich má už svoj vlastný život. Zrejme má pocit, že nikam nepatrí….“Neviem, či v spoločnosti, v ktorej sme sedeli tieto moje slová padli na úrodnú pôdu. Ale dúfala som, že moje slová budú aspoň trochu rezonovať v hlave Tomášovho otca. Pripomenulo mi to moje vlastné zúfalstvo, keď som sa snažila prežiť a hlavne pochopiť zásadné zmeny v synovom správaní po tom, ako sme sa s jeho otcom rozviedli. Zo dňa na deň to bolo iné dieťa. Mala som pocit, že v sekunde zabudol na to, koľko sme toho spolu prežili. Ako sme spolu čítali, hrali sa, hodiny sa rozprávali, tvorili, rozoberali školské projekty…len my dvaja, lebo tatik bol stále v práci alebo nemal chuť zaoberať sa hlúposťami. Zo dňa na deň to všetko pre neho prestalo existovať.Po jednej dovolenke s novou otcovou rodinou mi oznámil, že chce trvalo bývať s nimi. Lebo je tam nová kompletná rodina, lebo je tam veselo, lebo chodia na výlety, lebo tatik zarába lepšie ako ja a bude mu vedieť zaplatiť lepšiu školu…Keď som trvala aspoň na striedavej starostlivosti, naše dva týždne boli peklo na zemi. Robil všetko preto, aby ma donútil „vrátiť“ ho k tatkovi.Toto bolo najťažšie obdobie, aké som prežila. Rozvod bol proti tomu malina. Sedela som oproti môjho dieťaťu a za ten svet som nedokázala pochopiť dôvody, pre ktoré tak zrazu zmenil voči mne postoj. Bola som na pokraji zrútenia. Stále dookola som si kládla tú istú otázku: Prečo????Nebyť jednej úžasnej psychologičky, ktorá vtedy mne ponúkla pohľad z druhej strany, ktovie ako by to bolo dopadlo. Asi aj preto som mala takú silnú potrebu „odovzdať“ tento jej pohľad Tomášovmu otcovi. Možno to aspoň trochu uľahčí situáciu ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa „stratilo“ v rozvode rodičov.Ako sa v takejto situácii zachovať? Čo robiť alebo zásadne nerobiť, aby sme svojim deťom rozvod uľahčili? Ako sa na situácii pozrieť očami deti? Opýtajme sa Hany Podľa dlhodobých výskumov nie je pre šťastný život detí až tak podstatné, či sú z rozvedenej alebo úplnej rodine. Omnoho dôležitejšie je, či ide o vysokonfliktné alebo nízkokonfliktné prostredie. Aj deti z úplnej rodiny, kde je napätá atmosféra nabitá hádkami a konfliktmi si môžu do života odniesť ťažkú emocionálnu výbavu. Budú na tom omnoho horšie, ako deti z rozvedených rodín, kde rodičia zostali aj po rozvode zodpovednými rodičmi, ktorí sa dokážu dohodnúť. Hovorí sa, že keď človek kričí na niekoho iného, tak vlastne volá o pomoc. U detí počas rozvodu to platí dvojnásobne. Dieťa je vzdorovité, odvráva, kričí, neposlúcha, odmieta sa zapojiť do akejkoľvek aktivity, bojkotuje každú snahu, vymýšľa si, zhorší sa mu prospech v škole, začne domov nosiť poznámky, že má konflikty so spolužiakmi alebo dokonca, že chodí poza školu. To všetko sú základné signály, že sa trápi.Veľmi častá reakcia zo strany rodičov a okolia je hnev, nespokojnosť s tým, čo dieťa vystrája, nedajbože aj fyzický trest. Rodičia majú plnú hlavu starosti s rozvodom a vidia pred sebou niekoho, kto komplikuje už aj tak ťažkú situáciu. Očakávajú skôr pochopenie, dokonca podporu, domáhajú sa, aby sa dieťa pridalo na ich stranu a odsúdilo druhého rodičaveď je jasné, že za všetko môže ten druhý.Ak sa budeme na situáciu dívať len z pohľadu rodiča, dá sa to pochopiť. Ale je absolútne nevyhnutné pozrieť sa na to očami detí.Čo asi tak môžu vidieť zo svojho pohľadu?Ako asi môžu situáciu vnímať? Sú vystrašení?Sú zmätení?Stratili zázemie a nik im nepovedal, čo bude ďalej?Kde budú bývať?S kým budú žiť?Stratia úplne druhého rodiča?Nájde sa pre nich miesto pre novú rodinu, ktorú rodič založil?Majú šancu s niekým o tom otvorene hovoriť?Čoho všetkého sú svedkom?Ako by sme reagovali my?Deti reagujú na rozvod rôznym spôsobom. Všetko závisí od ich veku. Deti v predškolskom veku berú za rozvod rodičov vinu na seba. Deti do 8 9 rokov prežívajú veľký smútok a často plaču, staršie deti sa hnevajú na rodičov a obviňujú zo situácie raz jedného a raz druhého rodiča. Dospievajúci sa uzavrú do seba alebo si nájdu miesto, kam unikajú od toho všetkého. Často k skupine ľudí, ktorí neuznávajú pravidlá, bojkotujú akékoľvek požiadavky zo strany okolia, unikajú od reality, aj za pomoci drog a omamných látok. Je to pre nich chvíľa, kedy je mimo nich všetko, čo sa doma deje. Cítia sa slobodní.Čo robiť?Dať deťom najavo, že ich ľubime. Že majú pevné miesto v našom živote bez ohľadu na to, kde budeme a ským budeme. Že sme tu pre nich. Že sme pripravení počúvať a odpovedať na ich otázky. Že to spolu určite zvládneme. Aby videli, počuli a cítili kam patria. A vždy budú. Nášmu hostiteľovi by som teda poradila nájsť spôsob, ako stráviť jeden alebo dva dni len s Tomášom. Pokúsiť sa obnoviť vzťah, ktorý mali pred rozvodom. Dať mu priestor, aby sa mohol pýtať, na veci ktoré ho trápia. A hlavne mu ukázať, že jeho miesto u otca je neohrozitelné. Áno, najprv by musel nájsť spôsob, ako sa o tom porozprávať s Tomášovou mamou. A to nemusí byť práve jednoduché. Ale, čo je v tejto chvíli dôležité? Vyhrať ďalšiu slovnú prestrelku s bývalou alebo nájsť maximálnu mieru diplomacie ako dosiahnuť dohodu a príležitosť na jeden otvorený rozhovor? Veď predsa ide o veľa. O budúcnosť a šťastný život ich spoločného syna. Sú mu to obaja dlžní. Za rozvod sú zodpovední obaja. A preto by sa aj k budúcnosti syna mali postaviť obaja zodpovedne. Čo robiť, ak predsa nie sú schopní konštruktívneho dialógu? Jedna z možností je nájsť mediátora. Bude prostredníkom medzi nimi a nájde spôsob ako uzavrieť rozumnú dohodu.Robím všetko preto, aby som v krátkom čase mohla v takýchto prípadoch pomôcť. Kým však naplním literu zákona pre vykonávanie pozície mediátora, ponúkam radu, iný pohľad, tipy ako s ex-partnerom komunikovať a ako pomôcť deťom a aj sebe zvládnuť rozvod čo najlepšie. Pripravujem online návod, v ktorom nájdeš mnoho praktických rád ako zvládnuť rozvod. Niektoré pomohli mne, k niektorým som sa dopracovala na základe vlastnej skúsenosti. Verím, že majú potenciál, aby pomohli aj iným.Ak ťa to zaujíma, nechaj na seba kontakt. Dám ti vedieť , keď bude návod na svete. NECHAJ NA SEBA KONTAKT The post Len nech skúsi, vyhodím ho z balkóna! appeared first on Rozvod podľa HANY.
V dnešnej dobe je málo nehnuteľností, ktoré by nemali terasu či aspoň balkón. Priestor v exteriéri, kde môžeme piť našu kávu či stretávať sa s rodinou pri grilovaní je na nezaplatenie. Vonkajšie terasy či balkóny, ktoré sú súčasťou bytov využívame naplno.
Aj vy patríte k tým, ktorých príbytok je doplnený balkónom? V tom prípade viete, aký dôležitý je vhodný výber zábradlia. V prvom rade zábradlie plní svoju opornú funkciu, vyznačuje sa pevnosťou, stabilitou. Následne sa vyznačuje svojou estetickou stránkou
Byt bez balkónu je pre množstvo ľudí niečo nepredstaviteľné. Balkón je miesto, kde si môžeme aspoň na chvíľu vo voľnom čase sadnúť a vychutnať si svoju kávu či posedieť s priateľmi. Množstvo ľudí však počas leta využíva svoj balkón či vonkajšiu terasu min
Koľko krát ste sa postavili a odišli zo svojej terasy či balkóna, pretože priamo na vás svietilo slnko, otravoval vás hmyz, sedenie vám znepríjemňoval vietor ci susedia sedeli hneď vedľa vás a vy ste nemali žiadne súkromie? Pri balkónoch a terasách je sam
Tí z vás, ktorí sa chystáte predať svoju nehnuteľnosť určite zvažujete či to zveriť do rúk realitnej kancelárie alebo si to režírovať sám. Veľa ľudí si myslí, že služby realitného makléra sú zbytočné, že si svoju nehnuteľnosť predajú sami. Aká skutočnosť
prejsť na článok