Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky. Bývali sme hneď vedľa mojej obľúbenej pražskej stavby Invalidovne. Tým, že sme ju mali takto na očiach, sme nezaváhali a využili jednu z posledných možností sa konečne dostať dnu na komentovanú prehliadku. Ešte pred tým, ako sa nadobro uzavrie pre kompletnú rekonštrukciu a dostavbu. Kauzu okolo (kontroverznej) dostavby Invalidovne sledujem už roky, tak som rada, že som ju mala šancu zažiť v jej pôvodnej, autentickej podobe, aj so škodami, spôsobenými veľkou povodňou v roku 2002, ktorá definitívne zmenila tvár a budúcnosť nielen Invalidovne, ale aj celého Karlína. Som milovníčkou barokovej architektúry, ale aj moderných a ambicióznych prestavieb a dostavieb a fandím podobným projektom, navyše ak sa do nich zapoja špičky vo svojich odboroch ako architekt Petr Hájek či sklárska firma Lasvit. A vôbec, Národní památkový ústav môžeme Čechom len závidieť. (Inak, už sa neviem dočkať vyhlásenia výsledkov tohtoročných Cien NPÚ Patrimonium pro futuro. Medzi finalistami mám hneď niekoľko favoritov, ktorých by som chcela v dohľadnej dobe navštíviť, tak som zvedavá, ako dopadnú.) … Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Hneď oproti hlavnému vchodu do Invalidovne sa nachádza nový rezidenčný objekt Fragment s nemenej kontroverzným umeleckým dielom od Davida Černého – obrej plastiky Lilith, podopierajúcej stavbu, spolu s rukou Adama a nohou Lucifera. Neprekáža mi, že provokuje, oceňujem, že vzbudzuje dôležitú verejnú diskusiu a nastoľuje otázky džentrifikácie, roly umenia vo verejnom priestore, artwashingu a pod. Vravím si, kiežby sme sa takýmito otázkami mohli zaoberať aj na Slovensku Prečo ale spomínam tento priestor? V jeho parteri je pekáreň a kaviareň siete The Miners Coffee, kam sme sa vybrali v jedno ráno na kávu a raňajky. A boli sme veľmi spokojní. Vo vnútri nie je veľa miest na sedenie, ale v dobrom počasí je rozložených pár stolov vo vnútrobloku, kde je príjemný pokoj. The Miners pečú na mieste bagle, ktoré tvoria základ ich ponuky raňajok a brunchov a kvôli ktorým sme sem vlastne prišli. Nájdete tu ale aj iné zaujímavé sladké a slané jedlá, ktoré si inde nedáte (napr. syrniky). Oceňujem veľmi dobré dochutenie bagelov s údeným lososom (chválim najmä zakomponovanie kyslej zložky k rybe) a množstvo „zeleného“, vrátane pevnejších listov kučeravého kelu, s ktorými sa v reštauráciách na tanieroch nestretávam často. Zaujímavé sú v The Miners sezónne kávové, nekávové i nealkoholické drinky. Nič, pravda, pre kávových puristov, The Miners sa ani netaja ambíciou byť „kvalitnejším starbucksom“ a vytvoriť alternatívnu globálnu sieť kaviarní. Ani ja nemám vždy v kaviarni chuť na čistú kávu a v týchto prípadoch by ma ponuka kreatívnych a hravých nápojov veľmi potešila. Osobne by som prijala viac takýchto mainstreamových kaviarní s výberovou kávou, s kvalitným dizajnom a ingredienciami, najmä pre nastupujúcu early teens generáciu, aby si nemuseli huntovať zdravie vo fast foodoch a mali aj zdravšiu, no rovnako atraktívnu alternatívu. V Karlíne sme inak pochodili všetky naše obľúbené kaviarne, či už na rýchlu rannú kávu alebo raňajky. Ideálne spojenie pekárne a kaviarne predstavuje Pekárna Praktika na Sokolovskej. Minule sme ju nestihli, lebo mali cez sviatky zatvorené a cez víkendy nepečú, ale tentoraz to vyšlo a nemohlo sa nám lepšie stať. Dá sa tu v kľude posedieť, vybrať z čerstvo napečeného slaného i sladkého pečiva, či dať si ich legendárny zapečený sendvič s kimči. Na Praktike milujem, že idú proti prúdu a pečú z raže alebo červenej pšenice aj také výrobky ako croissanty, danishe, šišky, vianočky alebo canele. Je to osviežujúce a inšpiratívne. Ich výrobky si s inými nikdy nepomýlite a keby sme neodchádzali z Prahy cez víkend, keď mali zatvorené, bol by chlieb z Praktiky jediný, ktorý by som si brala domov. A nesmiem zabudnúť ani na fakt, že si Praktika múku aj sama na mieste melie (na kameni) a predáva, čo je podľa mňa sen – môcť si kúpiť čerstvú, živú a nutrične bohatú múku vždy, keď potrebujem a ešte aj z raritných odrôd pšenice ako špalda či jednozrnka. Tomu hovorím skutočný luxus a zlepšenie kvality života! Okrem Praktiky musím aspoň jednou vetou spomenúť aj kaviareň Můj šálek kávy, jednu z najstarších pražských kaviarní s výberovou kávou. Táto legendárna kaviareň pražiarne Doubleshot nestratila nič zo svojho drajvu ani po rokoch (my sme tu boli naposledy pred ôsmimi rokmi) a stále udáva trendy. Aj dnes si možno budete musieť počkať na voľný stôl, ale neoľutujete. Ak nič iné, v sezóne sa tu zastavte na affogato. Lepšie som v živote nejedla! S karamelovou omáčkou, orieškovou grilážou a vločkovou morskou soľou, geniálna súhra chutí, textúr a teplôt v jednom súste, ach! (A z rodiny Doubleshot sa najbližšie teším aj do novučičkej kaviarne Loka na Masaryčke, to len aby som nezabudla.) Do Karlína sme sa tešili aj preto, že sme mali na dosah aj najnovšiu pražskú „atrakciu“, štvanickú lávku cez Vltavu, vedúcu z Karlína do Holešovíc (ľudovo nazývanú HolKa). Karlín sa tak vertikálne prepája tunelom od Žižkova (Vinohradov) a lávkou cez ostrov Štvanice až po Holešovice a stáva sa tak ešte atraktívnejším miestom pre peších. Zrazu si môžete z Karlína zájsť pešo do holešovickej tržnice, či na kávu až na Letnú. Lávka nie je len utilitárnym kusom dopravnej infraštruktúry, architekti ju poňali ako umelecký objekt v krajine, jej prevedenie má pripomínať sochu z mramoru a jej súčasťou je aj niekoľko symbolických detailov na zábradlí, ako aj sôch v bezprostrednom okolí. Prechádzka po lávke tak bude aj kultúrnym zážitkom, ktorý určite stojí za to. Neobmedzovali sme sa ale len na objavovanie nových miest Karlína, Praha má pre nás vždy príliš veľa lákadiel, ktorým sa nedá odolať. Najviac sme boli zvedaví na dejvické bistro Šodó, spoločný podnikateľský počin dvoch známych manželských dvojíc, stojacich za projektmi Taste of Prague a PG Foodies (a ich karlínskym bistrom Etapa). Myslím, že môžem zodpovedne napísať, že Šodó bolo to najlepšie, čo sme v Prahe ochutnali a zažili a zavítali sme k nim hneď dvakrát. Nielen preto, že ich jedlo a káva (espresso!) je bezkonkurenčné, ale na prelome mesiacov sme mali šťastie, že sme zachytili posledný deň na menu ich marhuľové gule a na ďalší deň už ich bájne dukátové buchtičky – po česky „buchtičky se šodó“, odkiaľ vlastne pochádza názov bistra a ich „signature dish“. Lebo, hej, šodó nie je nikdy dosť! Zabudnite na nudný puding z prášku a buchtičky bez chuti zo školských jedální. Šodó definitívne rehabilituje ďalšiu retro klasiku nášho detstva a posúva ju na serióznu gastro mapu nielen Česka, ale aj Slovenska (a, samozrejme, za uznanlivého potlesku Rakúšanov, všakže). Šodó má navyše rozmer, ktorým mi ulahodili najviac, a to, že je bistrom v pravom slova zmysle. Komunitným, neformálnym lokálom s jednoduchým menu a konceptom, obohacujúcim celé susedstvo a verejný priestor naokolo. Sedelo sa nám za stolčekmi vonku na slniečku báječne. Jedlám, postaveným na raňajkových a brunchových klasikách, nikdy nechýbal nejaký originálny nápad, vizuál či chuťový detail, ktorý ich posunul do inej dimenzie. Obyčajné jedlo ako vajcia do skla boli v brúsených pohároch na stopke a s kúskom pikantnej nduje dokonalou kreáciou, na ktorú s priateľmi spomíname dodnes. (Inak, nduja je moja nová láska, musím si ju zohnať aj domov.) Všedný toast s hubami bol vďaka pestrej zmesi húb, jemného labnehu a kyselkavého citrónového aioli harmonickým koncertom v ústach. A tie marhuľové gule! Celú hlavu som si do nich chcela zaboriť! Veď sme si ich aj doobjednávali a taniere do čista vylízali. Celkovo vidieť, že v Šodó menu zostavuje niekto, kto má maškrtný jazýček a jedlá dochucuje niekto, kto má dobre vykalibrované chute. Bravo, Šodó! Priznám sa, trochu som sa toho bála. Šodó je vyhajpované a obliehané podobne ako Etapa, všetci Šodó chvália a nešetria superlatívmi. No mne napríklad v Etape nechutí a bála som sa, že mi nebude ani v Šodó. No moje obavy sa nenaplnili, práve naopak, Šodó je presne podľa môjho gusta a neviem sa dočkať ďalšej návštevy. Skvelý personál tomu všetkému dáva korunu a ak budete mať šťastie, že sa o vás bude starať sám Jan z Taste of Prague, lucky you! Ďalšou novinkou pražskej kaviarenskej scény tejto sezóny je aj Alma z dielne ľudí okolo KRO, čo už je samo o sebe zárukou kvality. Alma na ulici V Jirchářích je adresou, na ktorú sa môžete spoľahnúť kedykoľvek počas dňa i večera. Dopoludnia v kaviarenskej časti s kávou, pekárskymi výrobkami a jedlami na menší hlad. Od obeda v reštauračnej časti (viac o nej napíšem v nasledujúcom príspevku) a nedávno oficiálne aj s vínnym barom Alma Wines. Ja osobne mám veľmi rada takéto komplexné podniky, ktoré vedia robiť aj kávu, aj pečivo, aj jedlo, aj skvelé drinky a kladú rovnaký dôraz na kvalitu všetkých zložiek od nápojov, interiéru až po obsluhu. Mimochodom, už teraz sa teším naspäť do Prahy do novej prevádzky KRO Bakery vo Vršoviciach, ktorá otvorila svoje brány až po našom odchode a kde centrálne pečú produkty do všetkých svojich prevádzok. Všetko, čoho sa KRO partia chytí, je skrátka skvost. Ohúrila nás aj nová prevádzka ďalšej obľúbenej pekárne La Forme na Krkonošskej ulici na Vinohradoch. Viennoiserie z La Forme považujem za jedno z najlepších v Prahe a nesklamalo nás ani tentoraz. V seversky minimalistickej a praktickej pekárni s kaviarňou môžete za sklom pozorovať ručnú prácu pekárov a posedieť pri raňajkách alebo brunchi buď vnútri, alebo v dobrom počasí aj vo vnútrobloku či na ulici pred pekárňou. Odolala som obligátnemu pistáciovému croissantu a prvýkrát ochutnala tzv. cube, kocku z lístkového cesta, plnenú v tomto prípade matcha krémom z bielej čokolády a malinami. Čistá obsesia, vravím vám! Rodinka pekární La Forme momentálne prechádza rebrandingom, tak sledujte sociálne siete, aby ste boli v obraze. Novinkou je napríklad možnosť najesť sa v prevádzke na Krkonošskej aj večer, menu je zaujímavé a, ruku na srdce, ak máte dokonalý chlieb a pečivo, máte vlastne polovicu úspechu vo vrecku. Už stačí len neprekombinovať pokrmy a mať stabilný a spoľahlivý personál. Ja osobne budem na „dinner by La Forme“ veľmi zvedavá, mne tieto neformálne bistro koncepty vyhovujú viac ako akékoľvek „zážitkové“ reštaurácie. Za zmienku ešte stojí, že La Forme má prevádzku aj na Nuselskej v Nusliach, ale my sme sa tentoraz do Nuslí vybrali na úplne inú adresu. Do Industry. Čítate dobre, Brno je už aj v Prahe. V jednom z vnútroblokov na ulici priamo pod Nuselským mostom zažijete trochu povestnej brnianskej rebélie a punku. Industra je celkovo špecialista na uletené priestory a nie je tomu inak ani v Prahe. V garáži, susediacej so second handom, zaujímavo spája „kávu a handry“ a atmosférou pripomína viac Berlín ako Brno. Tak sa za nimi bežte mrknúť, keď pôjdete na prechádzku napr. na Folimanku. Ozaj, ak sa budete túlať v Novom Meste v okolí ulice Petrská, na mieste bývalého Traffik coffee & sandwich je opäť kávový spot. A nie len tak hocijaký, ak milujete Cafe Hrnek, tak tu nájdete jeho mladšieho brata, maličký espresso bar Hrneček, vrátane škoricových, kardamomových uzlov, či fermentovaných limonád z Hrnku. Len ich cibulák na servírovanie nečakajte, tu sa káva z najlepších európskych pražiarní podáva do ručne robených, minimalistických bielych hrnčekov. Znie to dobre, že? Je neuveriteľné, koľko toho človek za týždeň v Prahe dokáže vidieť a stihnúť. Dve galérie, dve divadlá, dve komentované architektonické prehliadky, dve návštevy priateľov, nekonečno prechádzok po známych i neznámych miestach, „vyhliadkové“ jazdy električkami a do toho všetko to skvelé jedlo a pitie. No o ňom a o nových pražských podnikoch zas niekedy nabudúce. Hádam, čoskoro. Fotogaléria: The post Letné rituály first appeared on Natanieri.sk.
Letné tábory Každý rok pripravujeme pre deti od 6 rokov denné tábory s výučbou angličtiny metódou Helen Doron. Denné tábory prebiehajú v malebnej Ľubietovej. Deti si z tábora odesú mnoho pekných zážitkov. Podľa počasia podnikáme rôzne výlety do okol
prejsť na článokJar je tu a s ňou aj príležitosť na nový začiatok. Už naši predkovia pokladali rituály spojené s príchodom jari za veľmi dôležité. Všetko staré odchádza a nové, mladé a svieže prichádza. Jedným z najlepších spôsobov, ako začať túto sezónu obnovy, je veľké
Letné potulky po futbalových štadiónoch prevažne na východe Slovenska.
prejsť na článokMilí rodičia, už 19-ty rok pre Vás usilovne pripravujeme tie najlepšie denné letné tábory! V roku 2022 sa môžete tešiť na naozaj širokú ponuku táborov a samozrejme niekoľko úplných noviniek. Prihlasovanie je spustené a Vy si tak už teraz môžete zabezpeči
prejsť na článokJe skvelé byť iný ako ostatní, avšak sú oblasti, v ktorých sa táto vlastnosť nevypláca. Na cestách určite neriskujte, radšej si vytvorte prvenstvo v kvalite pneumatík, aké si na letnú sezónu zaobstaráte. Letné cesty na svetových pneumatikách Čo by sme rob
prejsť na článok