Gratulujem ti, práve si sa stal výhercom cesty na Mesiac! Splnený sen, alebo stelesnená nočná mora? Tak alebo onak – vedel by si, čo ťa čaká pred cestou k štartovacej ploche? Prečo existuje karanténa astronautov? Čo zažívajú ľudia počas letu? Ako na teba bude pôsobiť stav beztiaže? Ak nemáš potuchy, nezúfaj, milý cestujúci. Na tieto otázky sa spoločne pokúsime nájsť odpovede v tejto novej sérií .SPACE článkov, ktorá možno skončí až na povrchu Mesiaca. Počas posledných desaťročí môžeme v pravidelných intervaloch sledovať neuveriteľné divadlo. Pár odvážnych ľudí sa posadí do kovovej „konzervy“, a sediac na tonách zapálenej explozívnej zmesi sa vydávajú naprieč novým horizontom. Mimo Zemský povrch. Moderní dobrodruhovia, ktorých obdivuje celý svet. O astronautoch sa toho už veľa natočilo a popísalo, mnohí ich považujú za najlepších z najlepších. Zdraví, vyšportovaní, inteligentní a odvážni. A v mnohých ohľadoch tomu tak skutočne je – stať sa astronautom si vyžaduje enormné celoživotné úsilie a perfektný zdravotný stav. Medzi ľuďmi kolujú rôzne povery, týkajúce sa výberu astronautov. Určite si už počul o tom, ako by ťa nezobrali za astronauta, lebo máš plombu na zube, alebo nosíš okuliare. A v nedávnej histórií tomu tak aj bolo. Do kozmu lietali predovšetkým muži v strednom veku v najlepšom zdravotnom stave a telesnej kondícií. V súčasnosti sa však s narastajúcimi skúsenosťami výber astronautov rozširuje, a do kozmu lietajú aj ľudia mladší aj starší, ženy, a novinkou je aj nedávna výzva Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na výber astronauta s telesným postihnutím – prvého parastronauta. Okrem toho sa pomaly blížime k dobe, kedy budú komerčné vesmírne lety realitou – astronautom teda bude môcť byť takmer každý (kto na to bude mať financie). Nakoľko ty už vďaka MEDEXu vlastníš pomyselný lístok na Mesiac , ideme začať tvoju prípravu práve teraz. Vlastne už možno v aktívnej príprave si, ani o tom nevieš. Prvým krokom na ceste ku hviezdam je totiž povinná karanténa. Soplík, kašlík a iné kulehy Pomerne skoro od nástupu prvých vesmírnych letov sa začali objavovať neželané zdravotné problémy astronautov. Nakoľko samotné misie sú veľmi náročné ako po fyzickej, tak po mentálnej stránke, vesmírne agentúry majú snahu udržať svoje posádky v top kondícií. Aj napriek viacnásobným a podrobným lekárskym prehliadkam pred letom, a prísnemu výberu astronautov sa však môžu vyskytnúť ochorenia, ktoré vedia vážne narušiť štart alebo priebeh letu. Čo by teda napriek prepracovanému plánovaniu dokázalo za pár dní prekaziť miliardový projekt? Odpoveď je stručná, a momentálne veľmi aktuálna aj v našich bežných životoch. Sú to respiračné vírusy. Rebel Wally a prekliate Apollo Prvý registrovaný prípad nákazy respiračnými vírusmi sa vyskytol u astronautov počas misie Apollo 7. Skúsený veliteľ posádky Walter „Wally“ Schirra hlásil kontrolnému centru po pár hodinách od vzletu prejavy silnej nádchy. Banálne ochorenie, ktoré dokáže dostatočne znepríjemniť život aj na Zemi, sa stalo výrazným problémom pre priebeh misie Apollo 7. Schirra stihol počas trvania svojich príznakov spotrebovať všetky zásoby vreckoviek na palube vesmírnej lode, a rovnak aj všetkých 24 tabliet dekongestív (lieky proti nádche). Okrem toho jeho stav viedol ku viacerým konfliktom na palube lode, dokonca aj ku konfliktu medzi vesmírnou loďou a kontrolným centrom NASA, kedy Wally svojho nadriadeného na Zemi poslal do pekla. Celkové trvanie misie však bolo „len“ 11 dní a po úspešnom návrate Schirra vyzdravel. Po tomto intenzívnom zážitku však z trojčlennej posádky už do vesmíru nikdy nikto neletel. Na obranu Wallyho treba však povedať, že samotné prostredie beztiaže spôsobuje presun telesných tekutín smerom k hlave s následnou kongesciou nosovej sliznice aj bez prítomnosti vírusu – jeho nádcha bola tým pádom pravdepodobne mnohonásobne horšia ako ju poznáme na Zemi. Tento skutočný príbeh je rukolapným dôkazom, že aj takýto bežný (predovšetkým dámami) zosmiešňovaný soplík vie skoliť aj tých najodolnejších z nás.Takže nabudúce keď ti bude tiecť z nosa sa môžeš bez hanby cítiť ako vesmírny hrdina. Walter Schirra počas misie Apollo 7. (zdroj: NARA) Podobné nákazy respiračnými vírusmi boli registrované aj v nasledujúcich misiách programu Apollo, tentokrát však ešte pred dňom štartu. Misia Apollo 9 musela byť odložená o tri dni, pretože všetci traja členovia posádky udávali príznaky infekcie horných dýchacích ciest. Po skúsenostiach z Apolla 7 už kontrolné centrum radšej neriskovalo… Poslednou misiou, ktorá bola poznačená respiračnou nákazou bola misia Apollo 13. Vesmírna raketa mala z Floridy odletieť 11. apríla 1970 v zložení Lovell-Mattingly-Haise, plány však zmenil jeden 3-ročný chlapec. Tri týždne pred plánovaným odletom bol Charles M. Duke, náhradný pilot lunárneho modulu, na návšteve u priateľov so svojou rodinou. V tento deň prišiel do kontaktu s ich trojročným synom, ktorý mal v tom čase bezpríznakovú formu ochorenia rubeoly (ružienka). Nakoľko Duke ako dieťa toto ochorenie neprekonal, na návšteve sa nakazil a 5. apríla sa uňho objavili prvé príznaky. Deň na to, počas spoločnej prehliadky astronautov pred štartom, oznámil tento stav letovému lekárovi (angl. flight surgeon). Nakoľko ružienka sa prenáša kvapôčkovou infekciou, bola veľká pravdepodobnosť, že Duke v medzičase stihol nakaziť aj ostatných členov posádky. Situáciu sa pokúsil letový lekár ešte zachrániť, keď dal zvyšným piatim astronautom vyšetriť protilátky proti rubeole – ak by všetci v detstve prekonali toto bežné ochorenie, mohlo by sa uvažovať o plánovanom štarte. Pilot Thomas K. “Ken” Mattingly tieto protilátky však nemal, musel byť teda stiahnutý z pôvodnej posádky, a jeho funkciu prebral náhradný pilot John Swigert. Apollo 13 odletelo v plánovanom termíne, avšak s menšou zmenou v zložení posádky. „Rubeoloví pacienti“ Mattingly a Duke neboli o svoj zážitok ukrátení, do vesmíru leteli spoločne neskôr počas misie Apollo 16. Prvý diel zo série Lístok na Mesiac ma uzavrel do karantény. Doslova! Click To Tweet COVID-NECOVID, vitaj v karanténe astronautov Po skúsenostiach z troch infikovaných misií programu Apollo bol v NASA zavedený tzv. Program stabilizácie zdravia letovej posádky (angl. Flight Crew Health Stabilization Programe – FCHSP). Jedná sa o ochrannú karanténu astronautov, ktorá je pevnou súčasťou prípravy posádky od misie Apolla 14 (1971) až po súčasnosť. Podľa najnovšej revízie FCHSP je pre posádku povinnosťou nastúpiť do karantény najneskôr poobede siedmeho dňa pred plánovaným štartom, teda v deň L-7 (angl. launch minus 7). Vo výnimočných prípadoch do karantény nastupujú astronauti skôr, napríklad ak sa v ich blízkej rodine vyskytne infekčné ochorenie, alebo je pre potreby misie nutný posun spánkového cyklu. Obdobie sa zvyčajne predlžuje na dva týždne, a to aj v súčasnej pandémií COVIDu. Hlavným koordinátorom života v karanténe je flight surgeon, teda letový lekár, ktorý má pod dozorom zdravotný stav posádky po celú dobu ich prípravy. Dozerá predovšetkým na prípadný výskyt prejavov infekcie (kašeľ, nádcha, vracanie, hnačka, teploty), zranenia pri tréningu a celkový zdravotný stav pred štartom. Okrem týchto bežných povinností má hlavný letový lekár pod kontrolou aj všetky osobné kontakty posádky – rozhoduje, s kým sa môžu a nemôžu stretnúť. Členovia misie sa v karanténnom zariadení nesmú dostať do blízkeho kontaktu s osobami, ktoré nie sú autorizované a neprešli zdravotnou previerkou. Okrem týchto opatrení majú astronauti zakázané si podávať s kýmkoľvek ruky, musia dodržiavať dostatočný sociálny odstup, odporúča sa im umývať si ruky čo najčastejšie s mydlom a vodou a taktiež majú dostupné dezinfekčné prostriedky s minimálnym podielom alkoholu 62%. Znie ti to povedome? Ďeťom vstup zakázaný Najťažšou skúškou pred odletom vie byť sociálna izolácia a odlúčenie od rodiny a blízkych, preto je tomuto aspektu v príprave karantény venovaná adekvátna pozornosť. Najneskôr v deň L-45 mávajú zvyčajne rodiny astronautov tzv. Manželský briefing. Na tomto sedení je najbližšej rodine detailne vysvetlený priebeh programu FCHSP, pričom sa zdôrazňuje aj významná úloha kruhu rodiny jednak v prevencii infekčných ochorení, ako aj v oblasti psychologickej podpory. Počas tohto sedenia je rovnako objasnené, že akonáhle astronaut začne obdobie karantény, nebude umožnené deťom mladším ako 14 rokov stretnúť sa s nimi. Deti sa často pohybujú v školských kolektívoch s vysokou možnosťou nákazy a prenosu na člena posádky, pričom si prvotné symptómy ochorenia nemusia uvedomovať. Dospelí členovia kruhu najbližších majú možnosť jednej návštevy v karanténnom zariadení, plus účasť na tradičnom Family Barbeque v KSC Beach House. Po celú dobu ostáva rodina v kontakte s letovým lekárom, ktorý ich usmerňuje v procese pred samotnou návštevou a po nej. Karanténne ubytovanie prebieha v zariadeniach vesmírnej agentúry v Houstone, alebo na ostrove Meritt Island neďaleko Cape Canaveral. Samotné ubytovanie a ich servis musí spĺňať prísne štandardy. Čo sa týka samotných domov, okrem bežných priestorov ako kuchyňa a obývačka sú vybavené aj súkromnou posilňovňou, miestnosťou pre zdravotnícku prehliadku a pracovňou s plnou výbavou pre telekonferenčné briefingy. Samozrejmosťou sú tichá a tmavá spálňa s kúpeľňou vybavené klimatizačným zariadením. Špecialitou je výkonné osvetlenie ovládané mimo karanténne zariadenie, ktoré napomáha v prenastavení spánkového rytmu. V praxi to znamená že astronauti majú natiahnutý pracovný deň do nočných hodín, a výkonné osvetlenie podobné intenzite denného svetla si sami nevedia zhasnúť akokoľvek by boli unavení. Ich denný režim beží teda výhradne v réžií vesmírnej agentúry. Okrem toho musí aj strava posádky spĺňať vysoké štandardy, pitná voda je monitorovaná na výskyt koliformných baktérií ako prevencia vzniku gastroenteritíd a Legionelly ako prevencia legionárskej choroby. O kozmonautov je počas izolačných dní postarané skutočne ako v bavlnke. Karanténne zariadenie v Johnson Space Centre, Houston, USA. (zdroj: harveycleary.com) Zvonec na koniec Program stabilizácie zdravia sa po mnohých rokoch skúseností dá nazvať úspešným opatrením, nakoľko vedie k prevencii nákaz posádky a umožňuje maximálne efektívne využitie posledných dní pred odletom. Veľmi podobné postupy fungujú aj v ruskej vesmírnej agentúre Roskosmos, kde na plnenie ochrannej karantény dohliada hlavný epidemiológ Gagarinovho tréningového centra pre kozmonautov. Napriek celkovej snahe celého tímu okolo hlavného leteckého lekára sa stáva, že astronauti nebývajú v top kondícií v deň štartu. Po nabitých dvoch týždňoch v karanténe, kedy doháňajú posledné študijné resty v príprave na nadchádzajúcu misiu, je častá spánková deprivácia a únava v deň štartu. Či už táto nespavosť pramení z pracovného vyťaženia, alebo je to len nadšenie a strach pred štartom, je pochopiteľné a nevieme mu zabrániť. Rovnako častým úkazom býva aj dehydratácia. Táto býva však dobrovoľná a kontrolovaná zdravotníckym personálom. Astronauti sa takto chcú úmyselne vysušiť, aby nepotrebovali močiť v deň štartu. Tak ako ty preventívne nechceš piť počas dovolenkovej cesty autom do Chorvátska, tak si aj posádka chce ušetriť zážitok „mokrého letu“. O špecialitkách ako sú astronauti vybavení na tekéto „nehody“, aké sily pôsobia na posádku počas štartu a aké podmienky panujú v stúpajúcej rakete sa však pobavíme už v ďalšej časti našej série. Ak máš chuť dočítať sa viac, klikaj na ZDROJE Ak poznáš niekoho, komu by sa táto tvorba páčila, daj mu o tom vedieť zdieľaním na sociálnej sieti. Ak nechceš premeškať najnovšie články zo sveta MEDEXu, prihlás sa na newsletter v bočnom paneli, alebo daj like na FB alebo Twitteri. Za tvoj čas ti ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar! The post Lístok na Mesiac I. Karanténa astronautov appeared first on MEDEXonline.
Zápisný lístok na stravu Prosíme vytlačiť, vypísať a odovzdať triednym učiteľkám. ĎakujemeZápisný lístok stravníka Zápisný lístok stravníka so žiadosťou o dotáciu
prejsť na článokPodľa NASA prebieha v súčasnosti diskusia o dvoch možnostiach návratu dvojice astronautov na Zem.
prejsť na článokMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznamuje nasledovné sumy minimálnych mzdových nárokov podľa príslušného stupňa na rok 2023. Stupeň Suma minimálneho mzdového nároku 1 700,00 eur za mesiac 2 816,00 eur za mesiac
prejsť na článokMilí cestujúci, v regionálnej autobusovej doprave Košického a Prešovského samosprávneho kraja príde od 1. augusta 2024 k zmene tarify. Súčasnú tarifu nahradí zónová tarifa s rozšírenou ponukou druhov cestovného. Pribudnú jednorazové prestupné lístky, ako
prejsť na článokMesiac október je známy ako Mesiac úcty k starším. Počas nášho pravidelného cvičenia v Centre pohybovej aktivity Biomedicínskeho centra (BMC) Slovenskej akadémie vied (SAV) nás navštívila Lenka Leláková z rádia Slovensko. Vypočujte si záznam z relácie Se
prejsť na článok