I. VÝCHODISKÁ V samosprávach v súčasnosti rezonuje opakovane otázka možností obce investovať finančné prostriedky do cudzieho majetku. Preto si dovoľujeme nižšie vymedziť legislatívny rámec takejto možnosti, ktorá by sa mohla stať podkladom pre rozhodnutia obce o takomto úkone (samozrejme po zvážení všetkých alternatív) a ktorá jasne a jednoznačne vymedzuje zákonné podmienky. II. ROZBOR Podľa čl. 55a Ústava Slovenskej republiky chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Tieto princípy rovnako zakotvuje čl. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musia byť pri návrhoch zákonov predkladaných národnej rade uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Z uvedeného dôvodu a v zmysle tohto ustanovenia je nevyhnutné a potrebné pri predložení návrhu zákona uviesť všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze pod sp. zn. PL. ÚS 13/2022 konštatoval: „Zavedením čl. 55a ústavy ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, z 9. decembra 2020 bola hodnota dlhodobej udržateľnosti, ako aj s tým súvisiaca transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, potvrdená ako ústavná hodnota.“. Z týchto princípov (hospodárenie sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov) okrem iného vyplýva – v zhode s prístupom právnej vedy – že princíp transparentnosti vynakladania verejných prostriedkov treba chápať tak, že verejnosti sú otvorene, zrozumiteľne a včas poskytované podstatné informácie o tom, ako a na čo sa vynakladajú verejné prostriedky. To zahŕňa aj potrebu dôveryhodnosti tých, ktorí s verejnými prostriedkami nakladajú, pričom dôveryhodnými sú vtedy, ak majú jasnú predstavu o svojom poslaní a úlohách, dokážu svoje rozhodnutia a postupy presvedčivo zdôvodniť a z ich kania je zrejmé, že sledujú verejný záujem. V intenciách daného problému – investovanie do cudzieho majetku zo strany obce je potrebné rozlišovať minimálne nasledovné alternatívy: 1/ poskytnutie daru zo strany obce (do cudzieho majetku) 2/ možnosť investovať do cudzieho majetku. Ad. 1./ poskytnutie daru zo strany obce (do cudzieho majetku) Obec pri nakladaní s verejnými prostriedkami vždy postupuje podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 6 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi a zároveň verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Poskytnutie daru z rozpočtu obce bez zákonnej opory v osobitnom predpise nie je v súlade s týmto ustanovením § 19 cit. zákona. Takéto poskytnutie finančného daru nemožno poskytnúť ani na účely reprezentácie a propagácie subjektu, pretože podľa § 34 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí, že prostriedky na reprezentáciu a propagáciu možno iba uhradiť, t. j. použiť a nie poskytnúť ako dotáciu či dar. Ad. 2./ možnosť investovať do cudzieho majetku a) K problematike investovania (výdavkov) do cudzieho majetku vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia rozpočtovej politiky dňa 29. 5. 2019 „Informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku“, podľa ktorej: „Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy (obciam a vyšším územným celkom, ďalej len „VÚC“) zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu , údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy SR sú subjekty územnej samosprávy samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. V zmysle uvedeného v súlade s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o použití vlastných príjmov rozpočtu obce/VÚC rozhodujú tieto subjekty samostatne. V tomto smere zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, keď v § 7 ods. 1 písm. d) zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov. Ďalej je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 7 a § 8 zákona č. 583/2004 Z. z. upravené poskytovanie dotácií z rozpočtu obcí a VÚC, pričom regulácia sa týka iba subjektov, ktorým sa finančné prostriedky môžu poskytnúť a okruhov účelov a aktivít, ktoré sa môžu týmito finančnými prostriedkami podporiť. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako všeobecný predpis upravujúci pravidlá rozpočtového hospodárenia s verejnými prostriedkami, ako jedno zo všeobecných pravidiel obsahuje povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Neobsahuje však žiadnu úpravu, ktorá by bola právnou prekážkou pri investovaní výdavkov samosprávy do cudzieho majetku. Majetkové predpisy v gescii ministerstva financií, ktorých predmetom nie je úprava financovania, rovnako nie sú prekážkou možnosti investovania do cudzieho majetku. Záver: Zákon č. 583/2004 Z. z., ani iná legislatíva v pôsobnosti ministerstva financií, neobsahuje žiadnu reštrikciu, ktorá by zakazovala použitie prostriedkov obcí a VÚC do cudzieho majetku, t. j. ponecháva v tomto smere plne v kompetencii príslušného subjektu územnej samosprávy autonómne rozhodnúť o použití vlastných finančných prostriedkov. Táto informácia Ministerstva financií Slovenskej republiky však nebola všeobecne odbornou verejnosťou ale i samotnými samosprávami akceptovaná. b) Novelizáciou zákonom č. 201/2021 Z. z. došlo k novelizácii § 7 ods. 1 písm. d) zák. č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa z rozpočtu obce budú uhrádzať výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, s možnosťou uhrádzania výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovaním majetku, ktorého vlastník alebo správca nie je známy a zároveň je využívaný obyvateľmi obce na verejný účel. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) výslovne uvádza: Z rozpočtu obce sa uhrádzajú výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, s možnosťou uhrádzania výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovaním majetku, ktorého vlastník alebo správca nie je známy a zároveň je využívaný obyvateľmi obce na verejný účel. Dôvodom pre novelizáciu predmetného ustanovenia bola najmä potreba vykonávať opravy, údržbu a zhodnocovanie ciest a chodníkov v katastri obcí. Podľa dôvodovej správy sa v katastri obcí nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy obce. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie, ktoré sú využívané denne stovkami vodičov. Tieto účelové verejne prístupné komunikácie sú v stave, keď je potrebná ich údržba a v mnohých prípadoch ich zhodnotenie napr. formou rekonštrukcie. nbsp; Na základe tejto skutočnosti bola do právnej úpravy doplnená možnosť uhrádzania výdavkov z rozpočtu obce, ktoré sú účelovo určené na vykonanie údržby a zhodnotenia majetku, ktorého vlastník alebo správca nie je známy a ktorý je zároveň využívaný obyvateľmi obce na verejný účel (táto úprava sa objavila v rámci schvaľovacieho procesu v NR SR a tak sa rozšírila pôsobnosť priamo v texte zákona). Doplnilo sa teda oprávnenie obce vykonávať údržbu a zhodnotenie majetku vo všeobecnosti, neobmedzilo sa to účelovo len na údržbu a zhodnotenie verejných miestnych a verejných účelových komunikácií, verejných chodníkov a iných verejných spevnených plôch, miestnych komunikácií. c) Aj z dôvodovej správy k zákonu o majetku obcí – pod č. 137/2021 Z. z. – vyplýva, že „ identifikované problémy vyplývajú z právnej neistoty a s tým vyplývajúcej neochoty obcí investovať finančné prostriedky do zveľaďovania zvereného majetku. Napriek tomu, že zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy č. 583/2004 Z. z. neobsahuje zákaz investovať finančné prostriedky do zveľaďovania cudzieho majetku, a k danej veci existuje aj usmernenie Ministerstva financií zo dňa 29.5. 2019, samosprávy nie sú ochotné vynakladať finančné prostriedky na zveľaďovanie cudzieho majetku odvolávajúc sa na povinnosť hospodárne nakladať s vlastným majetkom (napríklad § 8 ods. 3 zákona 369/1990 Zb.) Uvedené vedie napríklad k nasledovným neželaným javom: zverený majetok vlastníka upadá, až prestane byť užívaniaschopným, mestská časť na svojom území neinvestuje do majetku mesta bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka a dohode o budúcom vzájomnom vysporiadaní / zverení majetku, neochota mestskej časti poskytnúť dotácie obyvateľom na realizáciu projektov umiestnených na pozemkoch mesta (napríklad revitalizácia kontajnerového stojiska), praktické problémy v súčinnosti mesta a mestských častí aj pri relatívne jednoduchých projektoch (kontajnerové stojisko), právne komplikácie pri obstarávaní realizátora, ak je napríklad vlastníkom pozemku mesto a financie poskytuje mestská časť (dohoda o spoločnom obstarávaní, kto je obstarávateľ)“. III. ZÁVERY Subjekty územnej samosprávy sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. O použití vlastných príjmov rozpočtu rozhodujú obce samostatne. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Aj zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako všeobecný predpis upravujúci pravidlá rozpočtového hospodárenia s verejnými prostriedkami (ako jedno zo všeobecných pravidiel) obsahuje povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia, stanovuje, že verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi neobsahuje však žiadnu úpravu, ktorá by bola právnou prekážkou pri investovaní finančných prostriedkov miestnej samosprávy do cudzieho majetku. Platí teda, že obec nemá zákonné limity a obmedzenia okrem zhora uvedených pre poskytnutie finančných prostriedkov (dotácie a pod.), ktorá by smerovala právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi na kapitálový (či investičný) charakter alebo na zhodnotenie majetku žiadateľa (resp. následného prijímateľa dotácie z rozpočtu obce). Komunálny spravodajca: 09_24 SOTAC komunálny spravodajca investície do cudzieho majetku Príspevok Majetok obce investície do cudzieho majetku (možnosti obce) je zobrazený ako prvý na Sotac.
I. VÝCHODISKÁ V snahe napomôcť sumarizácii podkladov k uplatňovaniu nárokov spojených s majetkom obce a vecnými právami obce je vhodné zosumarizovať existujúce metodické pokyny a usmernenia orgánov štátnej správy na tomto úseku pôsobnosti. Ich obsah a us
prejsť na článokNázov obce Povrazník napovedá, že obyvatelia obce v minulosti plietli povrazy. Vyrábali ich hlavne pre bane v Ľubietovej ale aj do Španej Doliny, Starých Hôr aj inde. V strede obce sú dva balvany s dierami. V týchto kameňoch boli osadené drevenné nástroj
prejsť na článokPrečo je v názve apartmánu na Šajbe ? Šajba je pôvodný (a dosial často používaný) názov obce Strelníky. Šajba bola premenovaná na Strelníky v roku 1948. Keďže to nie je tak dávno, miestni obyvatelia tento názov stále používajú a sú naň patrične hrdí. Viac
prejsť na článokBol vybudovaný v roku 2014. Prejdete ho za jedno poobedie prechádzkovým tempom celý. Staré Hory boli kolískou našeho baníctva po niekoľko storočí. Vedeli ste napríklad, že sme mali vyspelé banské technológie, vyhlásenú banícku školu a množstvo zlata, stri
prejsť na článokVypálenie obce Kalište a jeho obete si tradične pripomenieme pietnym aktom v rámci 17. ročníka stretnutia generácií. 12. augusta 2023 sa v areáli Národnej kultúrnej pamiatky Kalište uskutoční o 10.30 ekumenická pobožnosť. Nasledovať bude pietna spomienka
prejsť na článok