Hlavné mesto Holandského kráľovstva, Amsterdam, založili koncom 12. storočia ako malú rybársku dedinku na brehoch rieky Amstel. V súčasnosti je najväčším holandským mestom a jeho finančným a kultúrnym strediskom. Mesto je pozoruhodné krásnym historickým centrom, pochádzajúcim zo 17. storočia a systémom polkruhových kanálov, vďaka ktorým ho, podobne ako ruský Petrohrad, nazývajú Benátkami severu. Žije v ňom asi 177 národností, čo z neho robí najmultikulturálnejšie mesto v Európe. Možno preto si ho v roku 1945 vybrala Panna Mária, aby sa tu predstavila ako Matka všetkých národov.Videla Pani, Matku 25. marca 1945, koncom Druhej svetovej vojny, Ida Peerdeman sedela spolu so svojimi sestrami a dominikánskym pátrom Frehem v izbe a rozprávali sa o práve skončenej nemeckej okupácii Holandska. Idu náhle premohol silný pocit, že musí ísť do vedľajšej izby. Keď tam vošla, uvidela na stene oproti jasné svetlo a v ňom postavu ženy. Bola oblečená v bielom, prepásaná pásom, s rukami spustenými nadol, dlaňami smerom k Ide. Prehovorila k užasnutej žene: „Opakuj, čo ti poviem.“ Páter Frehe, vošiel do izby spolu s Idinou sestrou a pochopiac, že sa deje niečo mimoriadne, povedal jej sestre, aby zapísala všetko, čo Ida povie. V prvom zjavení Pani predpovedala koniec vojny. Dňa 5. mája 1945 sa pre Holandsko a neskôr aj pre iné krajiny vojna naozaj skončila. Ida hovorí: „Vtedy mi ukázala ruženec a povedala: ,Za to vďačíte tomuto. Vytrvajte. (...) Modlitba sa musí šíriť.´ Páter Frehe Idu požiadal. „Opýtaj sa, kto to je!“ Ida sa teda spýtala: „Si, si Panna Mária?“ Pani sa usmiala a odpovedala: „Budú ma nazývať Pani, Matka.“ V deň slnečného zázraku Ida Peerdeman sa narodila 13. augusta 1905 v Alkmaare (Holandsko) ako najmladšia z piatich detí. Pri krste dostala meno Isje Johanna, všetci ju však volali Ida. Krátko pred Prvou svetovou vojnou sa rodina presťahovala do Amsterdamu. Ida mala iba osem rokov, keď jej tridsaťpäť ročná mama zomrela pri pôrode posledného dieťaťa spolu s dieťaťom. Najstaršia sestra Gesina, vtedy šestnásťročná, sa vzdala svojho rozhodnutia stať sa zdravotnou sestrou, aby sa mohla postarať o svoje tri sestry a brata Pieta. Musela im nahradiť matku, pretože otec, obchodník s textilom, často cestoval po celom Holandsku. Ida si ale najlepšie rozumela so svojím bratom Pietom, ktorému sa mohla so všetkým zdôveriť. Ako katolícka rodina navštevovali každú nedeľu bohoslužby a modlili sa pred jedlom, ale hlbšie vieru nepraktizovali. Ida sa už v detstve zoznámila s dominikánmi a páter Frehe sa neskôr stal jej duchovným vodcom. Jej život plynul celkom obyčajne až do 13. októbra 1917. Bol mesiac svätého ruženca a deň slnečného zázraku, ktorý sa stal vo Fatime. Dvanásťročná Ida sa vracala zo stretnutia s pátrom Frehem, keď na konci ulice uvidela svetlo a v ňom žiariacu postavu. Vyzerala ako krásna mladá židovská žena. Ida si ihneď uvedomila, že je to určite Panna Mária. Žena ticho stála uprostred svetelného kruhu s roztvoreným náručím a milým úsmevom. Urobila iba milé, priateľské gesto bez slova. Očarená Ida bežala domov a všetko povedala otcovi, ale on jej o tom zakázal ďalej hovoriť. Bál sa, že ju budú považovať za pomätenú a rodina bude mať problémy. Ida teda mlčala, no zjavenie sa podobne zopakovalo v priebehu októbra ešte dvakrát. Presne v mesiaci, v ktorom sa Panna Mária posledný raz zjavila trom malým pastierikom vo Fatime. Ida ale o týchto zjaveniach nevedela. Páter Frehe jej tiež dôrazne prikázal, aby o ničom nehovorila a snažila sa na to viac nemyslieť. Ida sa sústredila na svoje budúce povolanie. Chcela sa stať učiteľkou v materskej škole, ale nedostala odporučenie, pretože vraj mala malú predstavivosť. Nik vtedy netušil, že toto zdôvodnenie bude pre ňu paradoxne neskôr veľmi užitočné, keď ju obvinia, že jej zjavenia sú iba hŕbou výmyslov jej živej predstavivosti. Psychológ, ktorý neskôr skúmal jej duševný stav, potvrdil, že jej predstavivosť bola veľmi slabá. Obyčajná úradníčka Ida sa zamestnala v Amsterdame ako úradníčka a žila životom obyčajnej mladej ženy. Medzi spolupracovníkmi bola obľúbená, pre svoju priateľskú povahu. Mala viacerých nápadníkov, ale nerozhodla sa pre manželstvo. V tom čase však trpela i mnohými útokmi zlých duchov, čo potvrdila i Helene, dcéra Idinho brata Pieta. Všetky tieto udalosti ju pripravovali na úlohu sprostredkovateľky, ktorej Mária postupne odovzdala naliehavé posolstvá určené celému ľudstvu. Od r. 1945 do r. 1959 sa Mária počas 56 zjavení prihovárala prostredníctvom Idy jednotlivým národom a národnostiam, všetkým ľuďom dobrej vôle. Varovala pred úpadkom viery a morálky, pred nešťastím a vojnou. Ukázala Ide vízie mnohých udalostí, ktoré sa neskôr skutočne stali i tých, ktoré sa môžu stať, ak sa ľudia neobrátia. Mária nás, podobne ako vo Fatime, varuje a prosí o obrátenie, modlitby a pokánie pretože nás chce zachrániť pred hrozbou veľkej svetovej katastrofy a priviesť do nového času, do času naplneného Duchom, do času pokoja. Pripomína nám vzácne dary, ktoré nám zanechal jej Syn, sviatosti, hlavne Eucharistiu. Prosí, aby sme sa k nim vrátili. Vedie nás späť ku krížu, k vrcholu lásky, pretože ním sme boli vykúpení. Ida videla v mnohých víziách obrazy vojen, ktoré sa neskôr rozpútali vo svete. Hovorí: „Zrazu som videla Balkán. Znovu bojujú. Pani mi hovorí. ,Budú ťažké boje. (...) V Jeruzaleme si národy Východu držia tváre v rukách. Budú zúfať nad svojím mestom. (...) Môjho Syna znovu prenasledujú. Vezmi kríž a postav ho doprostred. Až vtedy nastane pokoj.´ Ida vidí nápis: „Poriadok, láska a spravodlivosť.“ Mária hovorí: „Kým tieto slová nebudú viditeľné nad hlavami ľudí a nebudú žiť v ich srdciach, dovtedy nebude nijaká vyhliadka na pokoj. Kresťanské národy, pohania vás to naučia.“ Zjavenia v Amsterdame nemali vyvolávať senzácie, zvedavosť, ani paniku. Ich základným posolstvom bola výzva k obráteniu. „Chcem ho znovu podarovať svetu“, hovorí Panna Mária a ukazuje na svojho Syna. Ľudia sa majú vrátiť ku Kristovi, len tak sa svet dostane z duchovnej krízy, z hrozby prírodných a ekonomických katastrof, a cestu nám ukazuje Mária. Prichádza ako Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica – takto sa nazvala v amsterdamských zjaveniach. Predpovedá, že tieto tri tituly budú vyhlásené Cirkvou ako dogma pod titulom Matka všetkých národov. „Bude to posledná a najdôležitejšia mariánska dogma,“ – ako Panna Mária sama vysvetľuje, – „a jej vyhlásenie prinesie novú duchovnú obrodu ľudstva a skutočný pokoj medzi národmi.“ Obraz na želanie Panny Márie Na vysvetlenie svojho posolstva si Mária želala, aby bol namaľovaný obraz. Ide, pri jeho vízii v marci 1951, povedala: „Pozorne sa zahľaď na moju podobizeň.(...) Stojím na zemeguli a pevne na ňu kladiem svoje chodidlá. Výrazne vidíš moje ruky, ako aj tvár, vlasy a šatku na hlave. Všetko ostatné je akoby v hmle. (...) Stojím ako Žena pod krížom. S hlavou, rukami a nohami, ako má každý človek. Prizri sa pozorne – ako má Syn človeka. Telo je však akoby z Ducha, pretože z Otcovej vôle prišiel Syn. Teraz má však prísť na svet Duch a preto chcem, aby ste sa za to modlili. Stojím na zemeguli, pretože sa to týka celého sveta. (...) Zobrazené stádo oviec predstavuje národy celého sveta, ktoré nenájdu pokoj, až kým si neľahnú a nebudú hľadieť na kríž, stredobod sveta.“ Z Máriiných rúk vychádzajú tri lúče – „lúč milosti, spásy a pokoja. Skrze milosť môjho Pána a Učiteľa poslal Otec svetu z lásky k ľuďom svojho jednorodeného Syna ako Spasiteľa. Obaja chcú teraz poslať Ducha Svätého Pravdy, ktorý jediný môže byť pokojom. Čiže milosť, spása a pokoj.“ Obraz podľa tejto vízie neskôr namaľoval nemecký maliar Heinrich Repke. Panna Mária je na ňom zobrazená ako mladá žena v bielom prepásaná zlatým pásom, s rozopätými rukami, z ktorých žiaria lúče. Stojí na zemeguli pred krížom svojho Syna, nad stádom bielych a čiernych oviec. Obraz bol prenesený do kaplnky v Amsterdame (Diepenbrockstraat 3), kde sa nachádza dodnes. O kaplnku sa starajú sestričky z Rodiny Panny Márie – Spoluvykupiteľky.https://www.youtube.com/watch?v=ZbxScp1g1xU Trvalý pokoj vo svete Ida v jednej vízii uvidela svet ponorený do tmy a Pani ako volá a ukazuje pritom na kríž: „Zanes ho znovu na svet.“ Kristov kríž je vyjadrením utrpenia, dobrovoľne prijatého z lásky. Mária mnoho krát opakuje, že „jedinou záchranou ľudstva pred duchovným a morálnym úpadkom je návrat ku krížu, žriedlu zmierenia, skutočnej lásky a pokoja na svete.“ Na vyprosenie trvalého pokoja vo svete Panna Mária odovzdala Ide modlitbu, o ktorej hovorila už vo svojom prvom posolstve, no naučila ju až 11. februára 1951, na výročie zjavenia sa Panny Márie v Lurdoch. Stalo sa to počas vízie Druhého vatikánskeho koncilu (ktorý sa začal oveľa neskôr – 11. októbra 1962 a trval s prestávkami do 7. decembra 1965) a želala si, aby sa ju ľudia modlili za príchod Ducha Svätého: „Pane Ježišu Kriste, Syn Otca, zošli teraz na zem svojho Ducha. Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov, aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny. Kiež by Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou, bola našou Orodovnicou. Amen.“ K modlitbe, najmä k slovám „ktorá kedysi bola Máriou“ sa mnohí, najmä cirkevní predstavitelia, vyjadrovali veľmi kriticky – pýtali sa, ako si to majú vysvetliť: „Či Mária prestala byť Máriou?“ Nie, neprestala, iba ako ona sama vysvetlila: „Mnohí poznali Máriu ako Máriu ... V tejto novej dobe však chcem byť Matkou všetkých národov.“ Predpovede, ktoré sa splnili Panna Mária vo víziách Ide predpovedala mnohé udalosti, ktoré sa neskôr splnili: smrť pápeža Pia XII. (predpoveď – 19.2 1958), zomrel 9.10.1958; konanie Druhého vatikánskeho koncilu (predpoveď – 1.9.1949), koncil začal o 13 rokov neskôr v r. 1962; varovala, podobne ako vo Fatime, pred rozšírením bludných a škodlivých učení nielen z Ruska, ktoré už svoju ideológiu šírilo po svete, ale aj pred ideológiami falošnej slobody, ktoré znevažujú rodinu a skutočné hodnoty, nevážia si ľudský život a stavajú materiálny svet a človeka na miesto, ktoré patrí Bohu. Mária hovorí Ide: „Spravodlivosť, pravda a láska sa už nenachádzajú medzi ľuďmi. (...) Hovorím ti už po druhý raz, kým sa tieto čnosti nevrátia medzi ľudí, nenastane na zemi pravý mier!“ Vo vízii z 26. decembra 1947 videla Ida svet akoby rozdelený veľkou priepasťou a nad ním čierne mraky – bola to predpoveď svetovej katastrofy, ktorá však nemá ľudí vystrašiť, ale priviesť k obráteniu. Úsudok Cirkvi Biskup diecézy Haarlem-Amsterdam Mons. Hendrik Bomers a biskup Jozef Marianus Punt povolili v r. 1996 verejné uctievanie Panny Márie z Amsterdamu s titulom Matka všetkých národov. Mnohí cirkevní predstavitelia sa však od začiatku skúmania pravosti zjavení stavali k nim veľmi kriticky a odmietavo. Preto biskup Punt listom z 31. mája 2002 vydal „Cirkevné schválenie Amsterdamských zjavení Panny Márie v rokoch 1945 až 1959“, v ktorom okrem iného hovorí: „Preto som ešte raz požiadal o radu teológov a psychológov, týkajúcu sa výsledkov predošlých skúmaní, otázok a námietok vychádzajúcich z nich. (...) Tiež som požiadal o posudok viacerých bratov biskupov, týkajúci sa ovocia a vývoja zbožnosti; tých ktorí v rámci ich vlastných diecéz zažili silnú úctu k Panne Márii ako Matke všetkých národov. Vo svetle a sile všetkých týchto doporučení, vývoja a zvážení všetkého tohto v modlitbe a teologickej reflexii, prišiel som k záveru, že zjavenia Matky všetkých národov v Amsterdame spočívajú v nadprirodzenom pôvode.“ (...) „Úcta k Matke všetkých národov nám môže pomôcť, podľa môjho úprimného presvedčenia, vo vedení nás na pravej ceste počas terajšej vážnej drámy našich časov, na ceste ku novému a špeciálnemu vyliatiu Ducha Svätého, ktorý sám môže uzdraviť veľké rany našich čias.“ Dodáva však, že „súkromné zjavenia nie sú záväzné pre veriacich ako je záväzné Sväté Písmo. Sú pomocou v porozumení znamení čias a pomáhajú žiť Evanjelium plnšie.“ Ida Peerdeman zomrela 17. júna 1996, necelý mesiac po povolení verejnej úcty k Matke všetkých národov z Amsterdamu, ako jej Panna Mária prisľúbila. V r. 1997 sa v Amsterdame konal 1. ročník Medzinárodného dňa modlitieb na počesť Panny Márie Matky všetkých národov, odvtedy sa tieto dni pravidelne konajú každý rok. Tento rok, 15. februára, sa k nemu pripoja Modlitbovým dňom k úcte Matky všetkých národov i veriaci zo Slovenska na stretnutí v Nitre. Spracované podľa internetových zdrojov.
Na severozápadnom pobreží Írska, v krajine s krásnou prírodou a drsným podnebím, ktorá je vďaka sviežej zeleni nazývaná „smaragdovým ostrovom“, leží kraj Mayo a v ňom mestečko Knock, vzdialené asi 200 km od Dublinu. Je súčasťou diecézy Tuam. Obývané centr
prejsť na článokSviatok Obetovania Pána, ktorý slávime 2. februára, uzatvára radostné vianočné obdobie a je akoby posledným zábleskom tohto sviatočného času. Evanjelium pred našimi očami vykresľuje dojímavú scénu: dvaja mladí ľudia, Mária a Jozef, prichádzajú do chrámu,
prejsť na článok