Mizerné platy, vysoká nezamestnanosť a hladové doliny. Prečo máme regionálne rozdiely?

Mizerné platy, vysoká nezamestnanosť a hladové doliny. Prečo máme regionálne rozdiely? Vo videu o hladových dolinách a špecificky o Gemeri som spomínal, že regionálne rozdiely sú na samostatné video a teda práve v tomto videu sa im budem venovať. Video som spravil pomerne komplexným a môžete v ňom aj preskakovať, avšak pre kontext je najlepšie, keď ho pozriete celé. V tomto videu sa pozrieme na to prečo regionálne rozdiely vznikajú, prečo Slovensko patrí medzi krajiny kde sú regionálne rozdiely najväčšie a či sú vôbec problémom a či a ako ich odstrániť. Poďme ale pekne po poriadku. Keď sa hovorí o regionálnych rozdieloch alebo disparitách, zvyčajne s a hovorí o socioekonomickej situácii. Keby sme to veľmi zjednodušili, tak sa prioritne pozerá na ekonomické parametre regiónu, napríklad aký ma podiel na hrubom domácom produkte alebo akú má mieru evidovanej nezamestnanosti či priemernú mzdu. Sekundárne sa zvykne pozerať aj na stav obyvateľstva, národnosti, vekovú či vzdelanostnú štruktúru alebo dostupné služby. Zle vymedzené regióny Úplne na začiatku ale narazíme na dve základné otázky. Prečo vznikajú regionálne rozdiely a sú vlastne problémom? Faktom je, že veľkosť regionálnych rozdielov je závislá od toho ako si regióny v našom prípade – nakreslíme a od toho ako tie rozdiely odmeriame. O tom za chvíľu. Odpoveď na druhú otázku je tak trošku filozofická a napríklad rôzne ekonomické školy sa na tieto rozdiely a ich príčiny pozerajú odlišne. Keď sa pozrieme na súčasnú mapu Slovenska tak v rámci Európskej únie sa používa tzv. metodika NUTS (z francúzskeho Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques), ktorá slúži na štatistické účely, aby sa dali porovnávať aj nižšie územné jednotky v rámci krajín. Metodika NUTS je založená na hierarchickom delení na 5 úrovni. Od Slovenska ako celku až po jednotlivé obce a mestá, ktorých je dokopy skoro 3-tisíc. Klasifikácia vznikla za účelom porovnávanie regionálnych rozdielov, ale nie len v rámci jednej krajiny ale aj ostatných krajín Európske únie. A toto porovnávanie regiónov následne funguje aj ako merítko poskytovania eurofondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Problémom je, že súčasné rozdelenie schytáva od odborníkov kritiku. A to najmä preto, že prioritne rozdeľuje regióny na základe počtu obyvateľov a až sekundárne na základne prírodných, kultúrnych či socioekonomických aspektov. Pravdou je, že rozdeliť krajinu na nižšie územné celky nie je vôbec jednoduché. Keď si pomôžem videom o Gemeri a vrátime sa plus mínus 100 rokov dozadu, tak krajina bola rozdelené úplne ináč. Gemersko-Malohontská župa mala v sebe dnešné okresy Revúcej, Rožňavy a Rimavskej soboty a navyše aj nejakú časť okresu Poltár či Brezno. Dnes je Revúca, Poltár, Brezno, či Rimavský súčasťou BB kraja. Zároveň je tu špecifická socioekonomická situácia. Napríklad historicky je tu výraznejšie zastúpenie Maďarov a Rómov a niekedy tu bolo aj silné zastúpenie Židov. Zároveň je tu výraznejší problém s chudobou. Podobná situácia bude aj v pohraničných oblastiach s Ukrajinou alebo Poľskom. A to nie je všetko, pri „rozbíjaní“ krajiny na nižšie celky musíte brať do úvahy aj krajinné podmienky ako sú kopce či povodia riek, cestnú sieť a infraštruktúru, ktorú majú väčšie mestá regiónu a zároveň aj historické podmienky a rozdelenia. To vidíme na Gemeri, ale rovnako aj na Zemplíne, Spiši či Hornej Nitre. Skrátka rozbiť krajinu na nižšie územné celky nie je jednoduché a v zásade takto nejak je kritizované aj rozdelenie okresov. Tu si treba uvedomiť, že delenie krajiny na nižšie územné celky nie je len o kreslení na mape a formálnom rozdelení krajiny, ale v zásade ide o vytýčenie oblastí, kde majú právomoci vyššie územné celky či mestá a obce a vykonávajú svoje kompetencie. Alebo sú štatistickou a územnou jednotkou ako okresy. To už záleží od toho ako sa k tomu centrálna vláda postaví a do akej miery chce decentralizovať, ale k tomu sa ešte dostaneme. Len v priebehu 20. storočia prebehlo na území Slovenska až desať reforiem územného členenia a správneho usporiadania krajiny. Tieto zmeny uskutočňovali režimy centralistické, resps cieľom podriadiť si verejnú správu ako zložku moci v štáte. Podľa odborníkov pri týchto zmenách boli porušené regionalizačné kritériá a neboli rešpektované dlhodobo sa formujúce . To chce napríklad nedávno oznámená reforma napraviť. Okresy a kraje by sa mali prekresliť, tak aby viac rešpektovali práve parametre ktoré som spomínal vyššie. Otázne je či reforma prejde. Ekonomicky slabé regióny Zabudnime teraz na zle vymedzené regióny a pozrime sa na štatistiky, ktoré som spomínal v úvode. Keď sa pozrieme na hrubý domáci produkt, ktorý najlepšie, ale nie dokonalo vystihuje silu jednotlivých regiónov na Slovensku, teda či už západ stred a východ alebo jednotlivé kraje, tak skutočne výkonnosťou je skrátka západ najsilnejší. Kým Západ dosahuje HDP na obyvateľa 15,5 tisíca eur, tak na strednom a východnom Slovensku to je 13,5-tisíca resp. 12-tisíc eur. Od roku 1995 sa prakticky obe zaostávajúce regióny veľmi západnému Slovensku nepriblížili. A kým výkonnosť Stredného Slovenska tvorila 80% výkonnosti západu, tak východ bol na úrovni 77% z výkonnosti západu. Keď si rozbijeme na kraje, tak situácia je v zásade podobná. Absolútne rástlo regionálne HDP Bratislavského kraja zásadne rýchlejšie za posledných 25 rokov než ostatných krajov. Prirodzene rástla aj výkonnosť ostatných, avšak relatívne sa nijak zásadne za posledných 25 rokov bratislavskému kraju nepriblížili. Práve naopak trochu sa ich pozícia zhoršila. Najhoršie je na tom Prešovský kraj a Banskobystrický kraj. Prvý dosahuje len niečo viac ako štvrtinu výkonnosti kraja hlavného mesta a druhý necelú tretinu. Veľmi podobne sú na tom Žilinský, Trenčiansky, Košický, Nitriansky a Trnavský kraj. Bratislavský kraj resp. západné Slovensko bude mať vždy trošku skreslené štatistiky, a to z dvoch dôvodov. Veľmi veľa firiem skrátka sídli v Bratislave a to aj napriek tomu, že hodnoty tvoria niekde inde. Príkladom sú napríklad banky, ktoré majú pobočky po celom Slovensku, ale spravidla sídlia v Bratislave. Druhým dôvodom je fakt, že sa neberie do úvahy migrácia, napríklad Trnaváci dochádzajúci do Bratislavy tvoria hodnoty v Bratislave, avšak pochádzajú a zdržujú sa v Trnave. Skrátka s HDP to nie je úplne jednoduché. Tento nepomer bude rovnaký aj v iných štátoch a hlavných mestách. S tým skrátka nič nespravíme. Nižšie mzdy v regiónoch Iným ukazovateľom sú priemerné mzdy alebo nezamestnanosť, kde už sú evidované dáta aj za okresy. Priemerné mzdy nám v zásade ukážu podobný obraz, kým v oku 2021 bola priemerná mzda na Slovensku viac ako 1200 eur, tak v Bratislavskom kraji necelých 1500 eur. Všetky ostatné kraje mali priemernú mzdu pod priemerom a len jediný ju mal nižšiu ako 1000 eur, a to Prešovský kraj. Napríklad Košický kraj, kde sa nachádza aj množstvo hladových dolín mal priemernú mzdu tretiu najvyššiu na Slovensku. Samozrejme je to kvôli tomu, že to skreslujú samotné Košice. Keby sme sa pozreli na trochu iné štatistické zisťovanie priemernej mzdy, ktorá je meraná už aj na okresoch, tak vidíme, že priemerná mzda sa postupne znižuje ako prechádzam zo západného na východné Slovensko a do dolín s vysokou nezamestnanosťou. Samozrejme výnimkou sú okresy väčších miest. Z hľadiska evidovanej nezamestnanosti sa síce z dlhodobého hľadiska situácia zlepšila, avšak stále je na Slovensku zo skoro 80 okresov nezamestnanosť viac ako 10% v 16tich z nich. Opäť ale najvyššiu nezamestnanosť vidíme v pohraničných okresoch južného Slovenska a na východnom Slovensku. A to ešte nehovoríme o tom, ako sa vykazuje štatistika nezamestnanosti. Reálne je týchto okresoch nezamestnanosť ešte vyššia. Ako som spomínal v úvode, práve HDP, mzdy a nezamestnanosť sa používajú na porovnávanie regionálnych rozdielov, či už na úrovni Slovenska alebo Európskej únie. Samozrejme niektoré regionálne rozdiely treba brať s rezervou, keďže ako som spomínal v niektorých regiónoch štatistiky skreslujú veľké mestá alebo samotné dochádzanie či sídla firiem ako v Bratislave. Poďme ale ďalej, samotné čísla nám síce dajú predstavu ako na tom sú jednotlivé okresy či kraje ale je to vôbec problém? Keby som tu chcel rozoberať všetky možné ekonomické teórie, ktoré sa pozerajú na regionálne rozdiely, tak by ste to pozerali resp. nepozerali ďalších 15 minút. Tak v skratke. Každá ekonomická škola sa na príčinu a riešenia regionálnych rozdielov pozerá inak. V zásade sa ale dajú rozdeliť do dvoch vetiev, a to do vetvy klasickej ekonómie a jej nasledovníkov a druhej vetvy tzv. keynesiánocov či marxistov. Klasici a ich nasledovníci chápu regionálne rozdiely ako prirodzený jav, ktorý vzniká z historických príčin alebo skrátka prirodzene kvôli odlišnosti jednotlivých regiónov. A skôr zdôrazňujú dlhodobé približovanie sa regiónov, a možnosť ich decentralizácie a špecializácie. Ich nástrojmi sú decentralizácia, a konkurencia napr. vo forme nižších daní alebo lepších podmienok pre podnikateľov. Naopak druhá vetva sa na regionálne rozdiely pozerá z opačnej strany. Marxisti prirodzene vidia problém v kapitalizme a podľa nich sa regionálne rozdiely budú len zhoršovať, preto treba zasiahnuť a smerovanie regiónov skrz rôzne štátne zásahy napraviť. Veľmi vo svojich teóriách neriešia tradičné ekonomické nástroje ako sú regulácie, výška daní, kvalita podnikatelského prostredia a podobne. Zase keynesianci nie sú tak extrémni, ale rovnako patria k vetve, ktorá presadzuje zásahy v podobe prílevu investícií, dotácií, subvencií a iných opatrení, ktoré by pomohli pritiahnuť investície do slabších regiónov. Ja osobne to vnímam tak trochu ako klasici. Regionálne rozdiely sú skrátka prirodzenou súčasťou ekonomík a nikdy skrátka nebudú všetky regióny rovnaké, napriek tomu, mali by sme sa snažiť o čo najväčšie znižovanie regionálnych rozdielov, aby sa nedialo to čo sa práve deje na Slovensku, že nemalá časť obyvateľstva z východného a stredného Slovenska migruje za prácou na západ. Samotná Slovenská a Európska politika voči regiónom je postavená skôr na myšlienkach keynesiáncov, teda na zatraktívňovaní regiónov cez rôzne dotačné schémy či eurofondy. Otázne je či je táto politika efektívna. Jedne z najvyšších regionálnych rozdielov Keď sa pozrieme na štatistiky OECD, ktoré sleduje regionálne rozdiely v jednotlivých štátoch, tak sme v regionálnych rozdieloch, rozumej medzi krajmi, na 8. mieste za krajinami ako Turecko, Mexiko, Maďarsko a dokonca UK. Je to trošku komplikovaná metrika, pretože meria sa rozdiel v HDP na hlavu medzi najbohatšími krajmi, ktoré majú 20% obyvateľstva a najchudobnejšími krajmi s rovnakým podielom. U nás je rozdiel v HDP na hlavu skoro trojnásobný, pričom sa situácia od roku 2000 zhoršila. Zaujímavé je, že v roku 2016 OECD meralo tento ukazovateľ s 10% podielom obyvateľstva a vtedy sme boli na 2. mieste za Mexikom. V rámci Slovenska je podľa OECD rozdiel v HDP ešte vyšší ako sme spomínali, a to kvôli prepočtu na paritu kúpnej sily. Regionálne HDP Bratislavského kraja je tak 3 vyššie v hlavnom meste ako v ostatných regiónoch. V rámci porovnania ostatných parametrov je vidieť obrovsky rozdiel v príjmoch medzi bratislavským krajom a východným Slovenskom, rovnako tak aj v zamestnanosti. V prípade zamestnanosti je Bratislavký kraj v horných 20% zo 402 krajov OECD. Naopak Východné Slovensko je v spodných 20%. V ostatných parametroch sú už regionálne rozdiely menšie, avšak zaujímavým je ešte ukazovateľ zdravia, životného prostredia a bývania, kde sa v porovnaní s ostatnými regiónmi OECD nachádzame v spodných 20% alebo blízko nich. V prípade bývania je to už staré známe, že nás je veľa na málo nehnuteľnosti – to je už známy ukazovateľ, že často ešte mladí bývajú dlhšie s rodičmi ako v iných krajinách. V tomto prípade aj Bratislava sa v rámci všetkých regiónov OECD nachádza v spodnej časti. Teraz sa dostávame ku kľúčovej otázke, že prečo máme dlhodobo tak veľké regionálne rozdiely a prečo sa to od prelomu milénií nezlepšuje. Keď sa dostanem opäť k videu o Gemeri a hladových dolinách, tak v zásade je niekoľko možností ako môže Gemer ale aj ostatná časť východného Slovenska skončiť. Samotný východ má dlhodobo problém ekonomicky prosperovať kvôli vzdialenosti od centra. Skrátka, Bratislava je 4 až 6 hodín autom a navyše Bratislava je hneď vedľa Viedne a diaľnicou ste aj v Prahe aj v Budapešti do 3-4 hodín. Silné napojenie západného Slovenska na západné ekonomiky tu skrátka je a Bratislave môže východ a stred Slovenska len veľmi ťažko v tom konkurovať. Pri Gemeri ako som spomínal môže za to tak trochu banícka minulosť a povojnová zmena hraníc. Gemer bol niekedy bohatý kvôli baníctvu a mal významné napojenie na Budapešť, ktorá bola pred vojnou pupkom Uhorska. Po druhej svetovej vojne sa to úplne zmenilo. Celé východné Slovensko dopláca na vzdialenosť a v zásade aj nedokončené dialnice či rýchlostné cesty, aj keď nad ich efektívnosťou sa niekedy pochybuje. Zároveň východným susedom je Ukrajina, ktorá je mimo Európskej únie a šengenského priestoru a obchodná výmena tam veľmi neprebieha. Napríklad na Ukrajinu v roku 2020 smerovalo len necelé percento exportu, Zatiaľ čo do Poľska či Maďarska to bolo po 6% a do Česka necelých 11%. Regióny tak čím ďalej tým viac doplácajú aj na vyľudňovanie, keďže mladí idú za školami a za prácou a zvyčajne už na západe ostávajú. Subvencie a dotácie síce na východ smerujú, avšak nie sú v najlepšom svetle a miesto vytrvárania pracovných miest skôr smerovali na infraštruktúru. Problémom v prípade Slovenska je aj stále slabšia urbanizácia v . Celkovo je to tak trochu začarovaný kruh, kedy v dôsledku neexistencie pracovných miest mizne obyvateľstvo a s ním aj infraštruktúra a verejné služby. A takto to ide dookola. Ako som spomínal regionálne rozdiely sú do určitej miery prirodzené, keďže sú výsledkom historického vývoja, prírodných a ekonomických podmienok v regióne a mnohých ďalších faktorov. Skrátka nie je možné nakresliť rovnaké ekonomicky silné regióny a ani k tomu dospieť. Najlepšou stratégiou ako ísť vyrovnávaniu regionálnych rozdielov aspoň naproti je zmena fungovania verejnej správy, teda špecificky na úrovni krajov a obcí a cestou by mala byť decentralizácia. No a práve s decentralizáciou verejnej správy ide ruka v ruke aj kreslenie hraníc nižších územných celkov, ktorých kritiku som na začiatku spomínal. Väčšia decentralizácia by pomohla O tzv. decentralizácii sa pozitívne vyjadruje aj samotné OECD, ktoré ju v členských krajinách podrobne sleduje. Aj dnes je už verejná správa decentralizovaná, avšak nie dostatočne. Veľavravná je štatistika OECD ktorá hovorí o potenciálnom raste HDP keby sa v krajinách viac decentralizovalo. Slovensko je na čele rebríčka s nárastom približne 10%. V súčasnosti majú mestá a obce približne 4000 kompetencií, starajú sa o matriku, odpady, svietenie, miestne komunikácie a kopec ďalších menších záležitostí. Hlavne sú ale zriaďovateľom škôlok a základných škôl pri ktorých majú prenesenú kompetenciu od štátu. Hlavným príjmom miest a obcí je podielová daň teda percento z dane z príjmu, ktoré sa delí medzi mestá a obce a vyššie územné celky. Samozrejme sú menším príjmom aj výnosy z mestského majetku, podnikania a miestne dane a poplatky či daň z nehnuteľností. Aj keď sa to môže zdať ako veľa, tak je to pomerne málo, stále si štát ponecháva pomerne veľa kompetencií a centralizovaného rozhodovania. Logika decentralizácie je jednoduchá, dostať riadenie obce, mesta, okresu, kraja k občanom, aby volení zástupcovia skrátka vedeli aké sú problémy danej oblasti a mali voči svojej politike aj miestnu odozvu. To napríklad v prípade riadenia z centra nemajú. No a dostať to nižšie k občanom môžete prostredníctvom decentralizácie kompetencií a rozpočtu s čím ide ruka v ruke vyššia autonómia. Ale aby to neznelo veľmi vágne, pozrime sa na porovnanie so zahraničím. V zásade nám na to stačí pár grafov od OECD. Organizácia v rámci svojich 38 členských krajín vyhodnocuje tzv. Regional authority – ktorý odzrkadľuje autonómnosť regiónov v rozhodovaní, rozpočte, legislatíve a ostatných oblastiach. Slovensko je dlhodobo v tomto indexe pod a nachádza sa v spodnej časti rebríčka. Na autonómiu nižších územných celkov sa môžete pozerať aj skrz ich príjmy či výdavky ako podiel k celkovým príjmom alebo k HDP. Podiel výdavkov nižších územných celkov je na Slovensku niekde na 6% v pomere k HDP. Rovnako sa tak Slovensko nachádza v spodnej časti rebríčka. A rokmi sa veľmi . Tento graf je zároveň zaujímavý aj niečim iným, kedže dáva do vzťahu podiel regionálnych výdavkov na HDP ku HDP na hlavu. Platí, že čím viac je decentralizované vládnutie v krajine, tak tým OECD uznáva, že decentralizácia vedie k nižším regionálnym rozdielom a k lepšiemu rozvoju regiónov a ľudského kapitálu. Zároveň vedie k nižšej korupcii, keďže moc je viac rozdrobená a v podstate by malo platiť, že podplácanie má menšiu pridanú efektivitu ako na vyššej úrovni a zároveň by mala byť korupcia ľahšie odhaliteľná. Dôležitým prvkom je podľa OECD aj to odkiaľ príjmy nižších úrovní verejnej správy pochádzajú. Preferuje sa vyššia daňová autonómia a súperenie medzi samosprávami, teda aby si mohli samé nastavovať výšku daní. Podľa OECD je to lepšie ako len preniesť zodpovednosť na samosprávy a poslať im na to peniaze. Čo sa práve na Slovensku deje a približne 70% príjmov samospráv pochádza práve z transferov. Daňová autonómia by mohla priniesť pre bohaté regióny viac peňazí a pre chudobné regióny nižšie dane. Samozrejme musí existovať systém vyrovnávania, ktorý bude prihliadať na historické nákladové ťarchy, ako je to aj v iných krajinách. Stačí sa inšpirovať. Summa summarum decentralizácia by Slovensku pomohla a čím skorej sa udeje tým lepšie. Samozrejme netreba si ju predstavovať ako rozbitie samospráv ešte na drobnejšie ako v súčasnosti sú. Na Slovensku sme s počtom obcí a miest rekordéri a práve naopak nejde o počet, ale o kvalitu a rozsah právomocí, ktoré by samosprávy mohli mať. Mimochodom aj keď starostovia o tom neradi počujú ale municipalizácia, teda združovanie obcí do celkov by rozvoju regiónov pomohlo. A v zásade o tom istom je aj reforma ktorú som spomínal a na ktorej ministerstvo vnútra pracuje. Mnohé malé obce dnes na Slovensku len horko ťažko napľňajú svoje oklieštené kompetencie a ozaj to niekedy vyzerá, že len svietia a kúria a vynášajú smeti. A to by sa malo zmeniť. Slovensko by sa reforme fungovania nižších územných celkov malo začať venovať čím skôr. Mimochodom podobný problém má napríklad Spojené kráľovstvo o ktorom písal nedávno aj The Economist. Rovnako dopláca na ekonomické centrum v podobe Londýna, ktoré väčšina oblastí nedokáže skrátka dobehnúť. Odporúčaním je presmerovať verejné investície z Londýna do ostatných častí a rovnako zvýšiť daňovú autonómiu, keďže len 6% z celkových príjmov z daní vyberú nižšie územné celky. Ale téma ekonomiky spojeného kráľovstva je už na iné video. Zdroj: OECD a OECD

Web: Ekonómia ľudskou rečou | Ekonomické témy v krátkosti a jednoducho
Aktualizované: 29.6.2023

prejsť na článok

Mizerné platy, vysoká nezamestnanosť a hladové doliny. Prečo máme regionálne rozdiely?

Ceny nehnuteľnosti na Slovensku klesajú, nezamestnanosť sa nemení

Plnené medové pláty ADANO

Na dvoch kolesách do Tichej doliny

AMFO 2023 Regionálne kolo

✮ Ako sa zbaviť strachu, nervozity a úzkosti