Ak si pozrieme aktuálne titulky, môže sa nám zdať, že v „rómskej téme“ nič nové. Europoslanci pricestujú na východ Slovenska a následne sú zhrození zo škandalózne zlých podmienok nimi navštívených lokalít. V novembri 2021 ich na Slovensku sprevádzala Lucia Ďuriš Nicholsonová, v júli 2022 Peter Pollák starší. Údajne nevidia pokrok. Pohoršení europoslanci vraj majú navrhnúť Komisii, aby v prípade, ak nenastane pozitívna zmena, prevzala priame velenie nad eurofondmi v téme. Pravda je však taká, že Slovensko dosahuje reálny pokrok v integrácii rómskych komunít už teraz. Mohol by byť rýchlejší, ale napriek pomalosti je jednoznačný a dokázateľný. A to, že politickí hráči, ktorí sú v tejto téme aktívni, zneužívajú porno chudoby v ťažkých lokalitách na dosahovanie vlastných politických cieľov aj za cenu podrývania dôvery domácej a medzinárodnej verejnosti v to, že sa nám ako krajine v integračnom úsilí môže dariť, považujem za hanebné. Ale najskôr sa pozrime na dáta. Aj keď mapovanie situácie rómskych komunít na Slovensku je notoricky ťažké, niektoré výskumy nám umožňujú spoľahlivo analyzovať vývoj situácie. Vybral som si štyri kľúčové trendy, ktoré potvrdzujú to, čo hovorím. V zátvorke vždy uvádzam zdroje dát kvôli plnej transparentnosti. 1. Rómske komunity na Slovensku pomaly, ale isto napredujú v oblasti bývania. Vieme to povedať aj na základe dát o napojení na vodovod a kanalizáciu. Kým v roku 2004 využívalo vodovod iba 49 percent domácností z rómskych komunít, v roku 2019 to už bolo 64 percent. Kým verejnú kanalizáciu malo v roku 2004 iba 20 percent, o pätnásť rokov neskôr už 37 percent domácností. Jednoznačne to naznačuje štandardizáciu obydlí a zlepšenie kvality bývania v rómskych komunitách. (Atlas rómskych komunít 2004 a 2019) 2. Pred covidom sme mali najvyššiu mieru zamestnanosti rómskych komunít v novodobej histórii Slovenska. Ide o 23 percent aktívnych obyvateľov rómskych komunít, čo je v porovnaní s najstarším dostupným číslom (2004: 16 percent) výrazný posun napriek výkyvom spôsobeným hospodárskou krízou v roku 2008. Zamestnanosť rómskych komunít sa ukázala byť odolnejšia voči covidu, ako sme očakávali. Zamestnanci z rómskych komunít sú dnes už neodmysliteľnou časťou slovenského trhu práce. (Inštitút finančnej politiky) 3. Postupne sa darí znížiť rozdiel medzi Rómami a Nerómami v oblasti školstva. Ako kľúčový údaj som si vybral participáciu na predškolskej výchove, ktorá do veľkej miery určuje neskoršiu úspešnosť v školskom systéme. Kým v roku 2010 chodilo do škôlky iba 19 percent troj- až šesťročných detí, v roku 2020 to už bolo 33 percent. Zavedením povinnej predškolskej výchovy, ktorá je v platnosti iba od roku 2022, môžeme očakávať ďalšie výrazné zlepšenie v tejto oblasti. (UNDP 2010, EU SILC MRK 2020) 4. Životnú situáciu rómskych komunít napokon dobre vystihuje aj podiel mladých v rámci celej populácie. Chudobné rodiny majú spravidla väčší priemerný počet detí a starší ľudia v nich kratšie žijú. Dobrou správou je, že kým v roku 2010 tvorili deti do 15 rokov až 40 percent obyvateľstva rómskych komunít, v roku 2018 to bolo už iba 33 percent. Obyvateľstvo rómskych komunít sa demograficky postupne stabilizuje. (UNDP 2010, EU SILC MRK 2018. Podobné dáta potvrdzujú aj Atlasy rómskych komunít 2004, 2013 a 2019.) Tieto dáta nie sú vybrané účelovo: takmer vo všetkých relevantných ukazovateľoch vidíme pozitívny posun. Výnimku tvoria najmä niektoré z tých, ktoré merajú kvalitu poskytnutej služby smerom k rómskym komunitám (napríklad podiel predbežného ukončenia základnej školy). Samozrejme, to, že veci idú dobrým smerom, neznamená, že sú už teraz dobré. Údaje ako 23 percent zamestnanosti a 33 percent participácie v škôlkach sú stále nízke. A pozitívne trendy vonkoncom neznamenajú, že nevieme nájsť lokality, kde sa veci nehýbu, ako Trebišov (výber poslankyne Nicholsonovej) či Petrovce nad Laborcom (výber poslanca Polláka). Ale za každú účelovo vybranú osadu, kam sa dajú doviesť zahraničné delegácie na dávku zhrozenia, sa dajú vytiahnuť aj desiatky obcí, kde je výrazný posun. Pozitívne makrotrendy jednu vec určite znamenajú: že ako krajina vo všeobecnosti vieme, čo v tejto oblasti robíme. Že strategické nasmerovanie politík je správne a že treba v súčasných intervenciách pokračovať oveľa intenzívnejšie. Treba ďalej prispôsobiť legislatívne prostredie integračným potrebám. Napríklad rozšírením predškolskej výchovy na mladšie ročníky, štátnou podporou iniciatív pre lepšiu ranú starostlivosť, podchytením pomáhajúcich profesií, zabránením vypadávania zo základných škôl a ďalšími podobnými systémovými opatreniami. A treba naďalej ponúkať eurofondy samosprávam, ideálne s maximálnou debyrokratizáciou, zavedením dvojkolového hodnotenia projektov, znížením spolufinancovania a podobne. Samozrejme, hovoriť to, že musíme zintenzívniť prácu na začatých opatreniach, neznie tak sexy ako to, že všetko je zlé. Videá z chudobných lokalít, ideálne so skupinou zhrozených europoslancov, sa dajú predať oveľa ľahšie ako mravčia práca a podpora lokálnych iniciatív. Ohlásiť sedemnásty reset štruktúry eurofondov je ľahšie ako modifikovať existujúci systém podľa odporúčaní tých, ktorí s daným systémom roky robia. A vyhovárať sa na „nedostatok politickej vôle“, ak je človek už vyše dva roky na vláde, je ľahšie, ako čeliť dôsledkom vlastnej nečinnosti. Posledné roky právom môžeme vnímať ako stratené a hrozí veľmi kritický výpadok služieb na hranici európskych programovacích období. Cestu vpred poznáme. To, čo bolo predtým 20, je teraz už 30 a o chvíľu môže byť aj 40. Našou snahou by malo byť, aby to bolo za rovnaký čas aj 50 alebo 60. Nepotrebujeme bombastické nápady, atómovky, mesianistické riešenia, videjká a statusíky. Potrebujeme vlády, ktoré poznajú iniciatívy a lokality, kde to funguje, a budú ochotné pracovať na zintenzívnení ich finančnej, organizačnej a legislatívnej podpore. Integrácia Rómov na Slovensku aj napriek medvedej službe politických exhibicionistov napreduje. Potrebujeme však zvýšiť tempo.
Vláda minulý týždeň v stredu s okamžitou platnosťou odvolala doterajšiu splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Andreu Bučkovú a nahradila ju Jánom Herom. Aj keď sa o odvolaní splnomocnenkyne šepkalo v kuloároch dlhšie, takýto vývoj bol predsa len pre v
Slovensko čelí žalobe Európskej komisie (EK) z dôvodu pretrvávajúcej segregácie rómskych detí v školskom systéme. Proces obžaloby trvá už od roku 2015, no nečinnosť súčasnej vládnej garnitúry za ostatné tri roky spôsobuje jeho postupné gradovanie až k súd
Máte pocit, že niektoré spoločenské problémy sa jednoducho nedajú riešiť civilizovaným spôsobom? Máte pocit, že o témach ako integrácia rómskych komunít, rovnoprávnosť LGBTI+ menšiny či otázky ukrajinských utečencov a stredomorskej migrácie sa nedá viesť
Na vládu smeruje návrh na presunutie tzv. sprostredkovateľského orgánu (SO) pokrývajúceho agendu integrácie rómskych komunít z Ministerstva vnútra na Úrad vlády, a to od marca 2023. Ak nepracujete s eurofondami, tak možno neviete, že SO je úrad, ktorý spr
Extrémizmus a šíriacu sa nenávisť zastavíme, len ak zlepšíme postavenie Rómov v spoločnosti. Pretože Rómovia a ich história sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti. Musíme aktívne bojovať proti diskriminácii a predsudkom, radikalizácii, popieraniu ho
prejsť na článok