Sibírsky Ojmiakon leží v extrémne studenej oblasti. Aktuálne ho obýva približne 900 obyvateľov, poväčšinou sú to dôchodcovia, ktorí sú potravinovo maximálne sebestační. Jurij, ktorého som v dedine spoznal ako prvého, má 5 deti. Jeho dospelé 3 deti žijú v neďalekom asi 400 km vzdialenom Uct-Nera. Mladý syn a dcérka žijú ešte s ním, no keď dosiahnú školopovinný vek, odídu do Jakutsk a, pravdepodobne, sa do Ojmiakonu už nikdy nevrátia. Tak ako väčšina ľudí, ktorých som spoznal v Jakutsk. Ojmiakon leží v extrémne studenej oblasti. V lete je tu však veľmi horúco a veľa komárov Život v sibírskej dedine Ojmiakon Život na dedine, kde sú v zime extrémne mrazy a v lete silné horúčavy nie je jednoduchý. Človek, ktorý si na neho zvykol, v meste už nedokáže žiť. To platí aj naopak. Dedina Ojmiakon je naviac asi 200 km od hlavnej cesty a 1000 km od Jakutsk, čo ju robí aj geograficky vzdialenou od civilizácie a jej komfortu. Napriek tomu je však príjemné vidieť, ako málo stačí ľuďom k životu. Ojmiakon má vlastné kultúrne centrum, spoločnú kotolňu, školu a dokonca maličký obchod. Dôchodky v tejto oblasti sú okolo 500 €, za čo by sa ani priemerný Slovák nemusel hanbiť.Domy majú silnú izoláciu, dvoje neraz aj troje hrubé dvere. Na pekný výzor fasád sa dôraz moc nekladie. Typické domy v Ojmiakon Je tu absolútne bezvetrie a poväčšine krásna slnečná obloha, do ktorej sa vyparuje všadeprítomná para. Tá je výsledkom silných mrazov, ktoré vyťahujú vodu zo všetkého. Stromy sú tak silno zamrazené, že obdivujem, ako sa dokážu na jar naplno rozvinúť. V takýchto teplotách totiž voda zamŕza v sekundách a banánmi je možné tĺcť klince do dreva. Ojmiakon z vtáčej perspektívy V dedine vládne ticho. Zaujímavé ako je teplo spojené so životom a chlad s jeho opakom. V teplých krajinách prevláda život v každej jeho podobe, teda hluk a pohyb. Tu je však bezvetrie a mimo dymu unikajúceho z komínov, tu pohyb nie je žiaden. Žiaden vietor, žiadni ľudia na ulici, žiadne autá. Chodí sa len od domu k domu, auto má len zopár ľudí. 100% ticho. Naštartované auto tu počuť aj z diaľky 15 km. Domy v Ojmiakon Ubytovanie v Ojmiakon Guesthouse je tu len jeden. Ja som však chcel spať u miestnych. Podarilo sa mi nakoniec vybaviť nocľah v kultúrnom dome. Bol to zážitok! Samozrejme, sprcha neexistuje a ani záchod. Kaká sa vonku. Áno, tam kde je -50°C. Miestni sú priateľskí a radi spoznávajú cudzincov. Hovorí sa po jakutsky, ruštinu tiež ovláda veľa ľudí. Ojmiakon. Miesto s teplomerom a oficiálny pól chladu. Čo ľudia jedia v Ojmiakone Neďaleká rieka Indigirka je zdrojom rýb v lete aj v zime. Rybačka v zime prebieha tak, že sa navŕta diera do ľadu a ryby prahnúce po čerstvom vzduchu samy vyskáču von. Tam pochopiteľne rýchlo zamrznú, takže po krátkom čase stačí prísť a pozbierať si ich. Zamrznuté ryby v -50°C. Sneh je suchý, tých pár sekúnd sa dá vydržať bez rukavíc. Ryby sa jedia surové. Takzvaná Stroganina sa pripravuje narezaním ryby na tenké plátky. Kosti nie sú problém. Narezanú Stroganinu je však nutné jesť zamzrznutú. Zamrznutá Stroganina V tejto oblasti žije aj špeciálny druh koňa, ktorý je pre domácich zdrojom mäsa a mlieka kumisu. V lete tiež slúži ako pomocná sila na poli. Jakutské kone sú slobodné a obvykle žijú v horách, kde získavajú potravu hrabaním v snehu a jedením suchej trávy. Tá je totiž suchým mrazom dokonale konzervovaná. Mäso z koňa sa tiež je surové, nakrájané na malé kocky,ktoré sa mixujú s ľadom. Surové koňské mäso, zamŕznuté, nakrájané na kocky O možnostiach ako navštíviť Ojmiakon a môj cestovný denník si môžte prečítať tuto. Ojmiakon z vtáčej perspektívy The post Ojmiakon Ako sa žije na najchladnejšom mieste na Zemi appeared first on Na Kraj Sveta.
Orosené plastové okno nie je ničím výnimočným a stretneme sa s ním počas takmer celého roku. Tento jav nazývame kondenzáciou vodnej pary a nachádza sa na najchladnejšom mieste v okne. V drvivej väčšine prípadov je to práve spodná strana skla, kde sa tento
prejsť na článokDo Jakutsk prichádzam železnicou. Je nová, dokončená bola len pred pár mesiacmi. Vlak zastavuje v Nižnom Bestiahu, z ktorého sa po 7 km širokej zamrznutej rieke dopravím autobusom do mesta. Je 5 hodín ráno, tma, a vonku -45°C. Keď som sa na túto cestu
Koučing je vlastne ako život sám. Taký mikrokozmos v makrokozme života. Jeden zo základných princípov (prístupov) koučingu je tzv. GROW model: G ako Goal (cieľ)R ako reality (skutočnosť)O ako options (možnosti)W ako will (vôľa, zdroje) Všetc
Ľubo bol jeden z našich prvých tipov na rozhovor, ale keďže celý rok cestuje po svete a na Slovensku je po menej, podarilo sa nám to až po roku. O to viac som sa tešil na toto nahrávanie. Dozviete sa niečo Afrike, Amerike a Ázii, kam berie svojich kliento
prejsť na článokOdvšadiaľ počúvame, že bezpečnosť by mala byť vždy na prvom mieste. Ako si teda vieme pomôcť, aby sme ju zvýšili?
prejsť na článok