Nástup nacistov k moci v Nemecku, symbolicky datovaný menovaním Adolfa Hitlera do funkcie ríšskeho kancelára 30. januára 1933, priniesol so sebou vlnu otvoreného násilia voči politickým oponentom. Neďaleko Mníchova, v priestoroch bývalej muničnej továrne mestečka Dachau, bol pre nich od marca zriadený prvý koncentračný tábor, po ktorom nasledovali ďalšie. Mali slúžiť na fyzické a psychické lámanie väzňov, ale aj na zastrašenie širokej verejnosti, aby sa v obave o vlastný život zdráhala čo len pomyslieť na vzdor. Z času na čas odtiaľ nejakého väzňa po mesiacoch týrania prepustili, ako živý výkričník, čo sa s človekom môže stať, ak sa nepodrobí a dostane sa im do rúk. Ľudia z tých spoločenských skupín, proti ktorým nacistická propaganda denne štvala a označovala ich za nepriateľov národa, začali z krajiny utekať. Nádej v čase krízy Vtedajšie Československo sa pritom pre mnohých stalo cieľovou alebo aspoň tranzitnou krajinou. Demokratická republika uprostred diktatúr, kde sa po nemecky dalo takmer všade dohovoriť a vybaviť veci na úrade, ba aj vyštudovať v nemčine univerzitu, dávala tisícom nešťastníkov nádej. Na druhej strane, podobne ako zvyšok Európy začiatkom 30. rokov, aj ona zápasila s následkami svetovej hospodárskej krízy. Navyše, žiadatelia o azyl boli už na pohľad podivná zmes jednotlivcov, nie vždy vzbudzujúcich dôveru. Veď v nacistickej Ríši boli prenasledovaní židia aj príslušníci nekonformných kresťanských cirkví, liberálni novinári a slobodomyseľní vedci, vzdorujúci kresťanskí a sociálni demokrati, odborári, komunisti, džezoví hudobníci ľudia, čo stratili domov a pokoj, vydesení a nevyspatí, sústredení na vlastné prežitie a nie vždy vzbudzujúci osobné sympatie. V tejto situácii sa utečenci pred nacizmom a aj tí predstavitelia Čs. republiky, ktorí im odobrili pomoc, stávali ľahkým terčom domácich populistov. Stačilo povedať: Aha, vidíte, tu pomáhajú iným a nie nám, „cudzím“ namiesto „vlastných“, a vôbec, či si my nezaslúžime viac? Politické možnosti presadiť pomoc utečencom preto boli relatívne obmedzené a zďaleka nepostačovali akútnym potrebám. Veľká časť starostlivosti ostávala na pleciach dobrovoľníkov – Červeného kríža, cirkevných charít, profesijných organizácií, športových a kultúrnych združení. A jednotlivcov, ktorí boli ochotní poskytnúť vlastné peniaze aj osobnú autoritu na záštitu verejných zbierok. Jedno z prvých pomocných združení, nazvané Výbor na pomoc emigrantom z Nemecka, založil hneď na jar 1933 český literárny kritik František Xaver Šalda. Nevieme, odkedy fungovala skupina jeho bratislavských podporovateľov, no v archíve sa zachovala ich letáková výzva o pomoc z mája 1937. V dvojjazyčnej slovensko-nemeckej podobe ju vydali krátko po úmrtí zakladateľa výboru. Obsahovala krátky popis zúfalej situácie utečencov, doplnený menoslovom signatárov, ktorých podpora mala zaručovať spoľahlivosť zbierky. Všetci boli v tom čase významnými postavami niektorej z oblastí spoločenského života, no kým dnes niektorých poznáme zo školských učebníc, po iných sa ledva nájde stopa. Z dnešného hľadiska je pri tejto skupine zaujímavá práve jej rôznorodosť – etnická, konfesijná i profesijná. Vedie k úvahám, odkiaľ sa vlastne poznali, kde sa stihli navzájom „oťukať“ a nadobudnúť taký stupeň vzájomnej dôvery, aby im umožnila spojiť sily ponad mnohé vtedajšie spoločenské bariéry. Žiaľ, všímať si možno aj to, že mnohí sa neskôr sami ocitli v pozícii prenasledovaných a utekajúcich. Text výzvy na pomoc utečencom Menoslov úcty Na prvých miestach medzi signatármi nájdeme profesorov a akademických funkcionárov Univerzity Komenského, popredných členov Učenej spoločnosti Šafárikovej. Archivár prof. Vladimír Klecanda, dekan Filozofickej fakulty, bol aj veľkým turistickým organizátorom a konateľom krajinského spolku pre starostlivosť o telesne postihnuté deti. Po roku 1938, keď ho ľudáci donútili odísť zo Slovenska, sa zapojil do exilového československého odboja. Medzinárodne rešpektovaný ústavný právnik Zdeněk Peška bol sociálny demokrat, predseda bratislavského Spolku priateľov demokratického Španielska, člen Americkej asociácie pre politické vedy a Francúzskej spoločnosti pre porovnávaciu právnu vedu, ktorého potom ľudáci tiež vyhnali zo Slovenska. Nacisti ho odsúdili za odboj na pätnásť rokov a komunisti v procese proti Milade Horákovej na ďalších dvadsaťpäť. Krčný lekár Bedřich Wiškovský sa roky staral o hlasivky hercom Slovenského národného divadla. Ortopéd Karel Koch, majiteľ známeho sanatória, spolu s V. Klecandom inicioval výstavbu ústavu pre telesne postihnuté deti na bratislavskej Patrónke. Za vojny bol činný v občianskom odboji a potom komunistami odsúdený na doživotie. Po amnestii, nasledovanej sovietskou inváziou, dožil v kanadskom exile. Karel Mezník bol riaditeľom Štátneho reálneho gymnázia s vyučovacím jazykom nemeckým na bratislavských Palisádach a skúšobným komisárom nemeckojazyčných škôl, vďaka ktorým mohli deti utečencov pokračovať v štúdiu. JUDr. Arpád Kondor bol podpredseda Židovského kultúrneho spolku a zakladajúci člen bratislavskej pobočky Ligy pre ľudské práva, s vlastnou skúsenosťou zo zajateckého tábora v prvej svetovej vojne. Advokát Max Fejér bol mestský poslanec, činovník Sväzu slovenských priemyselníkov a predseda spolku pre popularizáciu vedy Urania. Riaditeľ židovského gymnázia Arpád Sebestyén bol sociálny demokrat a tiež spoluzakladateľ Ligy pre ľudské práva, ktorý ešte roku 1941 zápasil o prístup svojich žiakov k vzdelaniu. Elsa Grailich bola bratislavská Nemka, pôsobiaca v Ženskej lige pre mier a slobodu. Počas vojny pomáhala ukrývať židovské deti. Po vojne sa nejakému z nových bojovníkov za etnickú očistu zapáčil jej byt, a len vďaka pevnej sieti kontaktov sa jej podarilo vyhnúť násilnému vysťahovaniu a deportácii „za Dunaj“. Podpísaný Dr. Ján Jesenský je „ten“ z čítanky – advokát, legionár a vysoký štátny úradník, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, podporovateľ protiľudáckeho odboja a od roku 1938 pôvodca jedných z prvých slovenských samizdatov. Hana Gregorová, predsedníčka literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, bola manželka učiteľa a bankového úradníka, legionára Jozefa Gregora Tajovského, ktorej vlastné literárne nadanie aj zásluhy o odboj verejnosť objavuje len v posledných rokoch, s veľkým oneskorením. Emil Boleslav Lukáč bol evanjelický kňaz, učiteľ, básnik, prekladateľ, redaktor a tiež politik. Pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia za Čs. stranu národnosocialistickú a potom sa stal poslancom slovenského Snemu za „zjednotenú“ HSĽS-SSJ. V 50. rokoch pracoval v múzeu a v tlačiarni. Sofie Bondy bola predsedníčkou Židovského patronátneho spolku a členkou výboru Bratislavského koncertného spolku v Redute. S rastúcim nebezpečenstvom o pár rokov sama žiadala o vysťahovalecké vízum do USA, no schválené jej bolo príliš neskoro. Aj s manželom zahynula po deportácii do vyhladzovacieho tábora. Oľga Šándorová bola činovníčka Živeny a viacerých ľavicových organizácií, členka iniciatívy na pomoc madridským deťom, po vojne poslankyňa Slovenskej národnej rady za Zväz slovenských žien, manželka bankového úradníka a spisovateľa Ela Šándora. Dramatická recitátorka Marie Netoušková-Nechlebová bola členkou výboru Umeleckej besedy Slovenska a podpredsedníčkou Jednoty slovanských žien v Bratislave. Dr. Margita Václavíková Matulayová bola prekladateľka a literárna historička, redaktorka, jedna z prvých štipendistiek Živeny a popredná predstaviteľka Katolíckej jednoty žien. Sigmund Fornheim bol obchodník, spisovateľ a divadelný autor, mestský poslanec, podpredseda Obchodného grémia a člen Obchodnej komory, čestný predseda bratislavského športového klubu Makkabea. Dr. Fridrich Winterstein bol spoluvlastníkom firmy na technické olejové a tukové výrobky, zakladajúci člen Bratislavského koncertného spolku a mecenáš kultúrnych a charitných aktivít. Ing. Juraj Ferényi bol mimoriadny profesor mechaniky a stavebníctva, inšpektor učňovských škôl, aktívny popularizátor prírodných a technických vied. Advokát Emil Stodola bol od roku 1895 vedúcim predstaviteľom Slovenskej národnej strany a začiatkom 20. rokov aj jej predsedom. Bol signatárom Martinskej deklarácie, zakladateľom najstaršieho slovenského právnického časopisu Právny obzor a prvým predsedom Spolku pre postavenie mohyly gen. M. R. Štefánikovi na Bradle. Juraj Korbonits bol radca vrchného súdu v Bratislave, činovník Právnickej jednoty a Podporného spolku invalidných robotníkov a dôchodcov Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Evanjelický teológ prof. Aladár Hornyánszky bol znalcom starovekých jazykov, ktorý ešte za Uhorska zachránil viacerých slovenských študentov pred vylúčením z fakulty. Dr. Štefan Sommer bol obchodník, člen predstavenstva sporiteľne, činovník Cirkevného hudobného spolku a Spolku na reštaurovanie bratislavského Dómu sv. Martina. Výtvarník a pedagóg Josef Vydra bol zakladateľom Školy umeleckého priemyslu. MUDr. Armin Brackl sa staral o poistencov Robotníckej pokladnice a potom sa plavil ako lodný lekár s emigrantmi z Bratislavy do Palestíny. Michal Kormann, redaktor Robotníckych novín, bol starostom Robotníckej telocvičnej jednoty a predsedom Krajinského spolku pre hluchonemých. Advokát Július Zoltán Weichherz bol člen právnej komisie magistrátu, mediálne známy obhajca obžalovaných v politických procesoch, ktorému sa podarilo prežiť vojnu v úkryte. Jeho kolega Ernest Ziegler, sociálny demokrat, činovník Maďarskej robotníckej akadémie a mnohých charitatívnych aktivít, jeden z prvých slovenských advokátov, ochotných zamestnať ženy-právničky na získanie potrebnej praxe, sa sám pomoci nedočkal a zahynul roku 1942 v transporte do vyhladzovacieho tábora. Kde sa vzali Aby mohla podobná iniciatíva vzniknúť, musia si jej členovia navzájom dôverovať, a to i v situácii, že sa osobne málo poznajú. Vynikajúcou pôdou na budovanie takejto dôvery boli spoločné záujmy, vedúce k formovaniu spolkov a podporných spoločenstiev. Boli výťahom pre prirodzené talenty, ktoré ich dokázali riadiť, v ich mene rokovať, získavať financie, postarať sa o organizačné zabezpečenie spoločných výletov alebo o ubytovanie hostí, tlmočiť z viacerých jazykov aj udržať v poriadku spolkové účtovníctvo. Prejavovali sa tu nadania pre organizáciu, logistiku a diplomaciu, overovala sa spoľahlivosť a odolnosť v stresových podmienkach. Vytváral sa návyk na spoluprácu bez ohľadu na národnosť, náboženstvo, stranícke sympatie, oslabovali sa aj rodové a majetkové bariéry. Šport, umenie, charitatívna práca a komunálna politika, všetky mali aj tento „vedľajší“, ale veľmi dôležitý účinok. Podrobnejším výskumom životopisov signatárov bratislavskej výzvy na pomoc emigrantom z Nemecka pred nacizmom z roku 1937 by sa zrejme odhalila ešte hustejšia sieť ich prepojení v rôznych záujmových spolkoch a iniciatívach, a tiež to, nakoľko ovplyvnila ich neskoršiu činnosť vo vojnovom období. Doterajšie zistenia napríklad nasvedčujú, že v historiografii zrodu protinacistických odbojových sietí v Bratislave nám ako ich významný prvok chýba Bratislavský koncertný spolok milovníkov klasickej hudby, Pressburger Konzertverein. Spätný pohľad na tento historický dokument ukazuje aj to, že udržiavaná predstava o „tradičnej“ rozdelenosti a nedvižnosti slovenskej spoločnosti je skôr pohodlnou výhovorkou v situáciách, keď treba spájanie síl kvôli spoločnému cieľu zasa raz tradične odpracovať. Použitá literatúra Slovenský národný archív, fond S-33-3 Obrazová príloha: archív autorky
Všetci platcovia DPH, ktorí sú zaregistrovaní k 15. novembru 2021, majú povinnosť ohlásiť daňovému úradu svoje bankové účty, ktoré používajú k podnikaniu do 30. novembra 2021, prostredníctvom elektronického formulára. Ten je možné stiahnuť na portáli Fina
prejsť na článokZnáte webové stránky haveibeenpwned.com (byl jsem ovládnut?), které monitorují všechny významnější datové úniky emailových adres ahesel? Stačí zadat svou emailovou adresu aobratem se dozvíte, zda byla součástí datového úniku. Stejným způsobem je možné si
prejsť na článokOborová data přidáno: První balíček oborových dat Zpracovatelský průmysl Účetní analýza přidáno: Pomocný konsolidační přehled (PKP) v rámci českých účetních standardů Auditing vylepšeno: Průvodce výběrem množiny dat nad hladinou materiality nyní posky
prejsť na článokNaši milí dodavatelé, rádi bychom vám oznámili, že DEAL EXPERT je nyní k dispozici i pro váš android zařízení! Jsme velmi rádi, že jsme mohli rozšířit naši mobilní aplikaci o další operační systém a tím usnadnit přístup ke všem funkcím našeho portálu pro
prejsť na článokInteligentní dům je struktura, ve které jsou všechny systémy domácí automatizace propojeny a ovládány jediným zařízením. Nices Yubii Home byl navržen tak, aby se dokonale přizpůsobil specifickým potřebám každého zákazníka. Inteligentní dům Nice ve skutečn
prejsť na článok