Na vrchole hory Montjuic v Barcelone sa nachádza bývalá vojenská pevnosť Castillo de Montujic (katalánsky Castell de Montjuïc). Pevnosť slúžila pre potreby španielskej armády. Neskôr armáda odstúpila stavbu mestskej rade, ktorá ju v súčasnosti spravuje. Pevnosť hrala dôležitú úlohu v rôznych obdobiach histórie Barcelony. Je tiež známa ako orientačný bod, ktorý využili v rokoch 1791 až 1794 Jean-Baptiste Joseph Delambre a Pierre Méchain pri svojom meraní zemského poludníka, ktoré dalo základ definícii metra. Nechce sa vám článok čítať? Vypočujte si ho. Prvou stavbou vybudovanou na vrchole hory sa stala strážna veža určená na sledovanie lodí blížiacich sa k mestu. V roku 1640, počas povstania proti Filipovi IV., postavili na Montjuic prvý vojenský objekt. Stavba z kameňa a bahna mala tvar štvoruholníka. Toto provizórne opevnenie slúžilo na odrazenie útoku kastílskych jednotiek, ktorým velil markíz de los Vélez. Pôvodné opevnenie prebudovali v roku 1694 na obrannú pevnosť. Objekt s tromi baštami smerujúcimi do vnútrozemia zabral celú rovinatú časť vrcholu. Predchádzajúce malé opevnenie zostalo ako vnútorná stavba. Prepojenie vonkajšieho a vnútorného nádvoria. Búrlivé 18. storočie Počas vojny o španielske dedičstvo padla v septembri 1705 pevnosť do rúk Charlesa Mordaunta, grófa z Peterborough. Ten velil vo vojne o španielske dedičstvo spojeneckým anglicko holandským vojskám. Tento fakt významne ovplyvnil správanie Kataláncov. Tí sa nakoniec rozhodli prikloniť na stranu rakúskeho arcivojvodu Karola. 25. apríla 1706 získal španielsky dvor pevnosť na krátky čas naspäť. O pár týždňov ju opäť stratil. Naspäť do španielskych rúk sa pevnosť dostala až 12. septembra 1714. Stalo sa tak na základe piateho článku o kapitulácii, podľa ktorého pevnosť odovzdali bourbonským vojskám. V roku 1751 vojenský inžinier Juan Martín Cermeño nariadil zničiť starú stavbu a postaviť novú modernú pevnosť. V novom obrannom objekte sa nachádzali okrem iného aj cisterny na pitnú vodu, vodná priekopa, kuchyňa s jedálňou až pre 3000 mužov, ale aj veľká delostrelecká batéria s minimálne 120 kanónmi. Pevnosť vtedy dostala podobu, v akej ju poznáme dnes. Z pevnosti Montjuic se krásny výhľad na barcelonský prístav. Začiatkom roku 1808 skupina Napoleonových cisárskych vojsk pod velením plukovníka Floresti zaútočila na horu Montjuic, aby sa zmocnila pevnosti. Jej obsadenie bolo pre Francúzov veľmi jednoduché, pretože vojenský veliteľ Katalánska dostal od samotného kráľovského dvora rozkaz pokojne prijať francúzske jednotky. V rukách Francúzov bola do mája 1814. Regentsvo Espartero a pevnosť Montjuic V rokoch 1842 a 1843 prebehlo smutné obdobie, kedy boli delá pevnosti využité nie na obranu ale proti Barcelone. Bolo to počas takzvaného Regentstva Espartero, teda posledného obdobia maloletosti španielskej kráľovnej Alžbety II. (Isabela II.). Toto obdobie dostalo pomenovanie podľa generála Baldomera Espartera. Ten po triumfe „revolúcie z roku 1840“, ktorá ukončila regentstvo Márie Cristiny de Borbón, matky budúcej kráľovnej, prevzal regentstvo namiesto nej. Jeho pôsobenie sa skončilo v roku 1843, keď vojenské a občianske hnutie vedené časťou Partido Progresista a Partido Moderado prinútilo Espartera odísť do exilu. Antiesparteristická koalícia potom vyhlásila Alžbetu za plnoletú aj napriek tomu, že mala iba 13 rokov, čím sa začala jej efektívna vláda. Z pevnosti máte výhľad na celé mesto. Koncom 19. storočia začala pevnosť slúžiť na umiestňovanie účastníkov politických a sociálnych represií a robotníckeho odboja. V pevnosti boli väznení, mučení a popravení pracovníci zapojení do vlny anarchistického násilia v 90. rokoch 19. storočia. Najmä početní väzni po útoku na procesiu Božieho tela. Proces ktorý nasledoval po ich zatknutí, známy ako proces na Montjuicu, sa preslávil svojou tvrdosťou. 20. storočie v znamení politických procesov Kvôli povstaniu v roku 1919 bolo v priestoroch pevnosti uväznených viac ako 3000 robotníkov. Oficiálne sa však stala väznicou až po vypuknutí občianskej vojny. Víťazná Ľudová strana (Frente Popular) premenila pevnosť na jednu z hlavných väzníc a popravisko pre povstalcov alebo sympatizantov „národnej veci“. Preslávila sa tým najmä priekopa Santa Elena. Miesto popráv vojakov, kňazov, konzervatívcov, mladých ľudí, študentov, podnikateľov, jednoducho všetkých sympatizantov pravicových myšlienok. Dnes sa na tomto mieste na pamiatku umučených a zastrelených nachádza Pamätník padlým. Pamätník padlým v priekope Santa Elena. Počas Frankovej éry bolo v pevnosti popravených viac ako 4 000 republikánskych a katalánskych väzňov. Najznámejším bol predseda katalánskej vlády Lluis Companys i Jover, zastrelený 15. októbra 1940. Pevnosť slúžila ako vojenské väzenie až do roku 1960. Po troch rokoch práce na úpravách, 24. júna 1963, otvorili v pevnosti za účasti generála Franca nové vojenské múzeum. Kvôli múzeu síce bola vytvorená nová inštitúcia, ale budova neprešla do správy múzea. Dostalo ju do správy mesto Barcelona. V roku 2007 sa brány vojenského múzea zatvorili. Pevnosť prechádza veľkou rekonštrukciou, ale je prístupná verejnosti. Postupne zmizli rôzne antény a vysielače, rekonštruujú sa jednotlivé objekty. V priestoroch sa nachádzajú výstavné sály. V časti z nich je inštalovaná výstava o histórii pevnosti. Ďalšie slúžia na rôzne príležitostné výstavy. Na veľkom nádvorí sa konávajú rôzne kultúrne akcie. Cesta k pevnosti Montjuic je kopec, ktorý tvorí charakteristickú dominantu Barcelony. Nachádza sa v štvrti Sants-Montjuïc južne od centra mesta a západne od prístavu. Najjednoduchší spôsob dopravy je použiť metro do stanice Paral·lel (L2, L3). Zo stanice metra vedie pozemná lanovka k dolnej stanici kabínkovej lanovky, ktorou sa pohodlne dopravíte až k pevnosti. Pozemná lanovka je zaradená do systému mestskej dopravy. Kabínková lanovka sa platí zvlášť. Av. de la Reina Maria Cristina, Palau Nacional, Quatre Columnes a Font Màgica. Mne osobne sa viac páči prístup z Plaça dEspanya (metro L1, L3, L8). Okolo dvoch veží podobných veži na námestí Svätého Marka v Benátkach sa vyberiete po bulvári De la Reina Maria Cristina smerom k Palau Nacional, novorenesančnej budove z roku 1929 postavenej pri príležitosti konania svetovej výstavy v Barcelone. Dnes v nej sídli Katalánske národné umelecké múzeum. Vašej pozornosti nesmie uniknúť fontána Font Màgica a pamätník Quatre Columnes. Sú to štyri antické stĺpy symbolizujúce štyri červené pruhy na katalánskej vlajke. Cesta vás privedie k Poblé Espanyol, múzeu ľudovej architektúry z rôznych španielskych regiónov. Ďalej môžete pokračovať autobusom (L150) k pevnosti alebo si prechádzku predĺžiť k rozsiahlemu športovému areálu Anella Olímpica, ktorému dominuje štadión Estadi Olímpic Lluís Companys. Je to miesto konania letných olympijských hier v roku 1992. Odtiaľ môžete pokračovať už spomínaným autobusom. Predpredaj vstupeniek do pevnosti na internete. Predpredaj vstupeniek na kabínkovú lanovku na internete. Tento článok vznikol vďaka podpore agentúry Gran Canaria Travel. (foto © Martin Smolen) Príspevok Pevnosť Montjuic je zobrazený ako prvý na Prstom na mape.
Poble Espanyol je múzeum architektúry pod holým nebom, ktoré sa nachádza na hore Montjuic v Barcelone. Prezentuje súčasné španielske umenie, architektúru, remeslá a gastronómiu. V areály sa nachádza 117 budov, ktoré predstavujú typické španielske mesto s
Ako jednoducho sanovať vlhké murivo z nepálenej tehly a aká metóda sanácie muriva je najvhodnejšia? Pevnosť, životnosť a tepelná izolačná schopnosť nepálené tehly sú ovplyvňované prevažne vlhkosťou. Ak bravčovina zvlhne, tak rýchlo podlieha degradácii a
prejsť na článokŠkárovanie je posledným krokom, ktorý dotvára ucelený obraz po obkladaní tehlového obkladu. FM - Malta s prísadou trasu na dodatočné ručné škárovanie tehlových obkladov a pohľadového muriva všetkých typov, napr. keramického, kamenného, betónového a p
prejsť na článokDruhá generácia modelu, prvýkrát uvedeného v roku 2012, je postavená na úplne novej architektúre Globálnej platformy Subaru, ktorá výrazne zvýšila tuhosť a pevnosť karosérie. Nové Subaru XV vyniká vysokou mierou pasívnej bezpečnosti, ktorá je na špičkovej
prejsť na článokZadanie Obklad z prírodného kameňa a stavba hypokaustového krbu Lokalita Hôrka
prejsť na článok