Plašenie havrana v meste Poprad

Havran čierny, nazývaný aj havran poľný (Corvus frugilegus) je spevavec patriaci do čeľade krkavcovitých. Žije predovšetkým v otvorenej, poľnohospodársky využívanej krajine so skupinami starých vysokých stromov, vo vetrolamoch a v hájoch. V zime sa časť hniezdnej populácie sťahuje do južnejších oblastí a na Slovensko prilietajú severské jedince, najmä z Ukrajiny a pobaltských krajín, ktoré sa združujú v mestách a ich blízkosti. Hlasné krákanie, keď sa  početné kŕdle zlietajú za potravou na polia a späť na nocoviská, je nezameniteľné, ohlušujúce krajinu. Tak, ako aj u mnohých iných živočíchov, práve intenzívny rozvoj miest a ich rozširovanie na úkor voľnej krajiny spôsobilo, že život havrana sa posunul bližšie, resp. priamo do mestských sídel nielen počas zimných období. Vhodné lokality na hniezdenie objavil v mestských parkoch či cintorínoch. Spolužitie havranov a obyvateľov miest je pomerne komplikované, veľké kolónie vtákov nad hlavami ľudí, hlučne krákajúce v blízkosti okien panelákov, či preberajúce sa v odpadkoch sú väčšinou nevítaným susedom. Ľudia sa ich všemožne snažia z miest vytlačiť, čoho ukážkovým príkladom je mesto Poprad. Už desaťročia sa vedenie mesta snaží „vychovať“ populáciu havrana, ktorá sa tu  udomácnila a premiestniť ich sponad hláv občanov do menej frekventovaných častí mesta. Jednou z lokalít kde môže v Poprade havran nerušene hniezdiť je topoľové stromoradie pri pravoslávnom kostole. Najobľúbenejšie hniezdisko a nocovisko pre havrany v Poprade v minulosti predstavoval hlavne Park hrdinov pri železničnej stanici. Po viacerých zásahoch mesta, preriedení stromov v staničnom parku a rôznych spôsoboch plašenia a zhadzovania hniezd v posledných rokoch sa tu množstvo vtákov viditeľne znížilo, avšak dnes sa početné kolónie nachádzajú vo viacerých iných častiach mesta, najmä v okolí centra. Občania sa sťažujú na prítomnosť vtákov aj priamo na sídliskách. V posledných dvoch rokoch mesto Poprad siahlo v boli s týmito tvrdohlavými okrídlencami aj po tzv. biologickej ochrane, teda plašení a love pomocou dravcov. Keďže havran čierny je zákonom chránený, tak ako všetky ostatné druhy voľne žijúcich vtákov a táto ochrana sa vzťahuje na všetky jeho vývinové štádiá vrátane znášok a hniezd, informovali sme sa priamo u kompetentných na mestskom úrade, či na tieto opatrenia majú potrebné povolenia od Ministerstva životného prostredia a za akých podmienok im bola udelená výnimka na plašenie havrana v meste. V priebehu zimy a začiatkom jari sme sa zúčastnili niekoľkých akcií so sokoliarmi, aby sme sami videli, ako všetko prebieha a vyžiadali sme si byť oboznámení o každom takomto zásahu. Jedným z dravcov, ktoré sa pri plašení využívajú je aj Harriss hawk kaňur okrúhlochvostý (Parabuteo unicinctus). Havran čierny patrí k veľmi bystrým a učenlivým živočíchom. Dokáže sa veľmi rýchlo prispôsobiť rôznym nástrahám, spoznať nebezpečenstvo a spájať si súvislosti. Začali sme s monitoringom výskytu populácie havrana na najpočetnejších lokalitách mesta Poprad, v ktorom budeme pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Monitoring prebieha priamym vyhľadávaním a rátaním hniezd počas obdobia roka bez olistenia stromov, porovnáva sa ich počet a podľa toho aj  nárast/úbytok  hniezdiacich jedincov. Naše výsledky bude možné vyhodnotiť spolu so staršími dostupnými monitorovacími údajmi a vyvodiť tak závery v rámci tejto problematiky. Napriek neprívetivosti ľudí voči týmto opereným spoluobčanom sú havrany pre krajinu a človeka prospešné. Havran je užitočný ničením hrabošov, myší, červov a škodlivého hmyzu, živí sa aj zdochlinami, čím pomáha v prirodzenom kolobehu prírody a kompenzuje tým človeku straty na obilninách. Tento druh ohrozuje intenzívne hospodárenie, úbytok vhodných miest na hniezdenie, používanie pesticídov na poľnohospodárskych kultúrach a vzhľadom na negatívnu povesť medzi ľuďmi a fakt, že havran patrí medzi poľovnú zver, je jeho život ťažko skúšaný prenasledovaním a odstrelmi človekom.The post Plašenie havrana v meste Poprad first appeared on Ekoton.sk.

prejsť na článok

Prečo Poprad voláme Poprad

Mestečkom pod Tatrami tečie rieka Poprad, preto sa aj mestečko volá Poprad. Je to také jednoduché? O hľadaní našich vlastných koreňov, o mýtoch a legendách viažucich sa k názvu mesta hovorí Janko Simkanič, popradský dokumentarista a nadšenec etymológie a

prejsť na článok

15. výročie MR Poprad

V roku 2006 vzniklo naše pracovisko magnetickej rezonancie MR Poprad, ktoré sa nachádza priamo v areáli popradskej nemocnice s poliklinikou. Na tomto pracovisku diagnostikujeme prostredníctvom vysokovýkonného a kvalitného prístroja PHILIPS Ingenia 3,0T Om

prejsť na článok

Súťaž o knihu Andrey Paráčovej Pod krídla havrana

Ak túžite po tom, aby tento historicko-dobrodružný fantasy román z obdobia neskorého stredoveku zakotvil aj vo vašej knižnej poličke, stačí správne odpovedať na štyri súťažné otázky a mať trochu šťastia pri žrebovaní.

prejsť na článok

Mestečká tvoriace Poprad

Má niečo spoločné Veľká s Rímom? Je Spišská Sobota pomenovaná len kvôli sobotným trhom? Historky a mýty o pomenovaniach a lokalizáciách historických mestečiek, dnes mestských častiach tvoriacich Poprad hovorí Janko Simkanič, popradský dokumentarista a nad

prejsť na článok

Rozvoj Popradu s príchodom železnice

S príchodom Košicko-Bohumínskej železnice sa skončila jedna éra samostatne sa rozvíjajúcich podtatranských mestečiek a začala nová éra rozvoja mesta Poprad, postupne pohlcujúceho okolité mestečká a osady. O dôvodoch pre výstavbu železnice a dopadoch jej e

prejsť na článok