Úvod Nie je tomu tak dávno čo po koľajisku od Nitry smerom na dedinu zvanú Radošina premával malý motorový vlak na pravidelnej linke. Dnes, keď je cesta do Nitry tak preplnená som sa rozhodol zastaviť a pozrieť ako vyzerá táto vlaková trasa dnes. Mnoho ľudí, vrátane mňa, prechádza autom cez koľaje vo viacerých dedinách a nadáva prečo musia zastaviť na stopke niekde, kde vlastne ani nevedia prečo. Načo sú tu tie koľaje? Veď tu vlak ani nechodí. sťažujú sa mnohí ľudia a majú pravdu. Koľaje zarastené, prechody rozbité a stanice? Existujú ešte vôbec? Vybral som sa jednoho odpoludnia to zistiť. (Pre viac fotografií pozri fotoalbum Doba minulá) Vopred chcem upozorniť, že toto nie je historický článok! ČAB-SILA Začínam môj výlet smerom zo zbehov (stále funčnej stanice) smerom na Nové Sady a cestou som sa zastavil na prvej zastávke zvanej Čab Sila. Zastávku pretína jedna koľaj a jedno nástupište. Hlavná budova spolu s budovou bývalých toaliet je zabednená a nedá sa vstúpiť dnu. Cesta ktorá pretína koľaj hneď vedľa budovy zastávky je malá a po z každej strany je tabuľa STOP. Prekvapivo to takmer všetky autá dodržiavajú (aspoň kým som bol tam:) ). V tomto bode som si myslel, že asi je celá trasa len jedna koľaj, maximálne dve na odstavenie vlaku. NOVÉ SADY Na moje prekvapenie, sa začali koľaje rozdeľovať. Najprv jedna potom druhá, až som prišiel k bývalej staničnej budove v Nových Sadoch. Bočné koľaje sú zarastené takmer k nepoznaniu. Na bývalej stanici chýba názov dediny no stále je jasne vidno kde bol nápis spolu s osvetlením . Tu sa dá už len ťažko predstaviť si, ako to tu vyzeralo počas fungovania železnice. Vedľa staničnej budovy je stredne veľká asfaltová plocha na ktorej by sa kľudne otočil aj autobus. MALÉ ZÁLUŽIE S prichádzajúcou búrkou som sa pobral na ďalšiu zastávku Malé Zálužie. V Malom Záluží prechádza cesta cez koľajisko dva krát a pri každom prejazde je dopravné značenie STOP. Avšak v strede dediny, medzi dvoma prejazdmi, sa hneď oproti základnej škole ukrýva opustená a zarastená stanička. Na tejto zákrute je jedna koľaj a jedno betónové nástupište. Zaujímavá je však stanička na ktorej je stále zachovaný názov dediny aj s jeho osvetlením. Budova je oplotená zrejme pôvodným plotom a okná nie sú rozbité ani zabednené čo je celkom výnimočné. Tu si viem celkom predstaviť tú dobu keď mladý ľudia čakali na vlak do Nitry na zábavu, za frajerkami/frajermi alebo len tak na výlet. Aký tu musel byť ruch keď šli deti do školy, ľudia do roboty a tak podobne. Teraz tu stojím sám v strede koľají s foťákom v ruke a okolo mňa hrobové ticho ktoré sem tam prebije rachot nákladného auta na neďalekom železničnom priecestí. KAPINCE Po krátkej nostalgickej chviľke som sa dal opäť na cestu resp. na koľaj. Ďalšia zastávka bola pre mňa najväčším prekvapením. Kapince. Neočakával som veľa od Tejto zastávky pri dedine ktorá je jednou stých menších, no ostal som v úžase. Zatiaľ asi najväčšia stanica na mojej ceste, So štyrmi koľajami, veľkou staničnou budovou a veľkým asfaltovým parkoviskom s maringotkou a osvetlením. V staničnej budove očividne bývajú ľudia, je opravená a je k nej pristavený malý prístrešok spod ktorého zvedavo vykúkali ľudia na chlapíka čo si to tam fotí. Veľmi sa mi páčilo, že noví majitelia zanechali názov dediny. Síce nie na dome ale na vonkajšom oplotení. Taktiež zanechali malé ceduľky s nápismi Východ a Vchod na bokoch domu. Vedľa budovy sa nachádza malá búdka s dvoma latrínami. Tu bolo zatiaľ najviac cítiť takú u nostalgickú otázku, ako to asi vyzeralo v časoch najväčšieho ruchu. No dnes, na asfaltovej ploche ostala len veľká jama po nejakej budove a polorozpadnutá maringotka. BISKUPOVÁ Ďalšou zastávkou bola malá zastávočka s názvom Biskupová. Malá budova ako v Malom Záluží, no žiaľ v oveľa horšom stave. Zarastená až po strechu, vchod ani nie je vidno. Nápis síce stále ukazuje kde sa práve nachádzam, no okolo mňa nieje nič. Neďaleko stoja dve nové bytové domy no v oných časoch tam bolo asi úplné ticho. Tu sa nikto nečudoval prečo fotím takto opustené miesto, možno preto, že tu nikto široko ďaleko nikto nebol. Veľmi zvláštny pocit. VEĽKÉ RIPŇANY Po pár osamotených záberoch som sa vybral ďalej po tejto trase. Ďalšia zastávka, Veľké Ripňany. Ako nahovára názov dediny, ide o väčšiu stanicu so štyrmi koľajami, veľkou budovou a klasickým nástupišťom. Hlavná budova bola počas mojej návštevy v rekonštrukcií. Fotiť náhodných robotníkov nie je zrovna najlepší nápad tak som vtesnal na fotku aspoň pôvodnú budovu. V čase písania tohto textu už na budove nie je ani názov dediny ani žiadne náznaky, že by to niekedy bola stanica. Vyzeralo to, že z nej bude klasický dom s garážou. BEHYNCE Ďalšia je rýchla zastávka v obci Behynce. Zastávka, inak sa ani opísať nedá nakoľko samotná čakáreň je rovnaká ako v tej dobe zastávky na autobus. J toe len jednoduchá kovová konštrukcia hneď vedľa betónového nástupišťa. Jedna koľaj úplne stačí. RADOŠINA Poslednou zastávkou/ stanicou bola obec Radošina. Posledná a najväčšia stanica na tejto trase. Stanica má štyri koľaje obklopené stromami. Vedľa stanice je tichá ulica ktorú ruch vlakov už dlhšie neruší. Po opätovnom spojení koľajiska prechádza koľaj cez hlavnú cestu za ktorou asi po 100 metroch mizne v zemi. Trať pôvodne pokračovala k bývalému liehovaru kde aj končila. Dnes tam už trať nie je a aj budova liehovaru je v súčastnosti opravovaná. Zrovna v Radošine, kde trať pretína frekventovanú cestu na Piešťany alebo Hlohovec, sa v čase písania článku prebieha rekonštrukcia cesty takže ostáva len veriť, že prechod cez tieto koľajnice bude konečne pohodlný. ZÁVER Teraz, keď Nitra zažíva asi najväčší rozvoj za posledné roky, v dobe plnej áut, autobusov a upchaných ciest by sa vlakové spojenie na trase Radošina-Nitra náramne hodilo. Množstvo ľudí ktorí pracujú/študujú v Nitre a okolí by určite náramne ocenili vlakový spoj. Žiadne kolóny ani stresujúce čakanie na meškajúce autobusy (ktoré väčšinou stoja v kolónach) a žiadne drahé parkovanie v meste, to znie dobre. Dnes by už nemuseli byť na každej staničke zamestnaný ľudia, kľudne by stačila jednoduchá automatizácia a náklady na prevádzku by boli určite menšie ako za bývalého režimu. Vždy ma fascinovali staré železnice a tento úsek bol pre mňa roky tabu. Chodil som autom okolo snáď milión krát, no nikdy som sa nepozastavil nad tým čo to tam vlastne je/bolo. Po tomto niekoľko hodinovom výlete som sa vrátil domov plný nostalgie. Živo si viem predstaviť to čakanie na motorový vagón v strede slnečnicového poľa, ten pocit letného vzduchu a to ticho ktoré na týchto miestach ostalo asi ako jediné. No, už mi ostáva asi iba nostalgicky spomínať na dobu ktorú som nikdy nezažil a predstavovať si aké by to bolo keby The post PO STOPÁCH DÁVNO MINULÝCH appeared first on insomniagroup.sk.
Hľadáte dokonalé svadobné šaty, najlepšie obrúčky, inšpiráciu na perfektný svadobný účes či originálne svadobné oznámenia? Všetko pre nezabudnuteľnú svadbu nájdete na výstave Svadobné dni & Beauté od 21. do 22. februára v Nitre. Dva dni v druhe
prejsť na článokNajmä paneláky majú s vyhriatými bytmi počas leta veľké problémy. V niektorých bytoch nepomôže ani časté vetranie, či zastieranie žalúzii. Teplo v domácnosti je otázka nielen bytov, ale aj domov. Ale riešenie je v dnešnej dobe veľmi jednoduché. Možnosťou,
Strecha sa dá veľmi rýchlo postaviť s väzníkovov technológiov. Strecha rýchlo: vyberte si väzníkovú technológiu! Odkedy je svet svetom strešné konštrukcie sa pripravujú z dreva. V Maďarsku v rokoch 1970-tých a 1980-tých sa rozšírili v poľnohospodárských a
prejsť na článokVianočná súťaž ukončená VÝHERCA je uvedený dole pod článkom シ Prajeme pokojné sviatky plné lásky a radosti a prinášame darček v podobe vianočnej súťaže o pobyt v Galicia Nueva シ
prejsť na článokUž od malička nám naše mamky a babky pri kašli, nachladnutí či nádche zalievali čaje, dávali nám ručník na hlavu a kázali, aby sme sa nadychovali horúcej pary, a tak inhalovali, naparovali. Ako deťom sa nám to veľmi nechcelo, para bola horúca a za chvíľu
prejsť na článok