Po Vašom úvodnom kroku podania trestného oznámenia, by mali orgány činné v trestnom konaní postupovať pri vybavení Vášho trestného oznámenia s ohľadom na zásadu rýchlosti konania, teda bez zbytočných prieťahov. Príslušný prokurátor alebo príslušný policajt by mal postupovať tak, aby aj po prípadnom doplnení trestného oznámenia, mohol o ňom rozhodnúť lehote 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná napríklad Vašim výsluchom ako oznamovateľa alebo ako poškodeného alebo vyžiadaním si písomných podkladov od Vás alebo od inej osoby alebo od kompetentného orgánu vždy tak, aby mohol rozhodnúť v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Avšak vzhľadom na to, že uvedená lehota 30 dní má len poriadkový charakter, nie je nič neobvyklé, že sa uvedená lehota prokurátormi alebo policajtami predĺži. O tejto skutočnosti by Vás však mali upovedomiť. Takéto prieťahy sú pochopiteľné pri závažných trestných činoch alebo pri potrebe rozsiahlejšieho vykonávania úkonov potrebných pre doplnenie trestného oznámenia a objasnenia veci, skutku. V súlade s § 197 odsek 1 Trestného poriadku, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na jeho odloženie či zastavenie už začatého trestného stíhania pre neúčelnosť, prokurátor alebo policajt rozhodne uznesením. Týmto uznesením sa následne trestná vec (a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, (b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, (c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo (d) odmietne. V praxi je zrejme najčastejším rozhodnutím o nezačatí trestného stíhania uznesenie o odmietnutí veci podľa § 197 odsek 1 písm. d) Trestného poriadku. Toto uznesenie je zväčša vydávané, ak sa z Vášho trestného oznámenia, ani po jeho prípadnom doplnení a vypočutí svedkov, nepotvrdí podozrenie z označeného ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, príp. iného deliktu alebo Vami opísaný čin nie je trestným činom. Voči tomuto uzneseniu môžete podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od kedy Vám bolo uznesenie doručené. Práve oslovenie advokáta Vám môže napomôcť pri posúdení, či konanie ktorého chcete oznámiť, je trestným činom, advokát dokáže vyhodnotiť naplnenie zákonných znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, ako aj okolnosti trestného činu z hľadiska jeho závažnosti. Oprávnenou osobou na podanie sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia je oznamovateľ alebo poškodený. Za sťažnosť je možné považovať každé podanie, v ktorom je vyslovený nesúhlas s rozhodnutím. Dôvodmi na podanie sťažnosti môžu byť nesprávnosť jeho výroku, alebo rozpory medzi výrokom a odôvodnením alebo procesné pochybenia v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto uznesenia. Trestný poriadok umožňuje aj policajtovi, ktorý vydal uznesenie, aby sám vyhovel sťažnosti, s čím sa ale v praxi stretávame skôr výnimočne. Zároveň v lehote 30 dní môžete požiadať prokurátora, aby preskúmal, či policajt postupoval správne a v súlade so zákonom, a o výsledku preskúmania Vás upovedomí. Pokiaľ príslušný policajt alebo prokurátor podanej sťažnosti nevyhovie, tak predloží spisový materiál na rozhodnutie nadriadenému orgánu, ktorým je dozorový alebo nadriadený prokurátor. Dozorový prokurátor alebo nadriadený orgán postupom preskúma správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému môže byť podaná sťažnosť, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Po preskúmaní všetkých právne relevantných skutočností môže prokurátor rozhodnúť o sťažnosti jej zamietnutím alebo zrušením napadnutého uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia. Ak nebola sťažnosť podaná vôbec, uznesenie nadobudne právoplatnosť a trestná vec sa má za ukončenú. Ďalším spôsobom vybavenia Vášho trestného oznámenia môže byť aj odloženie, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu. Ak príslušný orgán činný v trestnom konaní dôjde k záveru, že nie je dôvod na odmietnutie, rozhodne o začatí trestného stíhania, resp. o začatí trestného stíhania a súčasne o vznesení obvinenia už konkrétnej osobe. Takýmto spôsobom rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní prichádza do úvahy, ak prijme Vaše trestné oznámenie, z ktorého vyplýva dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu, resp. ak Vami uvádzané skutočnosti v trestnom oznámení nasvedčujú tomu, že trestný čin spáchala určitá osoba. Záverom treba uviesť, že v praxi sú orgány činné v trestnom konaní zahlcované mnohokrát aj zjavne neopodstatnenými oznámeniami, v ktorých vidia ľudia prostriedok na riešenie svojich obchodno-právnych, občianskoprávnych a iných sporov, týmto dochádza k preťaženiu orgánov činných v trestnom konaní na všetkých stupňoch a zaťaženiu celého systému, čo sa odráža najmä v predlžovaní zákonom stanovených lehôt. Ak ste sa ocitli v zložitej životnej situácii, v ktorej si nie ste istý vo vyhodnotení, či sa jedná o trestný čin, poprípade Vám bola spôsobená škoda alebo ujma na zdraví, alebo ste boli predvolaný na výsluch ako svedok či podozrivý neváhajte sa na nás obrátiť. Na základe dlhoročnej praxe v oblasti trestného práva Vám ochotne poskytneme kvalifikované právne poradenstvo či obhajobu. Môžete tak urobiť telefonicky na tel. č.: 02/38 10 61 09 alebo 0915 104 809 alebo e mailom na adrese: [email protected]. The post Postup po podaní trestného oznámenia appeared first on ST legal.
V rámci už tradičnej trestnoprávnej tradície, medzinárodnej vedeckej konferencie Košické dni trestného práva VII. (2023) pod patronátom kolegu, priateľa a vedúceho katedry Trestného práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach prof. Sergeja Romžu sme pub
prejsť na článokÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 6. decembra 2023 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 17/2023 týkajúcej sa súladu ustanovenia § 289 ods. 2 Trestného zákona s ústavou.
prejsť na článokV uvedenom článku Vám priblížime ako podať trestné oznámenie a problematiku trestného oznámenia a postavenia oznamovateľa trestného činu. V článku Vás prevedieme charakteristikou trestného oznámenia ako jedného z podnetov na trestné stíhanie v zmysle Tres
prejsť na článokPodozrenie zo spáchania trestného činu je vždy nepríjemná udalosť nielen pre toho, kto si je tohto skutku vedomý, ale najmä pre každého, kto sa trestného činu nedopustil, a ide o nedorozumenie či omyl. Také prípady sa stávajú, niekto vás označí za vinníka
Ústavný súd Slovenskej republiky 27. septembra 2023 nálezom rozhodol, že ustanovenia § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
prejsť na článok