Ilustračná fotografia z rakúskeho sociálneho podniku das Demontage- und Recycling-Zentrum, ktorý sa zaoberá elektroodpadom. Foto: Louis Lammertyn Ak veci nekončia na skládke či v spaľovni, ale opravia sa, vzniká podľa GAIA Inštitútu zhruba 200 krát viac pracovných miest. Udržať produkty v obehu cez reuse centrá, repasovaním či opravami je totiž prácne. A navyše aj ideálne na zamestnanie tých, ktorí si inak prácu hľadajú ťažko. Pavla Lényiová • V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku. V západnej Európe majú takéto ekologické sociálne podniky dlhú tradíciu. Spájajú sa do záujmových združení a sú partnermi štátu pri nastavovaní sociálnej aj environmentálnej politiky. U nás sa objavujú ešte len prví priekopníci. Boli sme sa pozrieť na jedného z nich – trnavskú firmu, ktorá repasuje IT techniku a zároveň zásadne mení životy svojich zdravotne znevýhodnených zamestnancov. Zisťovali sme aj to, s akou podporou od štátu a EÚ môžu sociálne podniky počítať a s akými výzvami si musia poradiť. Dovoliť si vlastný byt aj napriek plnej invalidite V piatok doobeda je v hale na okraji Trnavy desať zamestnancov. Jedným z nich je Jaroslav Spodniak. V AfB Slovakia má na starosti inštalovanie softvéru do vynovených notebookov. Je ochotný podeliť sa o to, ako ho táto pracovná skúsenosť ovplyvnila. Presúvame sa preto z haly do intímnejšej zasadačky. Počas chôdze sa nedá nevšimnúť si jazvu na jeho hlave. Sadáme si a Jaroslav vysvetľuje, že odmala žije s diagnózou detská mozgová obrna a hydrocefalus. Preto tá jazva – pri hydrocefale sa v hlave hromadí mozgovomiechový mok, a tak ho hneď po narodení museli operovať. Jeho stav prináša každodenné výzvy: „Nepotrebujem barlu, ale celá ľavá strana tela je oslabená. Často sa potknem alebo spadnem, lebo nevidím na ľavé oko.“ Napriek týmto ťažkostiam vyštudoval vysokú školu, vystriedal už niekoľko zamestnaní a za prácou sa aj sťahoval do iného kraja. Pracoval už v komunitnom centre, kde doučoval deti z marginalizovanej rómskej komunity, v domove sociálnych služieb či v komunitnej kaviarni. Má za sebou aj tri mesiace v nadnárodnej korporácii, kde bolo pracovné tempo privysoké ešte aj pre jeho zdravých kolegov. Jemu sa pre stres skracovali šľachy a svaly, čo viedlo k zhoršeniu pohyblivosti. Až vďaka súčasnej práci našiel pokojné zázemie, dokázal sa osamostatniť a trúfnuť si na splácanie hypotéky.„Toto je prvá práca, ktorá mi dáva trvalejšiu stabilitu do života,“ pochvaľuje si. Konečne stabilná práca, pochvaľuje si Jaroslav Spodniak. Foto: Pavla Lényiová Zarobia aj napriek dobročinnosti Nie je náhoda, že Jaroslav zakotvil práve v tejto firme. Ide o dcéru nemeckej spoločnosti, ktorá vznikla s cieľom poskytovať prácu ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Odtiaľ aj názov AfB – teda Arbeit für Behinderte (práca pre ľudí s postihnutím). Ide o takzvaný integračný sociálny podnik. Na to, aby bol podnik sociálnym, musí podľa nášho zákona dosahovať merateľný pozitívny vplyv na spoločnosť poskytovaním spoločensky prospešnej služby, akou je napríklad aj tvorba a ochrana životného prostredia. Viac ako 50 % zisku musí použiť na dosahovanie tohto cieľa a do jeho spravovania musia byť zapojené rôzne zainteresované osoby, vrátane zamestnancov. Ak zamestnáva aspoň 30 % znevýhodnených a zraniteľných ľudí, ide o integračný sociálny podnik. Právnu formu môže mať rôznu, dokonca aj štatút neziskovky. Slovenské AfB je spoločnosť s ručením obmedzeným a zamestnáva spolu 16 ľudí, z toho 13 má nejaké zdravotné znevýhodnenie – od problémov s motorickými schopnosťami, so zažívaním, cez psychické problémy, vrodené chyby až po následky po prekonaní onkologického ochorenia. Úlohou zamestnancov je vymazať najprv zo zariadení dáta, testovať ich a čistiť, vymeniť nefunkčné komponenty a inštalovať do nich nový operačný systém.Minulý rok zrepasovali zhruba 3700 notebookov a inej IT techniky. Takmer 600 kusov firma nepredala, ale darovala školám a neziskovkám. Napriek tomu neboli v strate. Minulý rok zrepasovali v AfB Slovakia zhruba 3700 notebookov a inej IT techniky. Z toho takmer 600 kusov darovali. Zdroj: Inštitút cirkulárnej ekonomiky Rajonizácia reuse centier vo Flámsku V západnej Európe sú takéto sociálne podniky samozrejmou súčasťou ekonomiky. „Naši najstarší členovia majú tridsať, štyridsať, dokonca aj sedemdesiatročnú tradíciu,“ hovorí Jana Žůrková z organizácie RREUSE, ktorá združuje národné siete takýchto firiem alebo individuálne podniky z celej Európy. Jej členmi sú predovšetkým reuse centrá, ktoré dávajú druhý život oblečeniu a textilu, nábytku či elektronike. Malá vzorka ich členov rozoberá budovy určené na demoláciu a hľadá možnosti opätovného použitia alebo recyklácie získaných materiálov a stavebných komponentov. Podľa štatistík od členov RREUSE vzniká v oblasti opätovného použitia a prípravy na opätovné použitie v priemere 70 pracovných miest na 1000 ton vyzbieraných vecí. Navyše 45 až 80 % zamestnancov týchto sociálnych podnikov tvoria ľudia so znevýhodnením. Pri recyklácii, ktorá je viac mechanizovaná, vzniká pracovných miest menej. Podľa Jany Žůrkovej sú najďalej v cirkulárnom sociálnom podnikaní vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku a v Holandsku. Vyzdvihuje belgické Flámsko. V regióne belgickej federácie s autonómnou vládou sa podarilo sociálne podniky – reuse centrá integrovať do odpadového hospodárstva. Flámska odpadová agentúra OVAM ich certifikuje a každé z nich má svoj rajón, kde veci od ľudí zbiera, spracúva a predáva. Zároveň majú stanovený cieľ, aby sa vďaka nim opätovne použilo aspoň 7 kg vecí na obyvateľa. Na množstvo predaných vecí sa viažu dotácie od OVAM. Samosprávy si často obstarávajú tieto centrá, aby za nich plnili niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú z odpadovej legislatívy. Okrem toho môžu centrá využiť podporu na integráciu ťažko zamestnateľných ľudí na pracovný trh. Ilustračná fotografia. Foto: Illah van Oijen Zdroj: Upcycle V katalógu sociálnych podnikov sú aj dve firmy, ktoré odpadové látky upcyklujú na nové produkty. Zdroj: sewn bag Ako je to na Slovensku? Podľa registra sociálnych podnikov je u nás vyše 530 oficiálne registrovaných sociálnych podnikov. Svoje služby a tovary môžu ponúkať aj cez katalóg, kde je momentálne 36 spoločností v kategórii „odpady a recyklácia“. Šestnásť z nich sú skôr obecné firmy, ktoré sa starajú napríklad o čistotu verejných priestranstiev. Nájdu sa však aj také, ktorých biznis model je postavený vyslovene na cirkulárnej ekonomike: reuse centrum, firmy, kde sa vyrábajú tašky či darčekové predmety z odpadových látok, stavebná firma, ktorá predáva recyklovaný stavebný materiál a realizuje riešenia na zadržiavanie dažďovej vody či regionálne združenie zamerané na zber a triedenie odpadu. Väčšina z nich zároveň zamestnáva ľudí s nejakým znevýhodnením. Existujú aj cirkulárne projekty, ktoré nie sú registrované ako sociálny podnik, ale majú podobné aspekty. Napríklad bratislavské centrum opätovného použitia KOLO poskytovalo v pilotnej fáze prácu už aj ľuďom bez domova. Avšak, ak je organizácia oficiálne registrovaným sociálnym podnikom, ktorý spĺňa kritériá dané zákonom, môže v oveľa väčšej miere využiť priamu aj nepriamu podporu od štátu. Horšiu výkonnosť štát dorovná Aké výhody teda sociálne podnikanie má a na aké výzvy sa zároveň treba pripraviť? „Podnikateľ musí ísť do toho od začiatku s tým, že nejde vytvárať neviem aké zisky. Je to o tom, že vracia niečo spoločnosti. Dá sa z toho normálne fungovať, ale nie je to vysokoobrátkový biznis, kde si za päť rokov postavím dva domy a budem chodiť štyri razy do roka na dovolenku,“ hovorí konateľ AfB Slovakia Marek Antoňák. Pri zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením treba podľa neho počítať aj s tým, že výkonnosť bude nižšia než v bežnej firme a zamestnanci budú častejšie u lekára alebo práceneschopní. „Teraz sa nám vrátil po pol roku zamestnanec, ktorý bol PN. Mal nejaké zdravotné obmedzenia, do toho dostal covid, a tak sa jeho celkový zdravotný stav veľmi zhoršil.“ Na druhej strane, na kompenzovanie nižšej výkonnosti dostáva podnik každoročne od štátu vyrovnávacie príspevky na mzdové a dodatočné náklady, ktoré sú z väčšej časti financované z eurofondov a siahajú až do výšky 75 % nákladov na zamestnanca, maximálne však do 75 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy. Pre tento rok maximálne do necelých 1300 eur mesačne. Nevýhodou je, že zmluva s úradom práce sa podpisuje každý rok až zhruba v marci a dovtedy si musia poradiť aj bez príspevkov. Výška a doba vyplácania vyrovnávacích príspevkoch pre integračné sociálne podniky sa líšia podľa toto, aký typ znevýhodnenia daný zamestnanec má. Časovo neobmedzené dotovanie pracovného miesta je možné len v prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím. Existujú aj umiestňovacie príspevky, ak sociálny podnik poslúži ako zaškoľovací medzistupeň, napríklad pre človeka z marginalizovanej skupiny, a pomôže mu tak k zamestnaniu. Nie je to o obrovských ziskoch. Vraciame niečo spoločnosti, hovorí Marek Antoňák. Zdroj: Inštitút cirkulárnej ekonomiky Investičná pomoc škrípala, má ísť hladšie Sociálne podniky môžu využiť eurofondy aj na investície. V minulom programovom období čerpanie v tejto oblasti ale nebolo efektívne. Podniky mohli dostať dotáciu cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny až po tom, čo im banka schválila úver. A to bol jeden z hlavných problémov pilotného projektu, ako vysvetľuje riaditeľka odboru sociálnej ekonomiky ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny Ingrid Ujváriová. Pravidlá poskytovania a oprávnené výdavky pri týchto dvoch typoch pomoci niekedy kolidovali. „Nie vždy sa našiel súlad medzi bankou a úradom práce ako štátnou inštitúciou.“ Aktuálne sa nastavuje projekt na nové programové obdobie a zvolia iný prístup: „Návratná aj nenávratná časť sa bude posudzovať jednou inštitúciou v jednej operácii, ktorá bude mať rovnaké pravidlá,“ avizuje Ujváriová. AfB skúsenosti s týmto typom pomoci nemá. Keď na Slovensku začínali, k dispozícii nebola a pomohla im materská spoločnosť z Nemecka. Svoje ďalšie investičné zámery sa im darí zatiaľ realizovať z vlastných zdrojov a aj bez pomoci eurofondov. Sociálne podniky budú môcť aj v novom programovom období využiť podporu z eurofondov. Foto: Pavla Lényiová Verejné obstarávanie – ani veľmi zelené, ani sociálne Sociálne podniky môžu využiť aj rôznu nepriamu pomoc. Síce v nich platí, že viac ako 50 % zisku musia použiť na svoj hlavný účel, ktorý je prospešný pre spoločnosť, ale je to spojené s úľavou na dani z príjmu. AfB napríklad nevypláca žiadne dividendy a 100 % zisku vracia do firmy a na zlepšovanie pracovných podmienok. Sociálne podniky môžu zároveň za určitých okolností využívať zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %. Môžu byť taktiež zvýhodnené vo verejnom obstarávaní. V zákone je aj ukotvená povinnosť pre štátnu správu použiť sociálne hľadisko aspoň v šiestich percentách obstarávaní a environmentálne hľadisko taktiež aspoň v šiestich percentách. Ďalší verejní obstarávatelia, napríklad obce, by mali dosiahnuť šesť percent pre obe hľadiská dokopy. AfB to v praxi veľmi nepociťuje. „Dodali sme už IT zariadenia pre štátnu správu. Nebolo to ale v záujme uplatnenia sociálneho alebo environmentálneho hľadiska, ale vzhľadom na nedostatok výpočtovej techniky na trhu. Akonáhle už jej je dostatok, obstarávajú si novú techniku,“ uzatvára Marek Antoňák s tým, že ich klientelu dnes tvoria najmä zamestnanci spoločností, s ktorými má spoločnosť AfB partnerskú spoluprácu a ktoré jej odovzdali použitý hardvér na repasovanie. 14. APRÍL 2023 Rozhovor pripravila: Pavla Lényiová Fotografie: Louis Lammerty, Inštitút cirkulárnej ekonomiky, Pavla Lényiová, Illah van Oijen a sewn bag Partneri Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií. Príspevok Práca naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným je zobrazený ako prvý na CTZN.
Chcete robiť po novom? Pozrite si novinky v Aurus EKONOMIKA The post Novinky v grafickom systéme Aurus EKONOMIKA appeared first on Compservice.
Informácie k novinkám v jednotlivých verziách nájdete na stránkach firmy Aurus s.r.o., ale rýchlejšie to bude, ak kliknete TU Aktuálne manuály k modulom Aurus Ekonomika nájdete TU Odoslaná faktúra The post Informácie k verziám Aurus
Basketbal na kolesách nás oslovil svojou jedinečnosťou a veľkou ambíciou. Chceme pomôcť rásť tomuto ušľachtilému projektu. Spája totiž športové nadšenie a bojovnosť, ktoré sú aj v DNA našej spoločnosti. Projekt dáva novú perspektívu telesne znevýhodneným
prejsť na článokViliam Páleník: Strieborná ekonomika vs. strieborní zamestnanci
Jedinou zmenou Carla Ancelottiho oproti prvému zápasu sezóny, bolo zaradenie Toniho Kroosa namiesto Eduarda Camavingu. Francúz utŕžil tento týždeň na tréningu menší šrám a v piatok netrénoval. Nemec využil svoju šancu naplno. Napriek tomu, že odišiel v 72
prejsť na článok