Rodiles Po Zarautzi som vyrazil dalej na zapad. Chcel som ceknut Mundaku. Len tak zo zvedavosti. Co je to za vlna. Vedel som, ze tam bude asi hodne tazke pojazdit, a ze tam bude asi plnka. Co som ale nasiel v Mundake bol fakt extrem. Vsetky parkoviska v dedine boli beznadejne obsadene. Vsade pobehovali chlapci v neoprenoch a s doskami pod rukou. Nakoniec som zastal popri hlavnej ceste za dedinou. Isiel som sa pozriet na vlnu. Trosku som tam bludil lebo som nemal ani sajn ako sa ide k vlne. Presiel som cez centrum a uz z dialky som videl, ze tam bude asi vyhlad na vlnu lebo na muriku na utese sedelo milion ludi a kukali na vodu. Prisiel som k muriku a uvidel som slavnu Mundaku. Dlhy pas ciernych bodiek od uplneho zaciatku az po piesok na konci. Sadol som si na murik vedla ujka s fotakom, ktoreho brusisko mohlo byt mozno aj vacsie ako jeho pol metrovy objektiv. Vlny mohli byt tak head high a nechodili vobec casto. Sedel som tam asi 20 minut a za ten cas som videl mozno tak 15 jazd. Zacal som pocitat. 98 ludi vo vode. 98 ludi co sa snazi chytit jednu vlnu. Za hodinu pride 45 vln. To znamena, ze keby som isiel do vody a bol tam 3 hodiny tak mozno sa mi jedna ujde. Ale asi nie, kedze profici na peaku urcite chytali viac ako iba jednu za 3 hodiny. Rozmyslal som kolko tam ti chalani niekde v strede toho pasu hlav asi sedia. 4 hodiny? 5 hodin? Kolko si asi dali vln? Jednu, dve? Zhnusene som vsal a isiel spat do kempra. Tam ma do vody nedostane nik. Ved to nie je surfing, to mozem sediet aj za volantom v aute a posurfujem si rovnako. Cekujem mobil a na nete hladam nejaky dalsi potencialny spot kde nebude trilion ludi vo vode. Rodiles. Asi 300 km daleko. To mi moc nevadi lebo je to v smere cesty. Startujem a vyrazam. O Rodiles sa na nete pisalo, ze je to sestra Mundaky. Tiez rivermouth, tiez barrel a poniektori optovia dokoncia tvrdia, ze lepsi spot ako Mundaka. Bol som zvedavy. Predpoved na najblizsie dni vyzerala dobre takze urcite sa tam bude jazdit a snad tam nebude 100 ludi vo vode ako na Mundake. O 3 hodinky neskor prichadzam na Playa de Rodiles. Su asi 4 hodiny poobede. Parkujem a prechadzam cez maly lesik k plazi ceknut vlny. Ten lesik bol plny piknikovych stolov. Bolo ich tam asi 1000. Boli fakt vsade. Vychadzam z piknikoveho lesa a nemozem uverit vlastnym ociam. V dialke vidim vlnu. Naozaj hustu. Dlhu. Lavacku. Super cistu. Vo vode su iba 4 hlavy. Utekam do auta po dosku. Cestou posielam hlasovu spravu mojej tajnej ctitelke, ktora asi nedavala vobec zmysel ale moj stoke hovoril urcite za vsetko. V behu si obliekam neopren a sprintujem do vody. Nechce sa mi utekat az k tomu rivermouthu a potom si davat 300 duckdivov pozdlz vlny. Vchadzam do vody radsej v strede plaze s tym, ze to strihnem krizom a pridem rovno az na peak. Sice budem padlovat o trosku viac ale nebudem musiet tolko duckdiveovat. Prejdem cez prvy break a potom si uz iba volne a bezstarostne macham ruckami. Po chvilke uz vidim asi 30 m pred sebou peak. Pride set a ja prvy krat duckdivevujem. Potom zas a zas a zas. Co sa to fucking deje? Vsak uz som bol skoro na peaku a zrazu mam pred sebou iba samu penu. Pozeram za seba a zrazu vidim, ze ma to vcuclo rovno pred kameniste molo ohranicujuce plaz od rieky. Ved ono by ma ten prud mal tahat von do oceanu nie spat do rieky. Duckdiveujem zas a pozeram za seba. Som asi 5m od mola a taha ma to rovno na tie kamene. Rozmyslam ci mam radsej zapadlovat smerom s prudom do rieky ale neviem ako sa z nej potom dostanem. Druha moznost je nechat sa vyplut na tie kamene a vyjst von z vody po nich. Kuknem na ne este raz a vidim ako na ne dopada dalsia vlna a hned zamietam tuto moznost ako uplne poslednu vychodiskovu alternativu. Tam ma to rozmrda na neexista. Padlujem co to da. Ide dalsia vlna, davam duckdive. Vynaram sa a pozeram za seba. Som asi pol metra od toho obrovskeho sutra. Mozem sa ho dotknut rukou. Padlujem z poslednych sil co to da. Ale nehybem sa. Ten prud je moc silny a drzi ma rovno pred tym kamenom. Teraz ked pride vlna tak nechcem vediet co to tu so mnou urobi. Som tam uvazneny asi 20 sekund a je to najdlhsich a najbezradnejsich 20 sekund v mojom zivote. Potom sa to nejak preleje a ja sa dostavam z prudu von a iba tesne minam to molo. V tom pride set, rozbije sa o molo a mna to diky bohu posuva trosku dalej dovnutra a do bezpecia mimo prudu. Vychadzam z vody von a nemozem uverit, ze som sa odtial dostal bez ujmy. O kusom dalej vychadza z vody aj postarsi pan s asi 7 footovym stepupom. Pytam sa ho, ze kade sa vchadza do vody na tu vlnu. Vravi ze odtialto, ale ze teraz uz je neskoro ist jazdit. Prud je prilis silny. Na druhej strane vravi, ze ta vlna ide paradne. A nikto tam uz nie je. Idem tomu dat este jeden pokus. Nadbehnem si po plazi este vyssie ako predtym. Prejdem za break a este dlho dlho idem rovno pred tym ako zahnem smerom k vlne. Citim ako ma berie prud ale tym, ze som si nadbehol tu vlnu dobrych 100 metrov, nesie ma prud priamo na peak. Som tam iba chvilu a prichadza set. Padlujem, citim ako ma berie vlna, naskakujem, ale ten prud naozaj robi svoje aj na vlne a je to ako ist v rieke. Padam. Vynaram sa a vidim, ze naspat sa uz cez prud nedostanem. Radsej padlujem do strany co to da, aby ma to zase nevcuclo na to molo. Vychadzam z vody []
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo do Galicie. Vraj su tam ludia milsi, vo vode je tiez viac miesta a spoty tiez ujdu. Plny nadeje na krajsi zivot som teda vyrazil smerom na zapad. Cielova stanica b
prejsť na článok