V spoločnosti by sme nemali chápať problematiku extrémizmu zjednodušene ako konflikt medzi prívržencami a odporcami demokracie. Vedie to totiž k zbytočnej polarizácii, keď nevnímame mnoho myšlienkových variácií, ktoré sú medzi dvoma pólmi. Napríklad, vylúčením radikálne a kriticky mysliacich ľudí z demokratického diskurzu zahadzujeme ich záujem o veci verejné či konštruktívnu kritiku. Ich potenciál pritom môžeme po istých intervenciách využiť v prospech demokracie či občianskej participácie. Minimálne v teoretickej rovine vieme medzi demokratickým stredom a extrémizmom umiestniť umiernenejší ideologický variant radikalizmus, resp. populizmus. Radikalizmus sa, rovnako ako extrémizmus, tiež pohybuje na okraji demokratického spektra, ale nie je vyslovene antidemokratický a extrémistický, hoci v určitých prípadoch môže mať vo vzťahu k demokracii destabilizujúci potenciál (Mareš 2005). Radikalizmus Radikáli zastávajú postoje a názory veľmi kritické k forme demokratického usporiadania a požadujú ich dôslednú zmenu. Často kritizujú vysokú mieru zabezpečenia práv, slobôd a povinností pre jednotlivé časti spoločnosti, napr. pre etnické, sexuálne či náboženské menšiny. Musíme však zdôrazniť, že radikáli (resp. populisti) pri presadzovaní radikálnych cieľov rešpektujú základné demokratické mechanizmy. Vyznačujú sa síce odmietavým postojom k niektorým základným hodnotám liberálnej demokracie, ale na rozdiel od extrémistov sú v princípe demokratmi (Mudde 2007). Graficky to dobre vysvetľuje nasledovná schéma (Mareš 2005, *upravené autorom): Hľadanie hranice medzi radikalizmom a extrémizmom Rovnako ako pri posudzovaní fenoménov v politike, aj v školskom prostredí by mal pedagóg vyhodnotiť, či prejavy alebo správanie žiaka je iba radikálne alebo už extrémne. Inými slovami, či mladý človek ešte rešpektuje spoločenské normy a demokratické hodnoty, hoci je príliš výstredný, kontroverzný alebo kritický. Prax z rôznych oblastí spoločenského života však naznačuje, že hľadanie hranice medzi radikálnym a extrémnym prejavom je pre pedagóga náročnou úlohou. Jedným z dôvodom je tendencia extrémistov neprejavovať snahu o zrušenie resp. zásadné obmedzenie demokracie vždy otvorene a jasne. Prejavovanie extrémistických postojov je totiž v rozpore s právnym poriadkom demokratickej krajiny. Verejne pôsobiace extrémistické hnutia, politické strany alebo jednotlivci tak úmyselne využívajú miernejšiu (radikálnu) rétoriku. K ambivalentnému správaniu dokonca vyzýva aj časť neonacistov. V oblasti propagandy navrhujú nastoľovať témy, ktoré by vedeli zaujať „normálneho človeka“ (Hanák 2010) a nevyvolávali by kontroverziu medzi ľuďmi. Extrémizmus (nacistická resp. fašistická ideológia či antisemitizmus) tak jeho nositelia na verejnosti nahrádzajú agresívnejšou formou nacionalizmu, antikomunizmom, antisionizmom, prípadne spoločnosťou tolerovaným rasizmom proti etnickej menšine alebo prisťahovalcom (Charvát 2007). Príspevok Rozdiel medzi extrémizmom a radikalizmom je zobrazený ako prvý na No-hate.sk.
Viete, aký je rozdiel medzi mužom a ženou? Priemerné číslo nohy muža je osem, kým ženskej nohy je šesť. Z toho vyplýva, že hlavný rozdiel je medzi nohami.
prejsť na článokViacerí ste sa pýtali, aký je rozdiel medzi jednotlivými druhmi bieleho čaju. Tak sme spolu s Katkou Samčíkovou pripravili jednoduché grafické vysvetlenie. Na obrázku sú znázornené rozdiely medzi 4 hlavnými typmi bieleho čaju z čínskej provincie Fu-ťien.
prejsť na článokViete, aký je rozdiel medzi čarodejnicou? Čarodejnica je väčšia.
prejsť na článokViete aký je rozdiel medzi poctivou ženou a štetkou? Štetka má na rozdiel od poctivky platené parkovisko!
prejsť na článokViete, aký je rozdiel medzi ministrom financií a jednorazovými plienkami? Žiadny. Ani z jedného nič nevyžmýkate!
prejsť na článok