.fusion-body .fusion-builder-nested-column-0{width:100% !important;margin-top : 0px;margin-bottom : 20px;}.fusion-builder-nested-column-0 > .fusion-column-wrapper {padding-top : 0px !important;padding-right : 0px !important;margin-right : 16px;padding-bottom : 0px !important;padding-left : 0px !important;margin-left : 16px;}@media only screen and (max-width:1024px) {.fusion-body .fusion-builder-nested-column-0{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-nested-column-0 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}@media only screen and (max-width:640px) {.fusion-body .fusion-builder-nested-column-0{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-nested-column-0 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}.fusion-body .fusion-builder-column-0{width:100% !important;margin-top : 0px;margin-bottom : 20px;}.fusion-builder-column-0 > .fusion-column-wrapper {padding-top : 0px !important;padding-right : 0px !important;margin-right : 16px;padding-bottom : 0px !important;padding-left : 0px !important;margin-left : 16px;}@media only screen and (max-width:1024px) {.fusion-body .fusion-builder-column-0{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-0 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}@media only screen and (max-width:640px) {.fusion-body .fusion-builder-column-0{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-0 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}.fusion-body .fusion-flex-container.fusion-builder-row-1{ padding-top : 0px;margin-top : 0px;padding-right : 0px;padding-bottom : 0px;margin-bottom : 0px;padding-left : 0px;}Karin vyštudovala sociálnu antropológiu na Ústave sociálnej antropológie Univerzity Komenského. Dnes sa venuje výskumu o vplyve hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy v online prostredí na životy mladých ľudí. V rozhovore sa dozviete o dizajne výskumu a predbežných výsledkoch, ale aj ako sa dostala k štúdiu sociálnej antropológie a aká bola jej profesionálna dráha po skončení štúdia. Štúdium sociálnej antropológie ma naučilo väčšej empatii a tolerancii. To je bez debaty. Ja som na vysokú školu prišla s rôznymi možno až radikálnymi názormi. Pravdu povediac, štúdium sociálnej antropológie mi otvorilo oči. .fusion-body .fusion-builder-column-1{width:60% !important;margin-top : 0px;margin-bottom : 20px;}.fusion-builder-column-1 > .fusion-column-wrapper {padding-top : 0px !important;padding-right : 0px !important;margin-right : 16px;padding-bottom : 0px !important;padding-left : 0px !important;margin-left : 16px;}@media only screen and (max-width:1024px) {.fusion-body .fusion-builder-column-1{width:60% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-1 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}@media only screen and (max-width:640px) {.fusion-body .fusion-builder-column-1{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-1 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}.fusion-body .fusion-flex-container.fusion-builder-row-2{ padding-top : 0px;margin-top : 0px;padding-right : 0px;padding-bottom : 0px;margin-bottom : 0px;padding-left : 0px;}Karin, ďakujem za Tvoj čas a ochotu poskytnúť pre SASA tento rozhovor. Keď som v Tvojej emailovej vizitke videla označenie „výskumníčka – antropologička“, veľmi si ma potešila. Reprezentuješ sociálnu antropológiu, momentálne v rámci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Na stránke som si prečítala, že pracuješ na projekte HoDeKoProM. Prosím ťa, rozlúšti, o čo sa vlastne jedná? Áno, ja to vždy tak spomínam, že to znie, ako také zaklínadlo: HoDeKoProM. Ide o spojenie skratiek slov: hoaxy, dezinformácie, konšpirácia a propaganda u mladých ľudí. Spoločne s Masarykovou univerzitou v Brne sa (už druhý rok) usilujeme o hlbšie poznanie vplyvu hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy v online prostredí na životy mladých ľudí. V rámci projektu vznikla aj medzinárodná platforma odborníkov a odborníčok, ktorá je tiež nazvaná HoDeKoProM. Prebehla séria ohniskových alebo teda fókusových skupín a online dotazníkové mapovanie. Hlavné výstupy projektu budú prezentované formou záverečnej správy a konferencie. Na čo je určená databáza odborníkov? Ide o platformu odborníkov. Je to zoskupenie odborníkov a odborníčok v oblasti mediálnej výchovy a s mimovládnymi organizáciami za Slovenskú republiku Zvoľ Si Info, Mládež Ulice. Za Českú Republiku FakeScape. Podarilo sa nám z česko-slovenského prostredia spojiť takýchto dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorí/é sa angažujú v tejto tematike a boli ochotní s nami spolupracovať na scenári spomínaných fókusových skupín. Môžeš nám povedať viac o týchto fókusových skupinách? Ako to vlastne prebieha? Pripravili sme si dva scenáre. Jeden z nich bol primárne pre mládež, pre študentov stredných škôl a jedna skupina bola s mládežníkmi z nízkoprahových programov pre deti a mládež. Druhý scenár bol pre dospelých. Jednu skupinu tvorilo 5 pedagogických alebo odborných zamestnancov/-kýň ktorí sa v tejto tematike orientujú. Majú na starosti mediálnu výchovu alebo jednoducho sa zaujímajú o túto problematiku a vnímajú ju ako potrebnú. Druhá skupina s dospelými bola s pracovníkmi a pracovníčkami z nízkoprahových programov pre deti a mládež, aby sme získali komplexný pohľad mladých, aj dospelých na to, aké sú ich potreby, či návrhy na riešenia situácie s dezinformáciami na Slovensku a v Česku. Čo sú to nízkoprahové programy? Nízkoprahové programy pre deti a mládež (NPDM) sú služby zamerané na poskytovanie podpory, vytváranie bezpečného priestoru, prevencie a poradenstva. Realizujú aktivity pre deti a mladých ľudí, často v prostredí, kde sú minimalizované bariéry prístupu. Cieľom týchto programov je poskytnúť bezpečné a priateľské prostredie, kde môžu mladí ľudia tráviť svoj voľný čas, získavať nové zručnosti, diskutovať o svojich problémoch a hľadať pomoc, ak ju potrebujú. NPDM sú dôležitým nástrojom v prevencii rizikového správania, podpore zdravého životného štýlu a zlepšovaní životných podmienok mladých ľudí. Ja teda úplne presne neviem, aké sú to aktivity, ale viem, že keď som bola v klubovni na Peknej, tak tam mali napríklad Playstation, vedeli sa tam zahrať stolný futbal, čiže v rámci voľného času tam deti vedia stráviť čas s rovesníkmi alebo s kamošmi. Majú tam rôzne herné prvky, ktoré vedia využiť a sú tam ľudia, ktorí neformálnymi rozhovormi, podobne ako sociálni antropológovia, keď sa snažia oťukávať v teréne, snažia zistiť, aké sú ich potreby týchto detí alebo čo momentálne riešia. Prečo ste v rámci týchto fókusových rozhovorov pracovali s deťmi, ktoré majú práve 15-16 rokov? Výber tejto vekovej skupiny bol strategický, pretože umožňuje cielene pôsobiť práve na kritické myslenie a digitálnu gramotnosť v kľúčovom období vývoja dieťaťa. Pravdu povediac, táto veková skupina bola zvolená sčasti aj preto, že sa nám zdalo, že na tých stredných školách môžu byť žiaci a žiačky viac zdieľni. Ja viem, že to možno nie je úplne výskumné takto zvoliť výskumný súbor, ale predpokladali sme, že sa nám bude jednoduchšie pracovať so strednými, než so základnými školami. Vďaka zapojeným stredným školám sa nám podarilo splniť jeden z cieľov, za čo im aj touto cestou veľmi pekne ďakujeme. Taktiež získať informované súhlasy od rodičov je čoraz prísnejšie a nám to väčšinou robí komplikácie pri výskumoch. Takže je tam aj takýto prozaický, jednoduchý dôvod. Viem, že v tomto štádiu výskumu je to ešte príliš predbežné, ale ako to zatiaľ vyzerá? Čo si mládež predstavuje pod pojmami, ako je napríklad fake news, hoax alebo dezinformácia? Napríklad taký pojem fake news je možno trošku zastaraný, no napriek tomu sme sa ho rozhodli zaradiť ho do zoznamu, aby sme získali podľa možností čo najkomplexnejší obraz o všetkých týchto pojmoch. Jemné nuansy a rozdiely medzi nimi niektorí pomenovali, naši respondenti však, bohužiaľ, medzi nimi veľmi nerozlišovali. A povedzme si zároveň, že aj niektorí dospelí možno majú s týmito pojmami problém – zistiť úroveň povedomia u dospelých však nebolo naším cieľom. Čo si teda predstavujú pod tými pojmami? Napríklad dezinformáciu popisovali ako nepravdivú informáciu, vytrhnutú z kontextu alebo skreslenú, s cieľom zmiasť alebo presvedčiť, a to všetko len pre prospech šíriteľa. Niektorí uvádzali zámerné šírenie nepravdivých správ, iní popísali aj neúmyselné šírenie nepravdivých informácií bez úmyslu poškodiť. Dezinformáciu niektorí vnímali ako formu lži, ktorá je založená na skutočných udalostiach, nie ako úplne vymyslenú informáciu. Avšak podobné popisy uvádzali potom aj pri konšpiračných teóriách, či hoaxoch. Čo je také to jedno, čo si za tým predstavujú? Tým, že vedia dosť dobre po anglicky títo mladí ľudia, tak proste fake news preložia, že evidentne sú to nejaké falošné správy, ktoré na nás na sociálnych sieťach vybiehajú. Teda dajú ich do spojitosti s internetom a sociálnymi sieťami. Ale vo všeobecnosti medzi jednotlivými pojmami jednoducho nerozlišovali. Buď sme náhodou natrafili na takých, čo to proste neriešia a nie je to ich téma, ktorou sa zaoberajú. Vedia, že by si mali overovať zdroje, aj tvrdia, že to robia, ale keď sa dopýtame na spôsoby, akými si overujú, tak tam to už pokrivkáva. Spomínala si, že fake news je zastaralý pojem. To je pre mňa novinka. Čo je momentálne aktuálnym pojmom? Taký zastrešujúci pojem sú dezinformácie všeobecne. Všetky tieto pojmy by sa dali nazvať dezinformáciami. Hoax je istou formou dezinformácie, pokiaľ sa teda nejedná o misinformáciu, ktorú tu napríklad vôbec nespomíname, pritom misinformácia môže byť tiež nepravdivá správa, ale šírená omylom. Ako keby nie cielene oklamať ľudí, ale pod domnienkou, že je to pravda. Často sa toto stáva. Keď sme sa pýtali na dôveryhodnosť v skupinových rozhovoroch a porovnali sme to s výsledkami z online mapovania, zistili sme, že ide o paradox. Zaujímavé je, že ako nedôveryhodné zdroje respondenti/-ky uvádzali sociálne siete, ako Tik-Tok, Twitter po novom X, Facebook, Instagram, či platformy YouTube a Twitch, napriek tomu, že práve sociálne siete sú miestom, kam si po informácie chodia. Z výpovedí je však možné sa domnievať, že si uvedomujú prítomnosť individuálnych užívateľov, ktorí môžu šíriť neoverené a nepravdivé informácie. Taktiež poukazujú na motiváciu týchto užívateľov dosiahnuť čo najväčšie dosahy. Spomenutá bola aj online encyklopédia Wikipedia, ktorej obsah tvoria jednotlivci, a teda nemusí zahŕňať overené informácie. K portálu Refresher sa vyskytli ambivalentné postoje. Zatiaľ čo sa niektorí vyjadrili, že mu plne dôverujú, zaznel aj názor, že práve pre rýchlosť zverejňovania informácií, považujú Refresher za zdroj nedôveryhodný. Je jednoznačne potrebné systematicky učiť mediálnej gramotnosti a výchovy na školách. Spomínala si, že aj dospelí mali problémy s rozlišovaním medzi týmito pojmami. My sme sa nesnažili testovať interpretácie významov týchto pojmov u dospelých – to nebolo súčasťou dizajnu nášho výskumu. Scenár pre dospelých bol prispôsobený najmä na otázky, aké sú ich potreby. Cieľom bolo popísať to, že keď už sa dostávame k mediálnej výchove, čo vnímajú a čo počúvajú od mladých, čo im rozprávajú, v akých témach sa mladí s dezinformáciami stretávajú, alebo čo aktuálne s mladými riešia a aké je ich digitálne správanie z pohľadu učiteľov, učiteliek. Toto je taký prvý krok k možno nejakému podrobnejšiemu viacročnému výskumu a nie dvojročnému projektu. Sama som zvedavá, či sa nám podarí vo VÚDPaP-e zaradiť nejakú takúto výskumnú tému do plánu na ďalšie roky. Opýtam sa ešte na metodologický setting. Koľko bolo participantov vo fókusových skupinkách? Tie fókusky sme sa snažili robiť úplne komorne. Bola tam jedna facilitátorka, jeden taký technický support, ktorý riešil kameru a zvuk a ešte jedna kofacilitátorka, ktorá doplňala facilitátorku a bolo tam šesť žiakov a žiačok. Facilitátorka bola hlavnou, ktorá viedla celú diskusiu podľa vytvoreného scenára. Kofacilitátorka častokrát povzbudzovala žiakov a žiačky k odpovediam, či dopytovala sa niečo nedokončené, alebo keď sa jej zdalo, že bolo potrebné informáciu prehĺbiť. Technický support bol tiež veľmi dôležitý člen, od neho záviselo, či sa budú rozhovory prepisovať ľahšie, ako pri nekvalitnom zvukovom zázname, ktorý bol napríklad problémom pri fókuske s mladými v nízkoprahu. Snažili sme sa, aby neboli z jednej triedy, aby neboli kamoši, ale aby boli v rovnakom veku. Približne šesť až osem žiakov v jednej skupinke. Získavali respondenti*ky nejaké odmeny za participáciu na výskume? Bez odmeny. Dostali taký malý prezent, takú taštičku z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, kde boli odborné časopisy, pero, ceruzka, poznámkový blok a miniatúrna svietiaca baterka, ktorá sa nachádza aj v logu projektu. Kto by mal záujem, viac informácií o projekte ako aj o pripravovanej konferencii v októbri sa dozvie na www.hodekoprom.eu. Program konferencie bude k dispozícii už čoskoro. Jeden z použitých meracích nástrojov je 9-položková krátka škála autoritárstva, ktorá je založená na troch dimenziách autoritárstva. Môžeš nám povedať o tom viac, čo to vlastne znamená a troška viacej kontext k tomu? Plus tie dimenzie, samozrejme. 9-položková Krátka škála autoritárstva (KSA-3; Niessen et al., 2019) je psychologický nástroj, ktorý meria autoritárske postoje prostredníctvom troch kľúčových dimenzií. Tieto dimenzie sú: Autoritárska podriadenosť: Táto dimenzia sa týka tendencie jednotlivcov poslúchať autority a súhlasiť s nimi bez otázok. Osoby s vysokým skóre na tejto dimenzii majú sklon dôverovať autoritám a sú pripravené podriadiť sa ich príkazom a rozhodnutiam, aj keď sú tieto príkazy kontroverzné alebo nespravodlivé. Autoritárska podriadenosť odráža aj mieru akceptácie hierarchických vzťahov v spoločnosti. Autoritárska agresia, je dimenzia, kt. sa zaoberá tendenciou jednotlivcov podporovať a schvaľovať tresty a tvrdé opatrenia voči tým, ktorí porušujú normy, pravidlá alebo autority. Ľudia s vysokým skóre na tejto dimenzii majú sklon byť netolerantní voči odlišným názorom a správaniu, a sú ochotní podporovať agresívne alebo represívne opatrenia pre udržanie poriadku a poslušnosti. Dimenzia Konvencionalizmu sa týka dôležitosti, ktorú jednotlivci prikladajú tradičným hodnotám, normám a zvykom. Ľudia s vysokým skóre v tejto dimenzii majú silný zmysel pre tradície a očakávajú, že ostatní budú dodržiavať rovnaké spoločenské normy a hodnoty. Konvencionalizmus odráža potrebu stability a predvídateľnosti v spoločenskom živote. Tieto tri dimenzie spolu tvoria komplexný obraz autoritárskeho postoja jednotlivca, pričom každá z nich prispieva k celkovému porozumeniu, ako jednotlivci reagujú na autority, normy a pravidlá v spoločnosti. Ak som to správne pochopila, tento nástroj ste používali v online mapovaní? Áno. Tento, a ešte aj viaceré ďalšie. Tí ľudia, ktorí boli v tých fókusových skupinách, robili aj toto, či to bolo nezávislé? Nezávislé to bolo. Online mapovanie bolo práve zo všetkých krajov Slovenska. Fókusky sme robili v podstate len v Bratislave. Tiež z prozaických dôvodov neboli financie ani čas, takže mali sme nejaké termíny, ktoré sme museli dodržať a Masarykova univerzita taktiež realizovala fókusky iba v Brne a jeho blízkom okolí. A toto online mapovanie ešte momentálne prebieha? Alebo už je to uzavreté? Už je uzavreté. Začiatkom mája sa skončil zber. A máte už nejaké predbežné výsledky? Tak napríklad, v online mapovaní sme sa pýtali, odkiaľ mladí čerpajú informácie a kde si ich vyhľadávajú prostredníctvom otázky, ako často využívajú uvedené platformy za účelom získavania informácií. Na výber boli: televízia, rádio/rozhlas, tlač, spravodajské portály, profily na sociálnych sieťach, Podcasty a YouTube. A pri každej z uvedených položiek respondent mohol vybrať: nikdy, zriedka, občas, často, veľmi často. Asi nie je žiadnym prekvapením, že mladí najčastejšie využívajú sociálne siete. 25,9% respondentov odpovedalo, že často a 21,8%, že veľmi často. Nasledoval YouTube s 23,1%. Naopak, až 60,8% respondentov/-iek nikdy nehľadá informácie v tlači, 49,9% nikdy nehľadá informácie na spravodajských portáloch a 42,5% v rozhlase. Televíziu si aspoň občas pozrie 25,9% respondentov/-iek. Predbežné výsledky boli prezentované aj na konferencii Dieťa v hrození koncom mája. Nielen formou prednášky, ale napríklad aj formou odborného posteru s názvom Testovanie 8-dimenzionálneho modelu spokojnosti s osobnou pohodou študentov s študentiek. Aký je aplikačný zámer tohto výskumu? Tu prichádzame možno na kameň úrazu. Je to predsa len projekt. Treba to tak brať, že Erasmus+ nám dal grant a my spĺňame určité veci, ktoré sme si sami v rámci tohto projektu stanovili. Jediný aplikačný zámer je spomínaná platforma odborníkov, ktorá bude aktívna aj po ukončení výskumu. ČR-SR Platforma odborníkov a odborníčok sa bude pravidelne stretávať a diskutovať o trendoch a výzvach v danej problematike. Aktuálne pracujeme spoločne na záverečnej správe a na príprave konferencii HoDeKoProM, ktorá sa uskutoční 11.10.2024, v hoteli Color. Zháňame speakrov, účastníkov a dolaďujeme workshopy, a program. V minulosti si pracovala na Skríningu rozvoja detí v predprimárnom vzdelávaní – pomôcke pre pedagogických zamestnancov materských škôl. V tejto príručke sa spomína, že sledovať uvedené aspekty rozvoja detí je predmetom dlhodobého procesu a mal by sa realizovať opakovane. Z čoho ste vychádzali pri príprave tejto príručky? Boli robené nejaké cielené výskumy v tejto oblasti? Pri príprave príručky pre Skríning rozvoja detí v predprimárnom vzdelávaní sme vychádzali z viacerých zdrojov a metodologických prístupov, ktoré sa osvedčili v pedagogickej praxi. Celý proces tvorby príručky bol založený na komplexnom prístupe k hodnoteniu detského rozvoja, ktorý zahŕňa rôzne aspekty ako fyzický, kognitívny, emocionálny a sociálny vývoj. V minulosti sa vo Vúdpape vytváral a overoval aj napríklad test školskej pripravenosti adaptovaný pre žiakov a žiačky v rómskych komunitách. Je ním možné zisťovať pripravenosť rómskych detí zo sociálne znevýhodneného, jazykovo a kultúrne odlišného prostredia na vzdelávanie. Takže z tohto testu sa vychádzalo. Bol tam súbor určitých oblastí, ktoré chceli, aby to obsahovalo a my sme potrebovali už len overiť tento test v praxi na niektorých škôlkach, v spolupráci s učiteľkami, ktoré mali záujem. Aktuálne však nemám nijaké dáta o tom, ako sa používa. Zostalo to na takej dobrovoľnej báze. Malo to byť záväzné – pôvodný plán bol, že všetky škôlky by mali používať iba tento skríning rozvoja a jeden iný depistážný test, aby to nebolo, že niekto v Bratislave si robí to, druhý v Košiciach ono. Takže v podstate neviem, či sa to využíva alebo nevyužíva. Spätnú väzbu nedostávam, hoci všade sa uvádza môj email. Takže mám pocit, že to bola trošku práca, ktorá je nevyužitá. Skúšala si o tom niečo zisťovať? Nebol na to čas, aktuálne to je tak, že skončí sa jedna výskumná úloha a druhá sa začne. Je to však ukončené – je tam výsledok. Je to podľa mňa vhodný nástroj pre začínajúcich pedagógov, ktorý pomôže nájsť si takú rutinu v tom, ako zaznamenávať rozvoj dieťaťa. Priebežne a počas celého roka, nielen jednorazovo a nielen pomocou psychologičky, ktorá dôjde z Centra poradenstva a prevencie, ktorá pre to dieťa úplne cudzia osoba a môže skresľovať tie výsledky. Čiže z tohto dôvodu je tento skríning rozvoja detí v predprimárnom vzdelávaní pre učiteľky potrebný. Ale napríklad, v podstate aj učitelia môžu mať vytvorené nejaké predpojatia a predstavy o tých deťoch, o ich zázemí a rodine, ktoré môžu vstupovať do hodnotenia. Bohužiaľ nemáme tu teraz takú realitu, že každý je úplne super rodič a úplne super učiteľ. Musí sa to stretnúť, aby aj rodič chcel spolupracovať dajme tomu v takej situácii, keď má nejaké dieťa deficity v nejakej oblasti, na ktorej by mal pracovať. Je to súhra týchto dvoch vecí a tretím podstatným faktorom je samotné dieťa a jeho povaha. Niekedy mám pocit, že tá záťaž na rodičov je obrovská a očakávania, že rodič má vykonávať pedagogickú prácu, sú čoraz mohutnejšie. Aj ja som rodič, mám sedem-ročného syna, takže som to riešila a viem, čo myslíš. A áno, ja napríklad ako rodič pociťujem tlak od pedagógov, ale pripisujem to tejto dobe. Keď aj mám možnosť sa s niektorými pedagógmi porozprávať, tak tiež povedia, že je toho na nich omnoho viac ako kedysi. Možno, že to cítime celá spoločnosť. Prečo sa od dieťaťa vyžaduje nakresliť dom, strom a postavu, a nie napríklad auto alebo mačku? Nakreslenie domu, stromu a postavy súvisí s mnohými psychologickými výskumami. A teda kreslenie týchto vecí vyžaduje použitie jemnej motoriky a koordinácie ruky a oka a sleduje sa pritom tiež, ako dieťa drží ceruzku, ako riadi pohyb ruky, ako dokáže vytvoriť rôzne tvary a línie. Tieto kresby však z pohľadu kognitívneho rozvoja testujú schopnosť dieťaťa zobraziť základné formy a vzory. Kreslenie postavy napríklad zahŕňa pochopenie proporcií a rozloženie tela, čo naznačuje, že dieťa dokáže premýšľať abstraktne a analyzovať vzťahy medzi rôznymi časťami celku. Tieto kresby umožňujú hodnotiť, ako dieťa pozoruje svet okolo seba a ako si pamätá jednotlivé prvky. Schopnosť dieťaťa kresliť detaily ako okná na dome alebo lístky na strome naznačuje, že je schopné vnímať a zapamätať si detaily. Kresby dokážu odrážať aj emocionálne a sociálne stavy dieťaťa. Napríklad, ak dieťa kreslí postavy so smutnými tvárami alebo veľmi malé domy, môže to naznačovať určité emocionálne alebo sociálne problémy. Tieto obrázky sú štandardizované, čo znamená, že sa dajú ľahko porovnať medzi rôznymi deťmi v rôznych kultúrnych prostrediach. Umožňuje to odborníkom získať konzistentné a porovnateľné údaje o vývoji dieťaťa. Všetky tieto aspekty pomáhajú odborníkom identifikovať, či dieťa dosahuje míľniky primerané jeho veku alebo či bude potrebovať ďalšiu podporu alebo intervenciu. Ako v praxi vyzeralo overovanie tohto testu? Išla si pozorovať, ako učiteľky zaznamenávajú rozvoj detí? Nie, najskôr som učiteľkám poskytla inštruktáž, ako to majú zaznamenávať. Ony mi potom priebežne posielali výsledky, každé tri mesiace počas celého školského roka. Vždy mi k tomu napísali nejaký komentár, a potom sme to konzultovali. Čiže takýmto spôsobom to overovanie prebiehalo. Patríš medzi veľmi úspešných absolventov*ky sociálnej antropológie. Aká bola tvoja pracovná trajektória? Skončila si školu a ako si sa vlastne postupne dostala na túto pozíciu? Tak táto trajektória bola veľmi jednoduchá, lebo som išla na materskú, na rodičovskú dovolenku, a potom som sa zamestnala vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Mala som tam nejaký prestoj asi tri mesiace, kedy som pracovala v detskom kútiku. Tam som si potvrdila, že áno, deti chcem stretávať a táto oblasť ma zaujíma. Zo školy som mala antropologický background a naštudované kognitívne štúdie o vývine detí. Vždy ma téma detí zaujímala viac, ako možno čokoľvek iné, alebo ako skúmať dospelých. Takáto cesta možno nie je ničím zaujímavá, ale verím, že sa v tom budem pohybovať naďalej. Je to pre mňa jednoducho zaujímavé. S tými deťmi to už možno bolo pri diplomovke, keď som s docentom Mentelom pracovala na téme – či vyššia miera kultúrneho kapitálu žiakov na druhom stupni ZŠ súvisí s vyššou mieru úspešnosti porozumenia figuratívnej reči detí. K svetoborným zisteniam sme síce neprišli, ale skúsenosť do života to bola veľká. Bolo to fajn ísť do školy, zase sa tam vrátiť a vidieť žiakov a žiačky z tej inej perspektívy. V detskom kútiku v nákupnom centre to vyzeralo všelijako. Práve tam som si všimla, že viaceré deti trpia rôznymi deficitmi. Či už ide o komunikačnú schopnosť alebo aj v socializácii s inými deťmi. Bola otvorená pozícia na výskumníčku vo Vúdpap, absolvovala som pohovor. Ohúrilo ich, že mám skúsenosť s eye-trackingom. Hlásilo sa približne 15 ľudí a prijali nás vtedy tri. Všetci sú tam psychológovia a psychologičky, takže ja som tam jediný vojak v poli. Chcela by som vedieť, že ako vnímaš to, čo ti dalo to štúdium sociálnej antropológie v praktickom živote? Naučilo ma to väčšej empatii a tolerancii. To je bez debaty. Ja som na vysokú školu prišla s rôznymi možno až radikálnymi názormi. Pravdu povediac, štúdium sociálnej antropológie mi otvorilo oči: ako spoločnosť sme rôznorodí a každý iný, všetci rovní, a podobne. Takže určite podľa mňa empatia a tolerancia. Tak je to, že ja som úplne nemyslela, že takto dopadnem, ale veľmi ma teší, že sa nakoniec tá škola reálne využila v praxi. A čo by si odporúčala študentom, ktorí sa rozhodujú, či študovať sociálnu antropológiou? Na základnej škole som nevedela, čo chcem robiť. Na strednej škole som ešte stále nevedela, čo chcem. Preto som išla na gymnázium, aby to moje vzdelanie bolo všeobecné – aby to zahŕňalo všetko. Ale už tam sa v mojom prípade vykryštalizovalo, že matematika, bohužiaľ aj štatistika nie je pre mňa. Tak som si uvedomila, že by som mala ísť na nejaký humanitný alebo spoločenský odbor. Pôvodne som chcela som ísť na psychológiu, to mi však nevyšlo. Prijali ma na sociálnu antropológiu, hovorím si, je to spoločensko-vedné zameranie, je to možno aj príbuzné, niečo si v tom nájdem. A presne som si v tom našla to psychologické a kognitívne pri štúdiu detí. Otázka znela, čo by som odporučila študentom. Moje odporúčanie je, že aj keď nevedia presne pomenovať, čo chcú, sociálna antropológia je vhodným odborom na to, aby to zistili. Pretože v rámci sociálnej antropológie sa dá realizovať prakticky v ktorejkoľvek oblasti, ktorá človeka zaujíma. Rozhovor s Karin Belovičovou viedla Daša Bombjaková. .fusion-body .fusion-builder-column-2{width:75% !important;margin-top : 0px;margin-bottom : 20px;}.fusion-builder-column-2 > .fusion-column-wrapper {padding-top : 0px !important;padding-right : 0px !important;margin-right : 16px;padding-bottom : 0px !important;padding-left : 0px !important;margin-left : 16px;}@media only screen and (max-width:1024px) {.fusion-body .fusion-builder-column-2{width:75% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-2 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}@media only screen and (max-width:640px) {.fusion-body .fusion-builder-column-2{width:100% !important;order : 0;}.fusion-builder-column-2 > .fusion-column-wrapper {margin-right : 16px;margin-left : 16px;}}.fusion-body .fusion-flex-container.fusion-builder-row-3{ padding-top : 0px;margin-top : 0px;padding-right : 0px;padding-bottom : 0px;margin-bottom : 0px;padding-left : 0px;}
Príspevok Medailová žatva pokračuje. v sobotu a v nedeľu sa koná MVC Michaloviec. Výsledky zo soboty miesto Sofia STOLÁROVÁ a Milan LAZÁR miesto Daniel Pavolka , Sofia BEŇOVÁ miesto KURHAJCOVÁ Karin, Alex ŠVEHLA 5. miesto Michal OČKA Roman VE
prejsť na článokPozrite si najnovší rozhovor so zakladateľkou naturopatických poradní v Čechách a na Slovensku Mgr. Kateřinou Konrádovou.V rozhovore sú podrobne vysvetlené všetky metódy, postupy a prístroje, ktoré používame aj my v našej poradni v Bratislave.V rozhovore
prejsť na článokDňa 21.01.2017 sa uskutočnil už 9. Reprezentačný ples hotela Štefánik. Príjemnú atmosféru plesu obohatila svojou návštevou a hudobným vystúpením speváčka Tereza Kerndlová. Ples moderovala Karin Majtánová. O hudobnú zábavu sa postarala hudobná skupina Radi
prejsť na článokVypočujte si záznam z interview s Pokymanom z Medial Banana. Porozprával zaujímavosti o novom albume Nedotknuteľní (odzneli aj ukážky z albumu) plus o zážitkoch z Jamajky, o aktuálnej situácii súvislosti s COVID-19 na Slovensku a oveľa viac. A k tomu samo
prejsť na článokDňa 17.02.2018 sa uskutočnil už 10. Reprezentačný ples hotela Štefánik. Slávnostná atmosféra a dobrá zábava pretrvala od začiatku až do skorých ranných hodín. Pestrým programom opäť sprevádzala ostrieľaná moderátorka Karin Majtánová, excelentné tanečné vy
prejsť na článok