Po Vianociach prislo konecne obdobie kludu. Tak ako sa z jedneho dna na druhy vsetci turisti objavili tak aj zmizli. Druhy januarovy tyzden sa po dvoch mesiacoch stalo nieco necakane a to, ze som sa ocitol par dni bez tenisovych lekcii. Do toho ukazovala predpoved silny severny vietor, 18 sekundovu periodu a 1.8m NW swell. Viac mi netrebalo aby som nalozil plny kosik v potravinach a zamieril smer juh. Cesta z Corraleja na uplny juh Fuerteventury az k majaku ma okolo 130km. Kemprom su to ale skoro 3 hodiny cesty. Najprv 100km normalnou cestou a potom asi 25km prasnou (ja viem nesedi mi sucet ale nechce sa mi uz vracat o riadok vyssie a menit to). Kazdopadne cestou som sa este zastavil na povianocne vypredaje v nakupaku v Puerte ale nic oku lahodiace som tam nenasiel. Do Morro Jable som prisiel pri zapade slnka. Nechcelo sa mi uz terigat po tej prasnej ceste dalsiu hodinu po tme, a tak som sa rozhodol tam niekde prespat. O vlne v Morro Jable som toho uz pocul dost. Nieco ako o Yettim. Nikdy som ju nevidel ale storky boli. A kedze predpoved vyzerala naozaj husto mozno by nebol zly napad ostat tam a rano teda ceknut Cruz Roja (tak sa volala vlna co v preklade znamena cerveny kriz). Na promenade popri plazi boli sice miesta na parkovanie ale asi by som s kemprom trcal az na cestu. Isiel som teda dalej az som prisiel do stredu mesta kde bolo velke prasne parkovisko. Na moje pocudovanie tam stalo iba zopar aut. Ziadne kempre ani dodavky. Tie som nevidel ani na statiach pri ceste popri plazi. Zvlastne. Vsak neva, zaparknem to tam a uvidim. Aj tak je uz neskoro, guardia civil tu uz snad o polnoci buntosit nebude a rano chcem ist aj tak dalej. Este som sa prebehol so Shakirou, navaril veceru a ulozil sa drichmat. Vo vedlajsom hoteli mali nemcuri tazku party. Stale tam niekto bliakal po nemecky do mikrofonu a tvrde beaty DJ Boba mi prenikali az za laminat kempru. Tak som si teda supol do usi stuple a problem solved. Rano som sa zobudil az na nejake zelezne zvuky. Ako keby niekto udieral tycou o tyc. Ako keby niekto staval lesenie… shiiiiiit, market. Vyskocim z postele a kuknem von z okna. Vsade okolo mna stoja biele dodavky a vo velkom sa stavaju stanky a ja stojim priamo uprostred. No do riti, odtialto sa asi nedostanem. Vyjdem von z kempra a cekujem situaciu. Dostavam par prekvapenych pozdravov od africkych predavacov, ktori vo velkom vykladali kozene opasky z dodavok. Vyzera to, ze keby sa henten jeden za mnou trosku posunul mozno by som vedel odtialto vycuvat a dostat sa do tej ulicky a mozno sa nejako prestrikujem az von. Nevaham ani sekundu. Cim dlhsie tu budem cakat tym viac stankov dokoncia a budem tu kvasit bohvie ako dlho. Cernoch za mnou sice spanielsky nerozpraval ale anglictina mu celkom isla a bol aj celkom priatelsky takze si svoje opasky trosku posunul a este mi aj ukazoval kolko mozem cuvat. Nejako sa mi odtial podarilo dostat a po extremnom manevrovani medzi stankami, ukazovackami neveriacky cumiacich zucastnenych som sa odtial nakoniec nejak dostal von. Bol som volny a slobodny. Uplne som zabudol na nejaky check vlny v Morro Jable a padil som odtial prec. Pred vyjazdom na prasnu cestu som este na chvilu zastal. Chcel som si spravit aspon rannu kavu pred tou hodinovou hrkalkou co ma caka. Samozrejme, ze pri tom bleskovom exite z marketu som si zabudol zavriet skrinky v aute a samozrejme, ze mi z tej hornej vypadla pol litrova flaska s olivovym olejom na varenie a samozrejme, ze bola sklenena a samozrejme, ze sa pri pade rozbila. Takze namiesto kavy som utieral pol litra oleja zo vsade. Den zacal celkom fajne. Inak tento clanok pisem o mesiac neskor ale v kempri su este stale miesta, ktore sa celkom klzu. Takze z kavy nakoniec nic nebolo a nasrany som isiel dalej nech aspon tu vlnu stihnem. Uz pri pristave v Morro Jable som videl ze swell dorazil. Ked uz tu su vlny tak to fakt neviem co najdem na Salinas. Kokos kam sa to ja trepem. Kazdym kilometrom co som sa blizil k majaku na uplnom juhozapade ostrova boli vlny vacsie a vacsie. Na secrete bol zastup aut a z dialky som videl ze sa tam jazdia celkom bomby. Este par kilometrov a budem na Salinas. Vsak ked to bude prilis velke tak v najhorsom tam den pockam a pojazdim o den neskor. Na Salinas isli naozaj celkom bomby. 2 ludia vo vode. No nic, dnes je celkom fajn den zomriet. Natiahol som si pren a isiel do vody. Bohuzial z tohto dna nemam ziadnu fotku lebo ma nenapadlo vytiahnut fotak. Ked som vysiel z vody cakali ma na mobile neprijate hovory z prace, emaily, smsky. Red alert a tak som zvysok poobedia stravil na kompe, aby som vecer este na chvilu skocil zase do vody a chytil par vln. 3 – 4 metrovy Salinas je naozaj celkom husty. Na druhy den swell trosku padol a uz to nebola adrenalinova zalezitost ale celkom prijemny pojazdik. Tym, ze som tam kempil cely den a vlna funguje za kazdeho stavu mohol som si pockat kym bolo menej ludi vo vode (v mojom pripade menej ako traja) a isiel som vtedy. Treti den padol swell este viac a jazdil som uz iba skoro rano. Neskor tam uz bol celkom dav a pidi mini vlnky a to znamenalo zdvihnut kotku, dat dolu rucnu paku a vyrazit spat na sever. Vyletik na Salinas to bol naozaj prijemny. Po tolkych dnoch na kompe a tolkych hodinach na kurte to bol naozaj vitany odpocinok. Tri dni priamo pri vlne. Ziadne cestovacky, ziadne ponahlanie. Vecer fajna opekacka rebierok pri svite mesiaca na plazi. Nikde nikto. Rano hned prvy vo vode a zase nikto nikde. Takyto lajfik moze byt. Piati z piatich zubnych lekarov odporucaju.