V slovenskej literatúre sa môžme stretnúť s rozdielnym výkladom názvov škrečok a chrček. Často sú nesprávne považované za synonymá. V skutočnosti aj keď sú si škrečok a chrček veľmi podobní, sú medzi nimi výrazné rozdiely. Nielen vo veľkosti, ale aj prirodzeným rozšírením a mnohými ďalšími detailmi. Škrečok zlatý, lat. Mesocricetus auratus Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. V mnohých miestach svojho výskytu je ohrozený. Chránený chrček poľný Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Na rozdiel od chrčka nie sú škrečky u nás chránené zákonom a ich domáci chov je veľmi obľúbený a rozšírený. Veľkosť a zafarbenie Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 7 cm dlhé telo. Trochu väčší je škrečok sýrsky, no ani ten sa so svojimi max. 20 cm nevyrovná chrčkovi. Chrček poľný, lat. cricetus cricetus Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele. Pre škrečka džungarského je zasa typický tmavý pásik na chrbte. Životné prostredie Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. V skladoch chrčkov sa toho dá nájsť neúrekom, dokonca až 50 kg zemiakov a 15 kg obilia! Taktiež doma chované druhy škrečkov sú skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu. To však neplatí v 100% prípadoch. No väčšina škrečkov je žiaľ priveľmi samotárska a voči ďalším škrečkom vo svojom teritóriu sa správajú agresívne. Chrček poľný video: Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube The post Škrečok, či chrček? Aký je medzi nimi rozdiel? first appeared on Škrečok.sk.
Vedeli ste, že drobný škrečok Campbellov, ktorý vyzerá takmer ako škrečok džungársky, je jeho východným poddruhom? Tieto dva škrečky sú si telesne veľmi podobné a je možné ich medzi sebou krížiť. Škrečok Campbellov je ale oproti jeho príbuznému o niečo s
prejsť na článokJeho domovinou sú trávnaté a kultúrne stepi, kde okrem rôznych semien tráv a obilnín požiera aj hmyz. Namiesto vody im stačí šťavnaté krmivo. Oblasťami výskytu sú Kazachstan, Sibír, Mongolsko a severná Čína. Pri dlhodobom poklese teploty škrečky upadajú d
prejsť na článokŠkrečok je drobné šikovné zvieratko, ktoré využije každú príležitosť na útek. A tak sa nemožno čudovať, že aj pri maximálnej opatrnosti sa občas podarí škrečkovi ujsť. Príležitosť sa nájde, či už pri vymieňaní krmiva, vody, podstielky alebo pri prekladaní
prejsť na článokTento druh škrečka je ideálnym pre domáci chov. Je veľmi pekný, mierumilovný a čistotný. Ak ho vychovávame od malička, je celkom krotký. Aktívny je rovnako ako ostatné druhy škrečkov najmä v noci. Nie je náročný na priestor, ale ani potravu, iba veľmi mál
prejsť na článokPred zaobstaraním výbavy pre škrečka treba vziať do úvahy fakt, že škrečok je hlodavec. Na svojich čeľustiach nosia dva páry rezákov, ktoré neustále dorastajú a škrečky si ich hlodaním obrusujú, aby nevyrástli do priveľkej dĺžky. V dôsledku toho je pravde
prejsť na článok