Čo sú slovné druhy? Slovné druhy sú skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti – to znamená, že jedna a tá istá skupina má spoločné miesto v slovnej zásobe jazyka. Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka. Morfológia je spoločne so syntaxou hlavnou zložkou, na ktorej je postavená celá gramatika. Slovenčina má 10 slovných druhov: podstatné mená (substantíva) prídavné mená (adjektíva) zámená (pronominá) číslovky (numeráliá) slovesá (verbá) príslovky (adverbiá) predložky (prepozície) spojky (konjunkcie) častice (partikuly) citoslovcia (interjekcie) Klasifikácia (rozdelenie) slovných druhov Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. Tieto celky sú rozdelené na základe niekoľkých hľadísk: lexikálne hľadisko je postavené na tom, či slovný druh dokáže samostatne vyjadriť lexikálny význam; morfologické hľadisko rozdeľuje slovné druhy podľa toho, či majú schopnosť meniť svoj tvar vďaka skloňovaniu, časovaniu či stupňovaniu; syntaktické hľadisko hodnotí slovné druhy na základe toho, či sú schopné vystupovať ako vetný člen alebo nie. Podľa vyššie spomínaných hľadísk delíme slovné druhy nasledovne. 1. Lexikálne hľadisko: plnovýznamové slovné druhy (autosémantické), neplnovýznamové slovné druhy (synsemnatické). 2. Morfologické hľadisko: ohybné slovné druhy (flektívne), neohybné slovné druhy (neflektívne). 3. Syntaktické hľadisko: slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou t.j. plnia funkciu vetného členu (autosyntagmatické) slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti, t.j. neplnia funkciu vetného členu (synsyntagmatické) Klasifikáciu jednotlivých slovných druhov na základe všetkých 3 hľadísk Vám uvádzame v prehľadnej tabuľke: Slovný druh Lexikálne hľadisko Morfologické hľadisko Syntaktické hľadisko podstatné mená plnovýznamové ohybné s vetnočlenskou platnosťou prídavné mená zámená číslovky slovesá príslovky neohybné predložky neplnovýznamové bez vetnočlenskej platnosti spojky častice citoslovcia* *Takto sa citoslovcia klasifikujú v bežnej školskej praxi. Tvoria však samostatnú skupinu vo všetkých hľadiskách. Ich lexikálny význam je veľmi úzko prepojený s kontextom, bez neho je nedefinovateľný. To znamená, že to isté citoslovce môže mať v inej situácii iný význam. Z morfologického hľadiska ich považujeme za amorfné slová. Ide o spontánne reakcie, ktoré častokrát nevieme ani presne graficky zapísať, preto je ich neohybnosť odlišná od zvyšných slovných druhov. A čo sa týka syntaktickej funkcie – len niekedy môžu vystupovať ako vetné členy, ale vo väčšine prípadoch tvoria samostatnú nezávislú časť vety, resp. úplne samostatnú vetu.
Riaditeľstvo SOŠE v Stropkove oznamuje žiakom a rodičom, že počas prerušeného vyučovania nebudú žiaci klasifikovaní z predmetov: 1. odborný výcvik 2. telesná a športová výchova 3. laboratórne cvičenia z príslušných odborných predmetov (ZAE, ELM). Z ostatn
prejsť na článok„MŇA Z TOHO ASI TRAFÍ ŠĽAK!“ Používate podobné slovné spojenia? Viete, čo vám vlastne robia? Inšpiráciu na vytvorenie tohto článku mi opäť priniesla prax. Občas sa pri čistení klienta formou SRT stretnem s „programom“, ktorý zakladateľ SRT – R. Detzler, p
prejsť na článokPrečo moje zoznamy fungujú? Priania používam už roky. Niektoré sú iba slovné dokonca vyslovené iba v duchu. Niektoré sú objemnejšie krátka veta, alebo dve napísaná na zrkadle, v zápisníku, vložená na kúsku papierika v peňaženke. A niektoré sú tak objemn
prejsť na článokPríslovky sú plnovýznamové slová. Ako celok ich radíme k neohybným slovným druhom, pretože väčšina prísloviek nemení svoj tvar neskloňujeme ich. Výnimkou sú len príslovky odvodené od akostných prídavných mien, ktoré sa dajú stupňovať (napr. dobre, zle, p
prejsť na článokrealizácia zvukovej zložky krátkometrážneho študentského hraného filmu (2011, 18 min, 2.0) The post Druhý pokus (2011, 18 min, 2.0) appeared first on d-ears.
prejsť na článok